„Človek nemôže nájsť večný život, môže si však zachovať večné meno.“
Epos o Gilgamešovi
Na severe Mezopotámie sa vyvíjala Staroasýrska ríša (2000-1600 pred Kr.) ako prvý zjednotený štát tejto oblasti vytvorený tiež semitskými Amoritmi.
Asýrska ríša
Hlavným mestom sa stalo Aššur neskôr Ninive. Najväčšie územie dosiahla v novoasýrskom období (900-505 pred Kr.) kedy ovládala Babylon, Palestínu, Sýriu a na čas aj Egypt. Asýrska ríša bola rozsiahla organizácia, ktorá len vykorisťovala zdroje svojich porazených protivníkov. Aj táto ríša nakoniec podľahla Perzii.
Cestovateľov ale aj vzdelancov stále pribúdalo a záujem o oblasť Mezopotámie prejavovali hlavne Angličania a Francúzi. Prvé vykopávky tu začal viesť francúzsky konzul Paul-Emile Botta a založil nový vedný odbor asyrológiu. Angličania však za zakladateľa tohto vedného odboru považujú Angličana Austena Henryho Layarda.
Layard si pre svoje prvé vykopávky vybral nepreskúmané pahorky v Nimrúde. Už z počiatku ma šťastie keď ešte len pri prvých výkopoch narazil na stenu, ktorá patrila ku komore z alabastrových dosiek, neskôr nasledovali obrovské sochy levov, býkov a pod. Po najväčších objavoch sa rozhodol vykopávky ukončiť. Avšak pokúsil sa o skúšobný výkop na pahorku Kujundžik (miesto kde sa malo nachádzať Ninive), ale nenachádzal nič zaujímavé a ani cenné. A keď už sa chcel vrátiť do Anglicka narazili na pozostatky paláca. Neskôr bol učinený ešte významnejší objav keď bolo v Ninive objavených niekoľko tisíc klinopisných tabuliek. Roku 1850 kvôli nedostatku finančných prostriedkov a nalomenému zdraviu musel Layard vykopávky ukončiť a o rok na to definitívne opustil oblasť Mezopotámie.
|
|
|
|---|
-pokračovanie-
Kristína Rašlová
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
