24. máj 1543. V jednej z miestností mohutnej bašty Fromborku leží na lôžku vyčerpaný Mikuláš Kopernik. Od zimy 1542, odkedy sa oň pokúšajú mdloby, už nevládze ani chodiť aspoň tak ako predtým, pridŕžajúc sa steny, od postele ku stolu, od stola k oknu s výhľadom na oblohu, ku ktorej zakláňal hlavu mnoho ráz pri svojich pozorovaniach. Teraz už niekoľko dní leží len v mrákotách a koniec sa očakáva každú chvíľu. Blúzni. Napoludnie sa vedomie do ochrnutého tela kradmo vracia. Utrápený muž už nechce ani piť, je unavený a vyrušuje ho volanie z nádvoria, ktoré oznamuje, že dorazil kuriér z Norimbergu. O chvíľu prinesie do izby úctyhodný tlačený foliant. „To je predsa vaša kniha, doktor Mikuláš“, opakujú lekári, keď mu vkladajú zväzok do rúk nevládne ležiacich na prikrývke. Umierajúci slabo prikývne, ale jeho prsty už chladnú, zatiaľ čo sa slnečný deň vonku zdanlivo mení na noc a tmavá obloha sa valí roztvoreným oblokom, až kým sa mu nezrúti na oči úplne…
Graham Hancock je autorem s převratnými názory, jehož odvážné, avšak dokonale doložené teorie, jsou trnem v oku mnoha zkostnatělým vědátorům. Je tomu tak i v jeho knize "ZRCADLO NEBES - Hledání ztracené civilizace". Autor v ní mapuje pozůstatky po velmi vyspělé civilizaci, existující v dobách přibližně před 12.000 léty. Učenci této kultury, mimo jiné, zachytili nebeskou klenbu (hvězdy a souhvězdí v patřičném postavení) té doby ve stavitelských monumentech na různých místech zeměkoule. Je tomu tak nejen v egyptské Gíze, ale i v kambodžském Angkoru, na tichomořských ostrovech, v Peru nebo Mexiku. Poznání - gnose této civilizace byla nejvyššími kněžími chráněna před nezasvěcenými a zároveň předávána dalším pokolením. Graham Hancock - jak vyplývá z následující ukázky z jeho knihy - naznačuje, že toto prastaré "poznání" - tajuplná věda - mohla být ještě známá i gnostikům z dob kolem počátků našeho letopočtu.
Na onen chladný, jasný jarný deň v roku 1974 nikto z čínskeho Lin-tchungu nikdy nezabudne. Na miestach, kde ešte pred niekoľkými okamihmi traja mladí roľníci spoločne pracovali, po nich na zlomok sekundy zostal iba obláčik vyzrážaného dychu.
„Písané jazyky, nech už ich nachádzame kdekoľvek, sú takmer vždy výtvorom rozsiahlych spoločností a zložitých kultúr, ktoré majú veľké množstvo informácií, ktoré treba zaznamenať. Povstávajú práve z tejto potreby a ako produkty malých a izolovaných skupín sú naozaj neobvyklé. Žeby písmo potrebovala či vytvorila neveľká komunita Veľkonočného ostrova, je naozaj zarážajúce. Napriek tomu dosiaľ nebol mimo ostrov identifikovaný žiadny zdroj, z ktorého by mohlo byť odvodené.“ Otec Sebastian Englert, bavorský kapucín.
Partizánsky oddiel mal veľké bojové straty, preto bol nútený ustúpiť. Keďže dvaja boli ťažko ranení, miestny bača Slávek zaviedol skupinku do blízkej jaskyne. Pri vstupe do nej sa poverčivo prežehnával smerom dovnútra a varoval ich, aby ďalej do nej v žiadnom prípade nevstupovali. Sľúbil, že im donesie potraviny a lieky tak rýchlo, ako len bude môcť. V noci sa však rozpútala metelica a vedeli, že mu to môže trvať aj niekoľko dní. Keďže posledné tri dni takmer nič nejedli a pili len horúcu vodu z natopeného snehu, s pár kvapkami slivovice, autor denníka sa odvážne vybral na prieskum v nádeji, že v nej prespávajú nejaké zvieratá...
Veľkonočný ostrov sa nazýval „Oči hľadiace na nebo“, ale nazýval sa tiež menom Te-Pito-O-Te-Henua, „Pupok sveta“, menom, ktoré mu domnele dal sám božský kráľ Hotu Matua. Podivné je, že sa toto meno, ako uvidíme, zhoduje s menom neuveriteľného megalitického hlavného mesta inkskej ríše, ležiaceho vysoko v peruánskych Andách a nazvaného Cuzko – „Pupok“.
Vďaka pokročilej zememeračskej a zemepisnej vede Egypťanov sa Egypt stal geodetickým centrom známeho sveta. Ostatné zeme určovali polohu svojich svätýň a hlavných miest podľa egyptského „nulového“ poludníku; týkalo sa to i takých miest, ako je Nimrod, Sardy, Súsy, Persepolis a dokonca i dávne čínske hlavné mesto An-jang... Keďže každé z týchto geodetických centier bolo politickým a tiež zemepisným „pupkom“ sveta, bol v nich umiestnený omfalos, čiže kamenný pupok, ktorý predstavoval severnú pologuľu od rovníka k pólu s vyznačenými poludníkmi a rovnobežkami, ukazujúcimi smer a vzdialenosť k iným takým pupkom.
Toto je pravdivý príbeh o kráľovi-dieťati, zrodenom z nepoškvrneného počatia na brehoch Nílu pred viac ako 3000 rokmi. Učil svoj ľud Slnečnej vede, uctieval slnko ako boha plodnosti a konal zázraky. Hovorí sa, že keď zomrel, odišiel ku hviezdam. Nazývali ho opereným hadom. Najprv vám ale musím rozprávať o kráľovi-dieťati v Mexiku. I on bol zrodený z nepoškvrneného počatia pred viac ako 1250 rokmi v mexickej džungli. Učil svoj ľud Slnečnej vede, uctieval slnko ako boha plodnosti a konal zázraky. Hovorí sa, že keď zomrel, odišiel ku hviezdam. Nazývali ho opereným hadom.