„Pravda pôsobí ako trpké víno - nechutí, ale pôsobí dobre na trávenie.“
Perzské príslovie
Peržania, nazývaní tiež Parsovia (pochádzali z územia, ktoré sa nazývalo Parsua) patrili k indoeurópskemu etniku, ktoré prišlo okolo roku 2000 pred Kr. do oblasti dnešného Iránu. Usadili sa v Anšane kde vytvorili zväz kmeňov, ktoré sa venovali pastierstvu a to prevažovalo počas celej existencie ich pôsobenia a to aj v dobe vzniku veľríše.
Z archeologických vykopávek je zřejmé, že jednoduché početní úkony zvládali již lovci mamutů. Používali k tomu názornou pomůcku - prsty na rukou, které umožňují počítání pomocí desítkové soustavy. První základy matematiky v historii se objevují v době před 5000 lety v povodí řeky Indu. Tehdy tam stála kvetoucí městská centra Mohendžo - Daro a Harappa. Zdejší obyvatelé používali na stavbu normované cihly, jejichž poměr stran činil 4:2:1 a k matematickým operacím desítkovou soustavu.
V máji 1998 počas konferencie, ktorú usporiadal Art Bell ako súčasť aljašskej plavby, Dr. Zahi Hawass urobil vyhlásenie o novom objave v Gíze. Uviedol, že sa našla šachta dlhá okolo 30 yardov (27,5 m, pozn. red.) pod druhou pyramídou a že spolu s tunelmi a obrovskou jaskyňou sa našiel aj nový sarkofág. Tunely boli pod vodou, takže kvôli predbežnej obhliadke bola využitá pomoc potápačov. V budúcnosti, ako povedal Hawass obecenstvu, sa pokúsia o odčerpanie vody, aby mohlo skúmanie pokračovať. Hawass sa zjavne veľmi tešil, keď hovoril o tomto objave. Napriek možnej zámene medzi vyjadreniami „pod druhou pyramídou" a „pod násypom", zdalo sa, že táto správa hovorí o tom istom mieste.
„Človek nemôže nájsť večný život, môže si však zachovať večné meno.“
Epos o Gilgamešovi
Ak sa pozrieme ešte viac na sever do oblasti dnešného Turecka tak zistíme, že sa tu vyvíjala ďalšia mocná ríša a jeden z dôležitých činiteľov aj v Mezopotámii. Hovorím o mocnej ríši Chetitov s hlavným mestom Chattušaš. Chetiti boli pôvodom Indoeurópania, ktorí sa tu usadzovali ako obchodníci.
„Človek nemôže nájsť večný život, môže si však zachovať večné meno.“
Epos o Gilgamešovi
Na severe Mezopotámie sa vyvíjala Staroasýrska ríša (2000-1600 pred Kr.) ako prvý zjednotený štát tejto oblasti vytvorený tiež semitskými Amoritmi.
Obr. Nádherná vápencová busta spodobujúca kráľovnú Nefertiti je dielom egyptského sochára Thutmosa a pochádza z obdobia okolo roku 1360 p.n.l. Nefertiti je vyobrazená s vysokou modrou korunou a s nádhernou, nezvykle jemnou tvárou. Busta sa v súčasnosti nachádza v Egyptskom múzeu v Berlíne.
„Človek nemôže nájsť večný život, môže si však zachovať večné meno.“
Epos o Gilgamešovi
V 2. tisícročí pred Kr. nadobudla dominantné postavenie babylonská kultúra.
„Človek nemôže nájsť večný život, môže si však zachovať večné meno.“
Epos o Gilgamešovi
Nachádzame sa na území dnešného Iraku a časti Iránu v oblasti nazývanej tiež úrodný polmesiac.
Pracovníci Britského múzea objavili vytetované meno na tele sudánskej ženy, o ktorej sa predpokladá, že žila približne okolo roku 700 n.l.
"Poprvé přinesly novou diskusní platformu nové výzkumy geologů Williama W. Sagera a Anthonyho P. Kopperse (Science, sv. 287, 21.1. 2000, s. 455-459). Zjistili, že před 86 až 82 miliony let Země měla dva magnetické póly vzdálené od sebe 16 až 21 stupňů a potvrdili, „že popsaný jev způsobil prudkou změnu osy vůči zemskému plášti (skutečný pohyb pólů) a souvisel s globální změnou pohybu pev-ninských desek, velkými sopečnými výbuchy a změnou magnetických pólů“ (Sager/Koppers, 2000)."
