Dnes som spojazdnil studňu. Och, kto si spojazdnil svoju studňu na svojom pozemku pre svoj život, vie aký je to pocit. Kto nie: tak v tom je sloboda, mať vlastnú vodu! Opäť krok k nezávislosti. Ak nebude auto, benzín, dážď, voda bude. Ak nebudú batérie a čerpadlá a solárne panely - voda bude... Ak nie je voda, nie je život. To je druhý predpoklad pre život. Prvý je vzduch – toho je zvyčajne dosť, a tu pomerne kvalitného, lesno-borovicového. A tretím je potrava. Tú dá zem, voda, svetlo a vzduch.
Ak boli v nejakej dedine niekedy skutočne vážne spory, vždy sa krútili okolo pôdy a vody. Lebo to je život... Jasné, spory boli aj vzťahové - ale tie pálili len chvíľu... potom sa všetko utriaslo, odpustilo, zabudlo... a tak sa žilo ďalej.
Mám hektár pôdy so svojou studňou. Kto má viac???
Dom je fajn, ale nie je až taký dôležitý. Možno bývať i v maringotke, prívese, zemľanke, jurte, stane... Prachy - dnes sú, zajtra niekto v Amerike škrtne perom a už nič neznamenajú.
Ženy prichádzajú a odchádzajú, deti sa rodia a odlietajú svojimi smermi. Stromy klíčia, rodia, umierajú. Len voda a zem zostáva...
To je pohľad sedliaka. Toho, ktorý sadí, aby mal svet čo jesť. To je o prvej čakre. Teraz už môžem vymýšľať. Zlepšovať svoj život, alebo aj nie... Prežijem. Lebo mám zem a vodu!
A čo sa stane s tebou, milý čitateľ, ak ti niekto zatvorí vodovodný ventil vedúci do tvojho bytu?
Že to sa nemôže stať? No, veru môže. Tvoj život (voda) je v cudzích rukách.
Pokiaľ budeš dobrý a poslušný, potečie...
Stačí aby došla nafta. Bez nej žiadne železo, bez neho žiadna voda, bez nej žiadny život. A nafta pramení tisíce kilometrov ďaleko v cudzej zemi...
No, veru na vratkých nohách stojí život bežného občana.
Váž si, milý občan nemajúci vlastnú studňu každý pramienok vo svojom okolí, žehnaj mu, opatruj ho.
Spomínam na TV zábery z Rumunska, keď dal Čaučesku zavrieť vodu v jednom sídlisku v nejakom meste, za trest... ľudia chodili po vodu 5 km ďaleko a stáli tam niekoľkohodinové fronty... samozrejme, hneď sa s vodou začalo „kučiť“.
A tak je to aj dnes: nemáš vodu, musíš ju kupovať. Inak neprežiješ. Na to ale potrebuješ prachy. A tie ti dá ten, komu budeš slúžiť. Nič proti službe. Ale proti závislosti na nej.
Potôčiky, rieky, jazerá - tam všade bola pitná voda. Človek na Slovensku alebo v Čechách isto neprešiel viac ako 10 km aby sa nemohol napiť z čistého. A dnes?
A ešte jedna vec: ak máš svoju studňu, nebudeš si asi do nej sypať chlór. Veď už v škole nás učili, že chlór je jed. Ale občan vodovodný nemá spravidla možnosť piť vodu, ktorá nie je otrávená. Ibaže by si neotrávenú, avšak umŕtvenú vodu kupoval v PETfľaši a tak otravoval svet svojim deťom... No čo, nenavyberáš si! - poviete. Náš život je naša voľba. Vedomá či nevedomá. Možno idem prihlboko. Ale je to tak: kto nemá vodu nezávislú na systéme, toho ten systém skrze vodu drží za gule...
Zdroj: vladoblas.estranky.cz
Prevzaté z: dolezite.sk
Z Denníka postupne čítať môžte na tejto adrese.
Súvisiace:
Národní registr pramenů a studánek
http://www.estudanky.cz/uvod
Budeme radi ak sa s nami v komentároch podelíte o tipy na miesta s krištáľovo čistou vodou, pozn. red.
