Jednou z hlavných príčin konfliktov medzi národmi boli protichodné náboženské a filozofické názory. Boli to práve také rozdiely v poňatí náboženstva, ktoré od trinásteho do sedemnásteho storočia zatiahli Európu do takmer štyri storočia trvajúcich ustavičných vojen.
Rovnaká náboženská neznášanlivosť, ktorá rozdelila Európu, viedla k zotročeniu domorodých Američanov na západnej pologuli.
Nepriateľstvo medzi anglickými, francúzskymi a španielskymi osídlencami Nového sveta zodpovedalo spojenectvám a vojnám v Európe. Indiáni nevyhnutne veľmi trpeli vojnami zavlečenými z cudziny i snahami sváriacich sa Európanov získať ich lojalitu. V dôsledku tohto súperenia sa domorodé národy rozdelili na vyhranene nepriateľské frakcie. Niektoré malé kmene úplne zmizli, pretože ich príslušníci boli vyhladení alebo sa sobášmi spojili s príslušníkmi bielej alebo čiernej rasy.
Diskusiu medzi Európanmi a pôvodnými Američanmi charakterizuje vzťah zároveň lásky i nenávisti. Je to morálny spor týkajúci sa práv oboch skupín: utlačovateľov a obetí historických okolností. Európania Indiánom neporozumeli, pretože im predsudky zastierali všeobecnú platnosť tradícií, zdanlivo tak odlišných od ich vlastných. Takto vykryštalizovala mylná predstava o spoločnostiach amerických domorodcov, o obmedzenej právomoci prepožičanej kmeňovým náčelníkom, a najmä o pojmoch vzťahujúcich sa k individuálnemu a skupinovému vlastníctvu pôdy, čo malo nedozerné následky.
Starešinovia učili, že ľudia bez ohľadu na rasu, iba na základe spoločného ľudstva vytvárajú jeden z väčších kruhov vo vnútri guľatého kozmu. Domorodí obyvatelia nestrácali túto pravdu zo zreteľa, draho však zaplatili za svoj optimizmus – ich odmenou bola genocída a poníženie, zatiaľ čo Európania pustošili celý kontinent.
Celý čas Indiáni smutne znášali násilnosti, páchané na milovanej zemi ich predkov. Rany, ktoré si sami spôsobili, konečne vyvolávajú u Euroameričanov takú bolesť, že si uvedomujú mieru svojej straty: dávno zabudnuté pôvodné vedomie jednoty s prírodou. Niekde na okraji ich mysle sa domáha pozornosti dlho potláčané posolstvo o pustine, ktorá vrúbi ich cestu storočiami. Túto ohavnosť by už nemali ďalej tolerovať alebo sa jej vyhýbať.
Niektorí Euroameričania si uvedomujú pochabosť svojich činov a dnes s iróniou a zúfalstvom nazerajú na svoje obete, ochrancov duchovnej zmluvy s prírodou, a úprimne si želajú opraviť deformovaný kruh.
My, Indiáni, držíme fajku mieru... a stáli sme opodiaľ, keď biely muž predstieral, že zlepšuje svet. Teraz musíme my Indiáni ukázať, ako žiť so svojimi bratmi, a nie ich využívať, zabíjať alebo mrzačiť...
Musíme sa snažiť používať svoju fajku mieru v prospech celého ľudstva, ktoré je na ceste k sebazničeniu. Musíme sa snažiť dostať sa späť na červenú cestu, cestu fajky, cestu života. Musíme sa pokúsiť zachrániť bieleho muža pred ním samotným. Môžeme to dosiahnuť iba vtedy, pokiaľ sa všetci, Indiáni a ne-Indiáni, dokážeme na seba dívať ako na súčasť našej zeme, nie ako na vonkajšieho nepriateľa, ktorý sa jej snaží vnútiť svoju vôľu... Prostredníctvom tejto posvätnej fajky snáď môžeme jeden druhého znovu naučiť, ako prekuknúť mrak znečistenia, ktorý pred nás politici, priemyselníci a technickí odborníci stavajú ako „skutočnosť“
Prostredníctvom tej fajky sa možno môžeme zmieriť so svojim najväčším nepriateľom, ktorý prebýva vo vnútri nás. S touto fajkou by sme všetci mohli znovu vytvoriť nekonečný kruh. (John Oheň/Krívajúci Jeleň; Lakotovia)
Nikto by sa nemal pokúšať zničiť zvláštneho génia, ktorý mu poskytuje rasový pôvod. Boh národov nedal rôznym rasám rozdielne schopnosti a charakteristické vlastnosti pre nič za nič. S prebúdzajúcou sa rasovou uvedomelosťou sa dnes americkí Indiáni snažia ísť ešte ďalej a hovoria: „Nie som iba Indián, som Američan v pravom slova zmysle a som brat celého ľudstva. (Arthur C. Parker; Senekovia)
Túžime po tom, aby sme my a vy boli jedno srdce, jedna myseľ a jedno telo, a tak sa stali jedným národom prejavujúcim vzájomnú lásku a úctu, ktorý by ostal pevný a celistvý nielen pre nás a vás, ale i pre naše deti a všetky nasledujúce generácie. My, ktorí sme teraz tu, sme starí ľudia, ktorí riadia záležitosti svojich národov. Pretože sme starí, je možné sa domnievať, že s nami zaniknú spomienky na tieto udalosti, pretože na rozdiel od vás neovládame umenie uchovať ich tak, že ich zveríme písmu. Napriek tomu máme spôsoby, ako odovzdať z otca na syna správu o týchto udalostiach, preto zistíte, že sú pravdivo uchované a generácie prichádzajúce po nás budú oboznámené s tým, čo sa udialo, aby to neupadlo do zabudnutia, dokiaľ bude trvať Zem. (Kanickhungo; Irokézovia)
Iste mi odpustíte, ak vám poviem, že moji ľudia boli Američanmi o tisíc rokov skôr než vaši ľudia. Problém netkvie v tom, ako môžete poameričtiť vy nás, ale ako môžeme poameričtiť my vás. Pracujeme na tom už dlhú dobu. Niekedy nad výsledkami strácame odvahu. Ale budeme sa i naďalej snažiť. Prvá vec, ktorú vás chceme naučiť, je, že v americkom spôsobe života má každý človek úctu k predstavám svojho brata. Pretože každý rešpektoval sny svojho brata, mali sme tu v Amerike slobodu, zatiaľ čo vaši ľudia mali za morom plné ruky práce so vzájomným zabíjaním a zotročovaním. Príbuzní, ktorých ste tam zanechali, sa stále ešte snažia zabiť jeden druhého, pretože doteraz nepochopili, že sloboda spočíva na mojej úcte k predstavám svojho brata a na úcte môjho brata k mojim predstavám. Máme pred sebou obtiažnu cestu v snahe poameričtiť vás a vašich bielych bratov. Z obtiažnych ciest však nemáme strach. (anonym; kmeň neznámy)
Všetky časti seriálu nájdete na tejto adrese.
Z knihy: Frances G. Lombardiová, Gerald Scott Lombard: Nekonečný kruh, Výklad etiky amerických Indiánov, Knižná dielňa Timotej, Košice, MCMXCVI
Pôvodný preklad z angličtiny: Anna Grušová
Preklad z češtiny: Sokol
Northwestern University Library, Edward S. Curtiss The North American Indian: the Photographic Images, 2001.
exkluzívne.miesta
