Po roku 1989 u nás prudko vzrástla organizovaná kriminalita. V Španielsku je už dávnejšie a tak hneď prvé, čo vám tu udrie do očí sú - dvere. Kovové zárubne, kovové dvere a zámok tvorí taká masívna železná závora, že by sa s ňou dalo úspešne rozbíjať orechy. U dverí na ulicu býva zvykom chrániť sa bránkou pred malou záhradkou, či „patiom“ a v dome dvoma kovovými dverami osadenými v krátkej vzdialenosti za sebou (takže priestor medzi nimi sa dá ťažko nazvať predsieňou).
Väčšinou sú tak „zle“ urobené, že sa bez zamknutia fakticky nedajú zavrieť (ostali by totiž pootvorené). Mreže sú na všetkých prízemných oknách, ale videl som zamrežované okná aj na piatom, či šiestom poschodí veľkých činžovných domov. V novej radovej zástavbe je zvykom ohradiť kolóniu domčekov (majú spoločný názov ako napríklad „Hacienda el Carmen“), alebo dokonca krásnych víl (napr. „Colonia Blanca“) vysokým múrom. Tieto uzavreté obytné štvrte sú permanentne strážené a vchádza sa do nich len automatickými bránami, ktoré sú pod kontrolou. V pláne novo budovanej atraktívnej štvrti je táto ochrana označená ako „Sistema de Seguridad perimetral“. Poplachové zariadenie je aj na takto chránených domoch bežné. Ale ani tí najchudobnejší sa na okrasné ploty nášho typu nespoliehajú. Videl som tu kurióznu usadlosť umiestnenú v tesnej blízkosti (vlastne takmer uprostred) diaľničnej prímestskej autostrády. Jednu tretinu plotu tým ušetrili, pretože ich kryje diaľničné oplotenie. A druhé dve tretiny, tých cca 60 metrov tvoril obrovský kaktusový živý plot vo výške dvoch až troch metrov! Tomu sa už povie „sistema seguridad“!
- pokračovanie -
Gustáv Murín
(ďalšie príbehy zo „zvyšku sveta“ nájdete na http://tulacky.blogspot.com)
