TAJNÁ NÁUKA: Začiatok

Syntéza vedy, náboženstva a filozofie
H. P. Blavatská,
Autorka diela „Odhalená Isis“

„Žiadne náboženstvo nie je vyššie, ako Pravda.“

Zväzok I. – Kozmogenéza

London:
THE THEOSOPHICAL PUBLISHING COMPANY, LIMITED
7, Duke Street, Adelphi, W.C.
WILLIAM Q. JUDGE,
117, Nassau Street, New York.
THE MANAGER OF THE THEOSOPHIST,
Adyar, Madras.

---

1888.

[[Zv. 1, Strana i]]

ZAČIATOK

-------

STRÁNKY Z PREHISTORICKÉHO OBDOBIA

Prastarý rukopis – súbor palmových listov, ktoré upravili nejakým špecifickým neznámym postupom tak, že neprepúšťajú vodu, sú odolné voči pôsobeniu ohňa aj vzduchu – sa nachádza pred zrakom pisateľky. Na prvej strane je nepoškvrnený biely disk na matnom čiernom pozadí. Na nasledujúcej strane je ten istý disk, ale s jedným bodom vo svojom centre. Študent vie, že ten prvý predstavuje Vesmír vo Večnosti, pred opätovným prebudením ešte spiacej Energie, vyžiarením Slova v neskorších systémoch. Bod v doteraz nepoškvrnenom Disku, Priestore a Večnosti v Pralaji, znamená úsvit delenia. Je to Bod vo Vajci Sveta (viď Časť II., „Vajce sveta“), zárodok vo vnútri, ktorý sa stane Vesmírom, VŠETKÝM, neohraničeným, periodickým Kozmom. Tento zárodok je skrytý a aktívny, stále sa periodicky opakujúci. Jeden kruh je božská Jednota, z ktorej všetko pochádza, do ktorej sa všetko navracia. Jeho obvod – kružnica, veľmi ohraničený symbol, so zreteľom na obmedzenie ľudskej mysle – vyjadruje abstraktnú, nikdy nepoznateľnú PRÍTOMNOSŤ, a jej úroveň, Univerzálnu Dušu, hoci tieto dve sú jedno. Tvár Disku, ktorá je biela a podklad je celý čierny, jasne ukazuje, že jeho úroveň je jedine poznanie, zahmlené a nejasné, hoci je stále tým, čo je človeku dostupné. A je to táto rovina, na ktorej sa začínajú Manvantarské prejavy; pretože práve v tejto DUŠI drieme počas Pralaje Božia Myšlienka,* v ktorej leží ukrytý plán každej budúcej Kozmogónie a Teogónie.

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Je bezpodmienečne nutné pripomenúť čitateľovi ešte raz to, že termíny „Božská Myšlienka,“ a „Univerzálna Myseľ,“ nesmú byť považované dokonca za nejasne sa rysujúci intelektuálny proces podobný tomu, akým sa prejavuje človek. „Nevedomý“ podľa von Hartmanna, dosiahol nesmierny tvorivý, či skôr Evolučný Plán „prostredníctvom jasnozrivej múdrosti nadradenej všetkým vedomiam,“ čo v jazyku védanty znamená absolútnu Múdrosť. Len tí, ktorí si uvedomujú, ako vysoko sa vznáša Intuícia nad zdĺhavými procesmi logického uvažovania, si dokážu vytvoriť tú najslabšiu predstavu [[Poznámka pokračuje na ďalšej strane]]

[[Zv. 1, Strana]] 2 TAJNÁ NÁUKA

Je to JEDEN ŽIVOT, večný, neviditeľný, predsa Všadeprítomný, bez začiatku či konca, predsa periodický v jeho pravidelných prejavoch, medzi ktorého obdobiami vládne zahalené mystérium Nebytia; nevedomý, predsa absolútne Vedomie; nerealizovaná, predsa jediná samojestvujúca realita; skutočne, „chaos pre zmysly, Kozmos pre príčiny“. Jeden jeho absolútny znak, ktorý je NÍM SAMÝM, večným, ustavičným Pohybom, sa v ezoterickom žargóne nazýva „Veľký Dych,“* ktorý je večným pohybom univerza, v zmysle neohraničeného, všadeprítomného PRIESTORU. To, čo je bez pohybu, nemôže byť Božské. Ale potom v rámci univerzálnej duše nič nie je v skutočnosti a v realite absolútne bez pohybu.

Takmer päť storočí pred Kristom Leukippos, učiteľ Démokrita, tvrdil, že Priestor je večne vyplnený atómmi poháňanými ustavičným pohybom, ktorý je spôsobený tokom času. Keď sa tieto atómy zhlukujú skrze rotačný pohyb, prostredníctvom vzájomných kolízií vytvárajúcich priečne pohyby. Epikuros a Lucretius učili to isté, len pridajúc k postrannému pohybu atómov myšlienku afinity – okultné učenie.

Od počiatku osudu človeka, od prvého objavenia sa architektov planéty, na ktorej žije, neodhalené Božstvo bolo rozpoznávané a brané do úvahy len z jediného filozofického hľadiska – univerzálneho pohybu, napätia tvorivého Dychu v Prírode. Okultizmus zhrňuje „Jednu Existenciu“ takto: „Božstvo je arkánum, žijúci (alebo pohybujúci sa) OHEŇ, a večným svedkom tejto neviditeľnej Prítomnosti sú Svetlo, Žiar, Vlhko,“ – táto trojica zahrňuje, a spôsobuje príčinu každého

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

[[Poznámka pokračujúca z predchádzajúcej strany]], o absolútnej Múdrosti, ktorá presahuje idey Času a Priestoru. Myseľ, ako ju poznáme, je rozpustiteľná do stavov vedomia, premenlivého trvania, intenzity, komplexnosti, atď. – prapôvodne všetko spočíva na vneme, ktorý je opäť Maya. Vnem zasa nutne postuluje ohraničenie. Osobný Boh ortodoxného teizmu vníma, myslí a je ovplyvnený emóciou; ľutuje a cíti „prudký hnev.“ Ale predstava takých mentálnych stavov jasne zapríčiní nepravdepodobný postulát externality stimulov vzrušenia, nehovorí nič o nemožnosti pripisujúcej nemennosť k Bytosti, ktorej emócie sa menia udalosťami vo svete, ktorému predsedá. Koncepcie Osobného Boha ako nemenného a nekonečného sú tak nepsychologické a, čo je horšie, nefilozofické.

* Platón sa preukazuje ako Zasvätený, keď hovorí Kratylusovi, ktorý [[theos]] je odvodený od slovesa [[theein]], „hýbať sa,“ „bežať,“ ako prví astronómovia, ktorí pozorovali pohyby nebeských telies nazývaných planéty [[theoi]], bohovia. (Viď Kniha II., „Symbolizmus Kríža a Kruhu.“) Neskôr slovo vyrobilo iný termín [[aletheia]] - „Boží dych.“

[[Zv. 1, Strana]] 3 ZAČIATOK

javu v prírode.* Vnútro-kozmický pohyb je večný a neustály; kozmický pohyb (viditeľný, alebo ten, ktorý podlieha inému vnímaniu) je konečný a periodický. Ako večná abstrakcia je VŠADE-PRÍTOMNÝ; ako prejav je konečný v smere vznikania a naopak, oboje je alfou a omegou postupných rekonštrukcií sveta. Kozmos - NOUMENON – nemá s bezprostrednými príčinami fenomenálneho Sveta nič spoločné. Je len vo vzťahu s vnútro-kozmickou dušou, ideálom Kozmu v nemennej Božskej Myšlienke, že smieme povedať: „Nikdy nemal začiatok ani koniec nebude mať.“ Čo sa týka jeho tela alebo Kozmickej konštrukcie, i keď sa nedá povedať, že to bola jeho prvá, alebo posledná konštrukcia, lebo v každom novom Manvantar, môže byť považovaná za prvú a poslednú svojho druhu, ako evoluje vždy na vyššiu úroveň...

Len pred niekoľkými rokmi, bolo stanovené, že: -

„Ezoterická náuka učí, tak ako Buddhizmus a Brahmanizmus a dokonca Kabala, že v celej večnosti existuje jediná nekonečná a nepoznateľná Esencia a v pravidelnej a harmonickej postupnosti je buď pasívna alebo aktívna. V básnickej výrazovosti Manu tieto podmienky sú volané „Dňami“ a „Nocami“ Brahmu, ktorý buď „bdie“ alebo „spí.“ Svabhavikovia, alebo filozofi najstaršej školy buddhizmu (ktorá stále existuje v Nepále), uvažujú len o aktívnom stave tejto „Esencie,“, ktorú nazývajú Svabhavat, majú za bláznov teoretikov abstraktnej a „nepoznateľnej“ sily v jej pasívnom stave. Preto sú nazývaní nevercami – kresťanskými bohoslovcami i modernými vedcami, lebo ani jedni

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Nominalisti, dohadujúc sa s Berkeleyom, že „to je nemožné... formovať abstraktnú predstavu pohybu odlišného od pohybujúceho sa telesa“ („Prin. ľudských vedomostí,“ Úvod, časť 10), smú položiť otázku, „Čo je teleso, pôvodca toho pohybu? Je to hmota? Potom veríte v Osobného Boha?“ atď., atď. Toto bude zodpovedané ďalej, v doplnku tejto Knihy, zatiaľ žiadame naše práva Konceptualistov voči Rosceliniho materialistickým pohľadom na realizmus a nominalizmus. „Má veda,“ hovorí jeden z jej schopných advokátov, Edward Clodd, „odhaľujúc čokoľvek, čo oslabuje alebo oponuje slovám staroveku, v ktorých je Esencia všetkých náboženstiev, minulých, súčasných i prichádzajúcich; plným právom, k láske milosrdenstva, ujsť pokorne pred tvojim Bohom?“ Ak má vedľajší význam slovo Boh, nie surový antropomorfizmus, ktorý je stále chrbticou našej aktuálnej teológie, ale symbolická koncepcia o tom, čo je Život a Pohyb Vesmíru, poznať, čo je vo fyzickej povahe poznať čas minulý, súčasný a prichádzajúci, v bytí následností javov; poznať čo je, v morálke, vedieť čo bolo, je a bude, vnútri ľudského vedomia. (Viď „Veda a emócie.“ Rozhovor podaný v South Place Chapel, Finsbury, London, 27. dec. 1885.)

[[Zv. 1, Strana]] 4 TAJNÁ NÁUKA

ani druhí nie sú schopní porozumieť hlbokej logike ich filozofie. Tí prví nepripustia iného Boha, než stelesnenie druhotných síl, ktoré vytvorili viditeľný vesmír a ktoré sa stali antropomorfným Bohom kresťanov – mužným Jehovom, burácajúcim uprostred hromov a bleskov. Naopak, racionalistická veda oslavuje Buddhistov a Svabhavikov ako „pozitivistov“ dávnych vekov. Ak vezmeme tento jednostranný pohľad na filozofiu, naši materialisti môžu mať svojim spôsobom pravdu. Buddhisti tvrdia, že niet Stvoriteľa, ale je tu nesmiernosť tvorivých síl, ktoré kolektívne formujú večnú substanciu, základ ktorej je záhadný – preto nie je pre skutočného filozofa predmetom špekulácií. Sokrates sa zásadne odmietal prieť o mystériu univerzálneho bytia, a predsa by ho nikdy nikto nenazval ateistom, okrem tých, ktorí boli naklonení jeho zničeniu. Tajná náuka hovorí, že akonáhle začne aktívna perióda, nastane expanzia tejto Božskej esencie zvonka dovnútra a zvnútra na povrch, v podrobení sa večnému a nezameniteľnému zákonu a fenomenálny alebo viditeľný vesmír je konečným výsledkom dlhej reťaze kozmických síl, postupne daných do pohybu. Rovnako, keď pokračuje pasívny stav, dochádza k zmršťovaniu Božskej esencie a predošlá práca tvorby je postupne a progresívne zničená. Viditeľný vesmír sa rozpadá, jeho materiál je rozptýlený a ´temnota´ opustenosti a samoty dumá znovu nad tvárou ´hlbín´. Použijúc Metaforu z Tajných kníh, ktorá vyjadruje ideu ešte jasnejšie: výdychom ´nepoznateľnej esencie´ produkuje svet a vdychom spôsobí jeho zmiznutie. Tento proces prebieha po celú večnosť a náš dnešný vesmír je len jedným v nekonečnej sérii bez začiatku a bez konca.“ – (Viď. „Odhalená Isis“, tiež „Dni a Noci Brahmu“ v II. Časti)

Táto pasáž bude vysvetlená, pokiaľ je to možné, v tomto diele. Hoci, ako to teraz vyzerá, neobsahuje pre orientalistu vôbec nič nového, jej ezoterická interpretácia môže obsahovať často to, čo až doteraz zostalo západnému študentovi celkom neznáme.

Na prvej ilustrácii je čistý disk
na druhej jeden z archaických symbolov ukazuje

disk s bodom uprostred – prvá diferenciácia v periodických prejavoch večnej podstaty, bezpohlavnej a nekonečnej „Aditi v TOM“ (Rig Véda), bod v disku, alebo potenciálny Priestor vnútri abstraktného Priestoru. V treťom stupni je bod transformovaný do roviny, teda

To symbolizuje božskú nepoškvrnenú Matku-Podstatu vnútri všeobsiahlom absolútnom Nekonečne.

[[Zv. 1, Strana]] 5 ZAČIATOK

Keď je rovina prekrížená kolmicou

stáva sa pozemským krížom. Ľudstvo dosiahlo svoj tretí koreň-rasu; je to znak pre začiatok pôvodu ľudského života. Keď obvod kruhu zmizne a ostane len

je to znak, že pád človeka do matérie je dokonaný a ŠTVRTÁ rasa začína. Kríž vnútri kruhu symbolizuje čistý panteizmus, keď kríž nebol uvedený, stal sa falickým. Ten mal rovnaké a ešte ďalšie významy ako TAU vpísané vnútri kruhu

alebo ako „Thorovo kladivo“, takzvaný džinistický kríž, alebo jednoducho Svastika vnútri kruhu
Tretí symbol – kruh rozdeleného na dve vodorovné roviny – znamenal prvý prejav tvorivej Podstaty (stále pasívneho, pretože je feminínna). Prvý neurčitý vnem človeka spojeného s plodením je feminínny, pretože človek pozná svoju matku skôr než svojho otca. Preto ženské božstvá boli viac posvätné než mužské. Podstata je preto feminínna a na určitom stupni, objektívna a konkrétna a duch Princípu, ktorý oplodňuje, je skrytý. Pridajúc ku kotúču s horizontálou kolmú priamku, vznikne tau -

- najstarší tvar písmena. To bol glyf tretej koreňovej rasy v deň jeho symbolického pádu – t.j., kedy sa uskutočnila separácia pohlaví prirodzeným vývinom, kedy sa znázornenie stalo

modifikovaným alebo separovaným kruhom, alebo dvojitým glyfom či symbolom značiacim koniec bezpohlavného života. S pokolením našej Piatej Rasy, v symbolike sacr´ a v hebrejčine n´cabvah, prvoformovanej rasy,* potom sa zmenil na egyptský

(znak života), a ešte neskôr na znak Venuše
Potom prichádza na rad Svastika (Thorovo kladivo, alebo teraz „Hermov Kríž“), celkom oddelená od svojho Kruhu, stávajúca sa takto čisto falickou. Ezoterickým symbolom Kálí Jugy je päťcípa obrátená hviezda, teda

- znak ľudského čarodejníctva, so svojimi dvomi bodmi (rohmi) otočenými k nebu, funkciu

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* To je podnetná práca, „Prameň Opatrení“, kde autor vysvetľuje reálny význam slova „sacr´“, od ktorého sú odvodené „sacred“ (svätý), „sacrament“ (posvätný, mystérium), ktoré sa stali synonymami „holiness“ (svätosti), i keď čisto falickej!

[[Zv. 1, Strana]] 6 TAJNÁ NÁUKA

rozpozná každý okultista, ako jednu z ciest „ľavej ruky“, a používa ju v ceremoniálnej mágii.*

Dúfam, že v priebehu skúmania tohto diela budú chybné názory na verejnosť vo všeobecnosti pokiaľ sa týkajú Panteizmu upravené. Je nesprávne a nespravodlivé považovať Buddhistov a Okultistov Advaity za ateistov. I keď nie všetci z nich sú filozofi, sú rozhodne všetci logikmi - svojimi námietkami a argumentmi založenými na presnom uvažovaní. Skutočne, ak Parabrahmam Hindov, môže byť považovaný za predstaviteľa skrytých a bezmenných božstiev ostatných národov, tento absolútny Princíp bude objavený ako pravzor, od ktorého boli kopírované všetky ostatné. Parabrahm nie je „Boh“, pretože To nie je Boh. „To je to, čo je i nie je najvyššie (paravara)“, vysvetľuje Mandukya Upanišáda (2.28). TO je „Najvyššie“ ako PRÍČINA, nie ako dôsledok. Parabrahman jednoducho je, ako „Nedvojná Realita“, všezahŕňajúci Kozmos – či skôr, nekonečný Kozmický Priestor – v najvyššom duchovnom zmysle, samozrejme. Brahma (neutrum) je nemenný, čistý, slobodný, neporušený zvrchovaný Koreň, „JEDINÉ pravdivé Bytie, Paramarthika“, a absolútny Čit a Čajtanya (inteligencia, vedomie), nemôže byť poznávajúci, „pre KTORÉHO nemôže byť žiadny subjekt poznávania“. Môže byť plameň nazývaný esenciou Ohňa? Touto Esenciou je „ŽIVOT a SVETLO Univerza, viditeľný oheň a plameň sú deštrukciou, smrťou a zlom.“ Oheň a Plameň zničia telo Arhata, ich esencia ho robí nesmrteľným.“ (Bodhi-mur, Kniha II.) Poznanie absolútneho Ducha, tak ako žiara slnka, alebo ohňa, nie je ničím iným, ako samotnou absolútnou Esenciou,“ hovorí Šankaračarja. TO – je „Duch ohňa,“ nie oheň samotný; takže tieto atribúty, žiar alebo plameň, nie sú atribútmi Ducha, ale toho, ktorého je Duch nevedomou príčinou.“ Nie je hore uvedená veta skutočným základným kameňom neskoršej Rozekruciánskej

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Povedali sme západným matematikom a niektorým americkým kabalistom, že v Kabale je tiež „hodnota Jehovovho mena priemerom kruhu.“ Pridajte k tomu faktu to, že Jehova je tretí Sephiroth, Binah, feminínne slovo, a máte kľúč k tajomstvu. Zaručene Kabalistická transformácia tohto mena, androgynus v prvých kapitolách Genezis, stáva sa vo svojej transformácii úplne maskulínnou, cainite a falickou. Fakt volenia božstva medzi pohanskými bohmi a vyrobenie špeciálneho národného Boha, ktorého nazývajú „Jediným živúcim Bohom,“ „Bohom Bohov,“ a potom vyhlasujú toto uctievanie za monoteistické, nezmení to v JEDINOM Princípe koho „Zhoda dovolená nie násobením, zmenou, alebo formou,“ obzvlášť v prípade priapického božstva, ako sa teraz Jehova demonštruje.

[[Zv. 1, Strana]] 7 ZAČIATOK

filozofie? Parabrahma je, v krátkosti povedané, súborným zoskupením Kozmu vo svojej nekonečnosti a večnosti, „TOTO“ a „TAMTO“, na ktoré distributívne zoskupenia nemôžu byť aplikované.* „Na počiatku TOHO bolo len jediné jedno Ja“ (Aitareya Upanišád); veľký Šankaračarja vysvetľuje, že „TO“ odkazuje na Vesmír (Jagat); „Na začiatku,“ znamená pred reprodukciou fenomenálneho Vesmíru.

Z toho dôvodu ozvena panteistov Upanišád, ktorí tvrdia, tak ako v Tajnej náuke, že „ten“ nemôže tvoriť, nepopierajú Tvorcu, ale skôr súborné zoskupenie tvorcov, avšak len veľmi logicky odmietajú, že vlastnosť „tvorby“ a obzvlášť formovania niečoho konečného k nekonečnému Princípu. Pre nich je Parabrahman pasívny, pretože je Absolútnou Príčinou, nepodmienenou Mukta. Je to len limitovaná Vševedúcnosť a Všemohúcnosť, ktoré sú neskôr odmietané, pretože tieto sú stálymi vlastnosťami (ako sa zrkadlia v ľudských vnemoch); a pretože Parabrahman, ako „Najvyššie VŠETKO“, vždy neviditeľný duch a Duša Podstaty, nemenná a večná, nemôže mať žiadne vlastnosti; absolútno úplne prirodzene vylučuje akúkoľvek predstavu konečného alebo podmieneného bytia. A ak zástancovia Védanty postulujú vlastnosti jednoducho ako súčasť k jeho emanácie, nazývajúc to „Íšvara plus Mája“, a Avidja (čo je skôr Agnosticizmus a Neznalosť než ignorancia), je potom ťažké nájsť akýkoľvek ateizmus v tejto koncepcii.** Pretože vo Vesmíre, ktorý je považovaný za Nekonečný nemôžu byť dve NEKONEČNÁ, ani dve ABSOLÚTNA, táto Seba-Existencia môže byť ťažko považovaná za osobne tvoriaceho. Vo význame a vnímaní konečného „Bytia“, je „TO“ Ne-„bytím“, v zmysle, že je to jediné BYTIE (SÚCNO); v tomto VŠETKOM ležia jeho spoluvečné a súčasné emanácie alebo inherentné vyžarovania, ktoré na základe toho, že sa periodicky stáva Brahmom (mužsko-ženskou Mohutnosťou) sa stávajú, alebo expandujú do manifestujúceho sa Univerza. Narayana plávajúca na (abstraktných) vodách Priestoru, je transformovaná na Vody konkrétnej substancie ním danej do pohybu, ktoré sa hneď stávajú manifestovaným SLOVOM alebo Logosom.

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Pozri „Vedanta Sara,“ od Majora G. A. Jacoba; ako tiež „Sandilyove aforizmy,“ preložil Cowell, s. 42.

** Napriek tomu, zaujatí a skôr fanatickí kresťanskí orientalisti by radi dokázali tento čistý ateizmus. Ako dôkaz pozri „Vedanta Sara“ od Majora Jacoba. Táto védantická myšlienka sa ozýva celou Antikou:

„Omnis enim per se divom natura necesse est

Immortali aevo summa cum pace fruatur.“

[[Zv. 1, Strana]] 8 TAJNÁ NÁUKA

Ortodoxní Brahmani, tí, ktorí najviac vystupovali proti panteistom a advaitistom, a nazývali ich ateistami, sú nútení, ak má Manu v tejto záležitosti nejakú autoritu, pripustiť smrť Brahmu - stvoriteľa, pri uplynutí každého „Veku“ tohto (tvorivého) božstva (Jeden Vek je 100 Božích rokov – obdobie, ktorého vyjadrenie v našich rokoch vyžaduje pätnásť čísel). I tak žiadny filozof spomedzi nich by nevidel túto „smrť“ v žiadnom inom zmysle, než ako dočasné zmiznutie z manifestujúcej úrovne existencie, alebo ako pravidelne sa opakujúci odpočinok.

Okultisti sú teda zajedno s advaito-védskymi filozofmi, čo sa týka vyššie uvedeného princípu. Ukazujú nemožnosť prijatia filozofických základov myšlienky absolútne VŠETKEJ tvorby alebo dokonca vyvíjajúceho sa „Zlatého Vajca,“ o ktorom sa hovorí, že do neho vstúpi, aby samo seba transformovalo na Brahmu – Tvorcu, ktorý neskôr expanduje do bohov a do celého viditeľného Vesmíru. Hovorí sa, že Absolútna Jednota nemôže prejsť do nekonečna; pretože nekonečno predpokladá bezhraničné rozšírenie niečoho, a trvania tohto „niečoho“; a to Jediné Všetko je ako Priestor – ktorý je jeho jediným mentálnym a hmotným zastúpením na tejto Zemi, alebo našej úrovne existencie – nie je ani objektom, ani subjektom vnímania. Ak by niekto mohol predpokladať Večné Nekonečné Všetko, Všadeprítomnú Jednotu, namiesto bytia vo Večnosti, ku ktorému dochádza prostredníctvom periodického prejavovania mnohorakého Vesmíru, alebo mnohonásobnej osobnosti, Jednota by prestala byť jedným. Lockeho idea, že „číry Priestor nie je schopný odporu ani Pohybu“ – je nesprávna. Priestor nie je ani „bezhraničná prázdnota,“ ani „podmienená plnosť,“ ale je oboje: bytie, na úrovni absolútnej abstrakcie, vždy-nepoznateľného Božstva, ktoré je prázdnotou len pre konečné mysle,* a z pohľadu vnímania, ktoré je májické, je Úplnosťou, absolútnou Nádobou všetkého, čo je, či prejavené alebo neprejavené: preto je to ABSOLÚTNE VŠETKÝM. Nie je žiadny rozdiel medzi kresťanským Apoštolovým „V Ňom žijeme a pohybujeme sa a sme,“ a hindským Rišiho „Vesmír žije, pochádza a

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Pravé mená tých dvoch hlavných božstiev, Brahmu a Višnu, by si boli dávno navrhli svoje ezoterické významy. Pretože koreň jedného, Brahmam, alebo Brahm, je odvodený z časti slova Brih, „rásť“ alebo „rozširovať sa“ (viď Calcutta Review, Zv. lxvi., s. 14); a z toho druhého, Višnu, z koreňa Vis, „preniknúť,“ vstúpiť do podstaty esencie; Brahma-Višnu súc týmto nekonečným PRIESTOROM, z ktorého bohovia, Rišiovia, Manuovia, a všetci v tomto vesmíre sú jednoducho sily, Vibhutayah.

[[Zv. 1, Strana]] 9 ZAČIATOK

vráti sa k Brahmovi (Brahma)“: pretože Brahma (neutrum), neprejavený, je ten Vesmír in abscondito*, a Brahma, prejavený, je Logos, vytvorený mužský-ženský princíp** v symbolických ortodoxných dogmách. Boh Apoštola-Zasvätenca a Rišiho, je aj Neviditeľný i Viditeľný PRIESTOR. Priestor sa v ezoterickom symbolizme nazýva „Večná Matka-Otec so Siedmimi-Tvárami.“ Skladá sa zo svojich siedmich vrstiev od nerozlíšených až po rozlíšený vonkajšok.

„Čo je to, čo bolo, je a bude, či už existuje Vesmír alebo nie; či sú bohovia alebo nie sú nijakí?“ pýta sa ezoterický Katechizmus Senzaru. A odpoveď znie - PRIESTOR.

Nie je to Nejaký Neznámy všadeprítomný Boh v Prírode, ani Príroda in abscondito, to je odmietnuté, ale Boh ľudskej dogmy a jeho poľudštené „Slovo.“ Vo svojej nekonečnej domýšľavosti a vrodenej pýche a márnivosti, človek sa sám formoval so svojím svätokrádežnými rukami z materiálu, ktorý našiel vo svojom vlastnom malom mozgovom tkanive, a nariadil to ľudstvu ako priame odhalenie oného jediného neodhaleného PRIESTORU.*** Okultista

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* skrytý, pozn. prekl.

** Viď úvahu Manu o Brahmovi rozdeľujúcom svoje telo na mužské a ženské, to posledne spomenuté ženské Vach, v ktorej tvorí Viraj, a porovnáva toto s ezotericizmom Kapitol II., III., a IV. Genesis.

*** Okultizmus je neistý na konci tohto nášho storočia skutočne neistý. Medzi mnohými inými dielami, ktoré boli nedávno vydané, by sme doporučili študentom teoretického okultizmu hlavne jedno, pre tých ktorí by sa neodvážili za ríšu našej špeciálnej ľudskej úrovne. Nazýva sa „Nové aspekty života a náboženstva,“ od MUDr. Henryho Pratta. Je plné ezoterických dogiem a filozofie, tá neskôr menovaná skôr obmedzene, v záverečných kapitolách, čím sa zdá byť duchom podmieneného pozitivizmu. Predsa však si zaslúži citovanie, čo sa hovorí o Priestore ako o „Neznámej prvotnej príčine,“. „Toto neznáme niečo, takto rozpoznané, a identifikované s primárnym stelesnením Jednoduchej Jednoty, je neviditeľné a nehmatateľné“ - (abstraktný priestor, pripusťme); „a keďže neviditeľný a nehmatateľný, preto nepoznateľný. A táto nepoznateľnosť viedla k chybe predpokladu, že je to jednoduchá prázdnota, číra vnímavá schopnosť. Ale ak sa na to pozeráme dokonca ako na absolútnu prázdnotu, musíme pripustiť, že je buď Samoexistujúci, nekonečný, a večný, alebo že je prvotná príčina vonku, za a nad ním samým.

„A predsa by sa taká príčina mohla nájsť a definovať, viedlo by to len k prenosu okrem vlastností inak pripadajúcich len priestoru, a teda robí jedine ťažkosti krokom späť, bez dosiahnutia ďalšieho svetla ako prvotnej príčiny.“ (s. 5.)

Toto je presne to, čo vykonali veriaci v antropomorfického Stvoriteľa, mimokozmického, namiesto vnútrokozmického Boha. Mnoho – väčšina tém pána Pratta, môžeme povedať – sú staré kabalistické idey a teórie, ktoré prezentuje v celkom novom šate: „Nové Aspekty“ okultného v Prírode, naozaj. Priestor, avšak, videný ako „Skutočná Jednota“ - „žijúci Zdroj Života“ – je ako „Ne- [[Poznámka pokračuje na ďalšej strane]]

[[Zv. 1, Strana]] 10 TAJNÁ NÁUKA

prijíma odhalenie ako niečo prichádzajúce od božských, a predsa stále konečných Bytostí, z prejavených životov, nikdy od Neprejaviteľného JEDINÉHO ŽIVOTA; od tých entít, nazývaných Prvotný Človek, Dhyani-Buddhovia, alebo Dhyan-Čohanovia, „Riši-Pradžapati“ Hindov, Elohim alebo „Synovia Boha,“ Planetárni Duchovia všetkých národov, ktorí sa stali pre ľudí Bohmi. On tiež považuje Ádi-Šakti – priame vyžarovanie Múlaprakriti, večný Koreň TOHO, a ženský aspekt Tvorivej Príčiny Brahma, v jej Akašickej forme Univerzálnej Duše – ako Mája filozoficky, a ako príčina ľudskej Máje. Ale tento pohľad mu nebráni uveriť v jeho existenciu, pokiaľ trvá, to jest, pre jediného Mahamanvantaru; nie z použitia Akáše, vyžarovania Mulaprakriti,* pre praktické účely, spojené tak ako je Duša-Sveta spojená so všetkými prírodnými javmi, pre vedu známymi či neznámymi.

Tie najstaršie viery sveta – exotericky, pretože ezoterický koreň alebo základ je len jeden – sú indická, mazdeánska a egyptská. Potom prichádza chaldejská. Výsledkom sú – teraz pred svetom celkom skryté, s výnimkou ich znetvoreného Sabeanizmu, ako je to v súčasnosti podané archeológmi; potom, prechodom cez množstvo náboženstiev, ktoré budú spomenuté neskôr, prichádza židovské, ezotericky, ako v Kabale, nasledujúc v línii Babylonského Mágizmu; exotericky, ako v Genesis a v Pentateuch, zbierke alegorických legiend. Čítané v svetle Zoharu, začiatočné štyri kapitoly Genesis sú fragmentom

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

[[Poznámka pokračuje z predchádzajúcej strany]] známa Bezpríčinná Príčina,“ je tá najstaršia dogma v okultizme, miléniá pred Pater-AEtherom Grékov a Latinov. Tak sú „Sila a Hmota ako Mohutnosti Priestoru, neoddeliteľné, a Neznámy odhaľuje Neznáme.“ Všetci sa nachádzajú v árijskej filozofii zosobnení ako Visvakarman, Indra, Višnu, atď., atď. Stále sú vyjadrení veľmi filozoficky, a pod mnohými pozoruhodnými aspektmi, uvedenými v diele.

* Na rozdiel od prejaveného vesmíru hmoty, výraz Mulaprakriti (z Mula, „pôvod,“ a prakriti, „podstata“), alebo neprejavená prvotná hmota – nazývaná západnými alchymistami Adamova Zem – je aplikovaná vo Védante na Parabrahmam. Hmota je duálna v náboženskej metafyzike, a sedmorá v ezoterických učeniach, ako všetko ostatné vo vesmíre. Tak ako Mulaprakriti, je nerozlíšená a večná; ako Vyakta, stáva sa rozlíšenou a podmienenou, podľa Svetasvatara Upanishad, I. 8, a Devi Bhagavata Purana. Autor Štyroch prednášok v Bhagavad Gíte, v rozprave o Mulaprakriti hovorí: „Z jeho objektívneho hľadiska (Logosu), Parabrahmam sa mu javí ako Mulaprakriti.... Samozrejme tento Mulaprakriti je pre neho materiálny, ako akýkoľvek materiálny objekt je materiálny pre nás.... Parabrahmam je nepodmienená a absolútna realita, a Mulaprakriti je druh závoja, ktorý je cez ňu prehodený.“ (Teozofista, Zv. VIII., s. 304.)

[[Zv. 1, Strana]] 11 ZAČIATOK

vysoko filozofickej pasáže Svetovej Kozmogónie. (Viď Kniha III., Gupta Vidya a Zohar.) Zahalené svojim symbolickým prestrojením, sú len detskou historkou, soľou v očiach vedy a logiky, zjavný dôsledok Karmy. Nechať ich slúžiť ako ÚVOD ku kresťanstvu bola krutá pomsta zo strany rabínov, ktorí vedeli lepšie, čo ich Pentateuch znamená. Bol to tichý protest, a Židia to majú teraz určite lepšie, než ich tradiční prenasledovatelia. Vyššie spomenuté exoterické kréda budú vysvetlené vo svetle Univerzálnej náuky, ako s ňou budeme ďalej pokračovať.

Okultný Katechizmus obsahuje nasledujúce otázky a odpovede:

„Čo je to, čo vždy je?“ „Priestor, večná Anupadaka.“* „Čo je to, čo vždy bolo?“ „Zárodok v Pôvode.“ „Čo je to, čo vždy prichádza a odchádza?“ „Veľký Dych.“ „Teda sú tri Večnosti?“ „Nie, tie tri sú jedno. To, čo je vždy, je jedno, to, čo vždy bolo, je jedno, to, čo vždy je a stáva sa, je tiež jedno: a toto je Priestor.“

„Vysvetli, oh Lanoo (učeník).“ - „To Jedno je súvislý Kruh (prstenec) bez obvodu, pretože je všade a nikde; to Jedno je neohraničená úroveň toho Kruhu, prejavujúca rovinu len počas manvantarických období; to Jedno je nedeliteľný bod, nenachádzajúci sa nikde, vnímaný všade počas tých období; je to to Vertikálne i to Horizontálne, Otec i Matka, vrchol i základ Otca, dve najkrajnejšie medze Matky, v realite nikam nedosahujúce, pretože to Jedno je Prstenec tak ako prstence, ktoré sú vo vnútri toho Prstenca. Svetlo v temnote a temnota vo svetle: ten Dych, ktorý je večný. Pokračuje zvonku do vnútra, keď je všade, a zvnútra smerom von, keď nie je nikde - (t.j., maya,** jedno z centier***). Rozširuje sa a

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Znamenajúc „bez rodičov“ – viď ďalej.

** Ezoterická filozofia, týkajúca sa Máji (alebo ilúzie z nevedomosti) každej konečnej veci, sa musí nevyhnutne pozerať v tom istom svetle na každú vnútro-Kozmickú planétu a teleso, ako na niečo, čo je organizované, a preto konečné. Preto to vyjadrenie, „pokračuje zvonku dovnútra, atď.“ odkazuje v prvej časti vety na úsvit Mahamanvantarickej periódy, alebo na veľkú opätovnú evolúciu po jednom z úplných periodických zánikov každej zloženej formy v Prírode (od planéty k molekule) na svoju konečnú esenciu či prvok; a vo svojej druhej časti, na čiastkovú alebo miestnu manvantara, ktorá môže byť solárna alebo dokonca planetárna.

*** „Stredom,“ centrom energie alebo Kozmickým ohniskom je myslené; keď je takzvané „Stvorenie,“ alebo vyformovanie planéty, vykonané tou silou, ktorú nazývajú okultisti ŽIVOTOM a Veda „energiou,“ sa uskutoční proces [[Poznámka pokračuje na ďalšej strane]]

[[Zv. 1, Strana]] 12 TAJNÁ NÁUKA

sťahuje (vydychovanie a vdychovanie). Keď sa rozťahuje, matka sa rozširuje a rozptyľuje; keď kontrahuje, matka sa sťahuje späť a zhromažďuje. Toto produkuje obdobia Evolúcie a Zániku, Manvantara a Pralaya. Zárodok je neviditeľný a ohnivý; Pôvod-Koreň (rovina kruhu) je chladný; ale počas Evolúcie a Manvantara je jej šat studený a žiariaci. Horúci Dych je Otec, ktorý pohlcuje potomkov mnohotvárneho Elementu (heterogénneho); a zanechá tie rovnorodé (homogénne). Chladný Dych je Matka, ktorá počína, formuje, rodí, a dostáva ich späť do svojho lona, aby ich občerstvila na Úsvite (Dňa Brahmu, alebo Manvantara). . . . .“

Kvôli jasnejšiemu pochopeniu časti čitateľskej obce je nutné uviesť, že Okultná Veda rozoznáva Sedem Kozmických Elementov – štyri úplne fyzické, a piaty (Éter) polomateriálny, ktorý sa stane viditeľným vo vzduchu smerom ku koncu Štvrtého Cyklu, aby zvrchovane vládol nad inými počas celku Piateho. Zostávajúce dva sú doteraz absolútne nad dosahom ľudského vnímania. Tieto posledne menované sa však objavia ako pojmy počas 6. a 7. Rasy tohto Cyklu, a stanú sa známe každý zvlášť v 6. a 7. Cykle.* Týchto sedem elementov s ich nespočetnými Pod-Elementami

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

[[Poznámka pokračuje z predchádzajúcej strany]] zvnútra smerom von, o každom atóme sa hovorí, že v sebe obsahuje tvorivú energiu božského dychu. Z toho dôvodu, zatiaľ čo po absolútnej pralaya, alebo keď predtým existujúca hmota pozostáva len z JEDNÉHO Elementu, a DYCH „je všade,“ tie posledne menované jednajú zvonku dovnútra: po menšej pralaya, všetko zostávajúc v status quo – v ochladenom stave, tak povediac, ako mesiac – pri prvom chvení manvantara, začne planéta alebo planéty svoje vzkriesenie k životu zvnútra smerom von.

* Je podivné poznamenať ako, v evolučných cykloch myšlienok, staroveké myslenie zdá sa byť zrkadlené v modernom premýšľaní. Čítal a študoval pán Herbert Spencer starovekých hindských filozofov, keď písal určitú pasáž vo svojich „Prvotných princípoch“ (s. 482), alebo je to nezávislý záblesk vnútorného vnímania, ktorý mu povedal polovicu správne a polovicu nesprávne, „pohyb a tiež hmota, sú fixné v kvantite (?), to vyzerá, že zmena v distribúcii Hmoty ako efektu Pohybu, prichádza k limitu, nech už je uskutočnený v ktoromkoľvek smere (?), nezničiteľný Pohyb hneď potom vyžaduje spätnú distribúciu. Očividne univerzálne koexistujúce sily príťažlivosti a odpudivosti, ktoré z nášho pohľadu, vyžadujú rytmus v celkom nepatrných zmenách v celom Vesmíre, tiež vyžadujú rytmus v celosti jeho zmien – produkujúc teraz nezmerné obdobie, v priebehu ktorého priťahujúc prevládajúce sily, zapríčiňujúc celkovú koncentráciu a potom nemerateľné obdobie, v priebehu ktorého odpudivé sily prevládajúc, zapríčiňujú všeobecnú difúziu – striedajúc Evolúciu a zánik.“

[[Zv. 1, Strana]] 13 ZAČIATOK

ďaleko početnejšími, než tie známe Vede) sú jednoducho podmienené modifikáciám a aspektom toho JEDINÉHO Elementu. Tento druhý nie je Éterom,* dokonca ani Akášou ale ich Zdrojom. Piaty Element, teraz úplne slobodne obhajovaný Vedou, nie je Éterom hypotézy Sira Isaaca Newtona – hoci ho nazýva tým menom majúc ho asociovaný vo svojej mysli pravdepodobne s AEtherom, „Otcom-Matkou“ dávnoveku. Ako Newton intuitívne tvrdil, príroda je večne kolujúci robotník, vyrábajúci kvapalné zo suchého, stabilné veci z nestálych a nestále zo stabilných, jemné z hrubých a hrubé z jemných. . . . . Takto, možno, môžu všetky veci vznikať z Éteru,“ (Hypoth, 1675).

Čitateľ musí mať na pamäti, že Strofa pojednáva len o Kozmogónii nášho vlastného planetárneho systému a toho, čo je viditeľné vôkol, po Slnečnú Pralaju. Tajná náuka pokiaľ sa týka Evolúcie Univerzálneho Kozmu nemôže byť odovzdaná, od tej doby, čo nemôže byť porozumená najvyššími mysľami tohto veku, a tu, zdá sa byť veľmi málo Zasvätencov, dokonca medzi najväčšími, ktorí si dovolili o tejto veci špekulovať. Navyše Učitelia hovoria otvorene, že dokonca ani najvyšší Dhyani-Čohanovia, ktorí kedy prenikli mystériami za okraje oddeľujúce miliardy slnečných sústav od „Centrálneho Slnka“, ako je nazývané. Preto to, čo je dané, sa vzťahuje len na náš viditeľný Kozmos, po „Noci Brahmu.“

Pred čitateľovým hĺbaním nad Strofami z Knihy Dzyan, ktorá tvorí základ prezentovaného diela, je rozhodne nutné, aby bol oboznámený s niekoľkými podstatnými koncepciami, ktoré sú základom a prenikajú celým systémom myšlienok, ktorý priťahuje jeho pozornosť. Tieto základné myšlienky sú počtom neveľké a na ich jasnom chápaní záleží porozumenie všetkého nasledujúceho, preto žiadna obhajoba nie je potrebná na žiadosť čitateľa oboznámiť sa s nimi ako prvými, pred skúmaním diela samotného.

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Akýkoľvek pohľad fyzickej Vedy na subjekt, Okultná Veda sa učila veľmi dlho, že Akáša, ktorej Éter je hrubá forma – piaty univerzálny Kozmický Princíp (ktorý korešponduje a z ktorého ťaží človek Manas) je, kozmicky, žiariaci, chladný, priehrevná plastická matéria, tvorca vo svojej fyzickej podstate, súvzťažný vo svojom veľtucte aspektov, nezameniteľný vo svojich vyšších princípoch. V predošlej podmienke sa to nazýva Pod-Koreň a v spojení so sálavým teplom, si to spomína na „pre život mŕtve svety“. Vo svojom vyššom aspekte to je Duša Sveta; vo svojom nižšom – NIČITEĽ.

[[Zv. 1, Strana]] 14 TAJNÁ NÁUKA

Tajná náuka ustanovuje tri základné tézy:

(a) Všadeprítomný, večný, nekonečný a nemenný PRINCÍP, o ktorom je nemožné špekulovať, pretože presahuje moc ľudskej predstavivosti a nejakým ľudským vyjadrením alebo prirovnaním by len zakrpatel. Je za dosahom ľudských myšlienok – slovami z Mandukja, „nepredstaviteľný a nevysloviteľný.“

Aby sme tieto idey obyčajnému čitateľovi objasnili, dovolíme mu vytýčiť predpoklad, že je v jedinej absolútnej Realite, ktorá predchádza všetko manifestované, podmienené, existujúce. Táto Nekonečná a Večná Príčina – matne formulovaná v „Nevedomí“ a „Nepoznateľnosti“ prúdu európskej filozofie – je koreňom, ktorý nemá koreň „všetkého čo bolo, je, alebo bude.“ Je pravdaže zbavená všetkých atribútov a je zásadne bez akéhokoľvek vzťahu k manifestovanému, konečnému Bytiu. To je „Súcno“ skôr než Bytie (v sanskrte Sat) a je za každou myšlienkou alebo špekuláciou.

Toto „Súcno“ je v Tajnej Náuke symbolizované dvomi aspektmi. Na jednej strane úplne abstraktným Priestorom, reprezentujúcim holú subjektivitu, jedinú vec, ktorú žiadna ľudská myseľ nemôže zahrnúť do nejakej koncepcie, alebo si predstaviť. Na strane druhej absolútne Abstraktným Pohybom reprezentujúcim Nepodmienené Vedomie. Dokonca naši západní myslitelia preukázali, že Vedomie je nepochopiteľné okrem zmeny a pohyb najlepšie symbolizuje zmenu, jej podstatný znak. Tento druhý aspekt jedinej Reality je tiež symbolizovaný termínom „Veľký Dych,“ symbolom dostatočne názorným bez potreby ďalšieho objasnenia. Teda potom základnou axiómou Tajnej Náuky je toto metafyzické JEDINÉ ABSOLÚTNE SÚCNO – symbolizujúce ohraničenú inteligenciu ako teologickú Trojicu.

Snáď by mohlo prispieť študentovi ešte niekoľko ďalších vysvetlení.

Herbert Spencer nedávno modifikoval svoj Agnosticizmus čo sa týka hľadiska, že povaha „Prvotnej Príčiny,“*, ktorú okultisti logickejšie odvodzujú od „Bezpríčinnej Príčiny,“ „Večnej“ a „Nepoznateľnej,“ môže byť v podstate rovnaký ako Vedomie, ktoré mohutnie vnútri nás, skrátka, že neosobná realita prenikajúca

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* „Prvotný“ predpokladá nevyhnutne niečo, čo je „prednostné, prvé v čase, priestore a stupni“ – a preto konečné a podmienené. „Prvotný“ [[Poznámka pokračuje na ďalšej strane]]

[[Zv. 1, Strana]] 15 ZAČIATOK

Kozmom je čistý noumenon myšlienky. Tento pokrok jeho časti ho priniesol veľmi blízko k ezoterickým a védskym doktrínam.*

Parabrahman (Jediná Realita, Absolútno) je pole Absolútneho Vedomia, t.j. tej Esencie, ktorá je mimo akéhokoľvek vzťahu k podmienenému bytiu, a pre ktorú vedomé bytie je podmieneným symbolom. Ale keď už raz v myšlienkach vojdeme do tejto (pre nás) Absolútnej Negácie, nastane dualita v protiklade Ducha (alebo vedomia) a Hmoty, Subjektu a Objektu.

Duch (Vedomie) a Hmota, akokoľvek sa tak môžu zdať, nie sú nezávislými skutočnosťami, ale dvomi stranami či aspektami Absolútna (Parabrahman), ktoré predstavujú základ podmieneného Bytia, či už subjektívneho alebo objektívneho.

Vzhľadom na túto metafyzickú triádu ako Koreň produkujúci všetky prejavy, veľký Dych predpokladá charakter prekozmických ideí. Je fons et origo** sily a všetkých jednotlivých vedomí a privádza riadiacu inteligenciu do širšej schémy kozmickej Evolúcie. Na druhej strane prekozmický koreň-substancia (Múlaprakriti) je aspekt Absolútna, ktorý je základom všetkých objektívnych úrovní Prírody.

Tak ako pre-Kozmické vytváranie Ideí, tak aj pre-Kozmická Substancia je substrátom hmoty na rôznych stupňoch jej rozlišovania.

Je teda zjavné, že protiklad týchto dvoch aspektov Absolútna je esenciálny pre existenciu „Manifestovaného Vesmíru“. Okrem Kozmickej Substancie sa Kozmické Vytváranie Ideí nemôže manifestovať ako individuálne vedomie, pretože je len dopravným prostriedkom*** hmoty, skrze ktorú vedomie vyviera ako „Ja som Ja“, fyzický základ bytia nutný na zaostrenie lúča Univerzálnej Mysle v určitom stupni komplexnosti. A nebyť Kozmického Vytvárania Ideí, Kozmická Substancia by zostala prázdnou abstrakciou a nenastalo by vynorenie vedomia.

Preto je „Manifestovaný Vesmír“ prestúpený dualitou, ktorá je, takpovediac, úplnou esenciou jeho EX-istencie ako „manifestácie“.

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

[[Poznámka pokračuje z predchádzajúcej strany]] nemôže byť absolútny, pretože je to manifestácia. Preto východný okultizmus nazýva Abstraktné Všetko „Nezapríčinenou Jedinou Príčinou“, „Koreňom bez koreňa“, a limituje „Prvotnú Príčinu“ Logosu, vo význame, ktorý dal tomuto termínu Platón.

* Viď štyri vynikajúce prednášky pána Subbu Rowa o Bhagavadgíte, „Theosophist,“ február, 1887.

** zdrojom a pôvodom, pozn. prekl.

*** Nazývaný v sanskrte: „Upadhi.“

[[Zv. 1, Strana]] 16 TAJNÁ NÁUKA

Ale len ako opačné póly subjektu a objektu, duch a hmota, sú len aspektmi Jedinej Jednoty, v ktorej sú syntetizovaní, v manifestovanom Vesmíre, kde je „to“, čo spája ducha a hmotu, subjekt a objekt.

Toto niečo, neznáme špekuláciám západu, nazývajú okultisti Fohat. Je to „most“ pre „Idey“ existujúce v „Božskej Myšlienke“ sa otlačia v substancii Kozmu ako „Prírodné zákony“. Fohat je teda dynamickou energiou Kozmického Vytvárania Ideí; alebo z iného pohľadu, je to inteligentné médium, riadiaca sila všetkých manifestácií, „Božská Myšlienka“ prenesená a prejavená cez Dhjána-Čohanov, Architektov viditeľného sveta. Takže z Ducha, alebo Kozmického Vytvárania Ideí pochádza naše vedomie; z Kozmickej Substancie zas niekoľko dopravných prostriedkov, v ktorých je toto vedomie individualizované a dospeje k ja – odrážajúc – vedomie; zatiaľ čo Fohat vo svojich rôznych prejavoch je mysteriózne spojenie medzi Mysľou a Matériou, je oživujúcim princípom elektrizujúcim každý atóm do života.

Nasledujúci súhrn čitateľovi pojem vyjasní.

(1.) ABSOLÚTNO; Parabrahman véd alebo jediná Realita, SAT, ktorá je ako hovorí Hegel, Absolútnym Bytím a Ne-Bytím.

(2.) Prvá manifestácia, neosobný a vo filozofii nemanifestovaný Logos, predchodca „manifestovaného.“ Toto je „Prvotná Príčina“, „Nevedomie“ európskych panteistov.

(3.) Duch-Matéria, ŽIVOT; „Duch Univerza,“ Puruša a Prakriti, alebo druhý Logos.

(4.) Kozmické Vytváranie Ideí, MAHAT alebo Inteligencia, Univerzálna Duša Sveta; Kozmický Noumenon Matérie, základ inteligentného chodu Prírody, nazývaný tiež MAHA-BUDDHI.

JEDINÁ REALITA; jej duálne aspekty v podmienenom Univerze.

Ďalej Tajná Náuka uisťuje:

(b) Večnosť Univerza in toto ako nekonečnej úrovne; „ihrisko nesčíselných Vesmírov neustále sa periodicky manifestujúce a miznúce“, nazývané „manifestujúce sa hviezdy,“ a „iskry Večnosti“. „Večnosť Pútnika“** je ako žmurknutie

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Kresťanskou teológiou nazývaní: Archanjeli, Serafovia, atď., atď.

** „Pútnik“ je označenie dané našej Monáde (dva v jednom) v priebehu jej cyklov inkarnácií. Je to jediný nesmrteľný a večný princíp v nás, bytie ako nedeliteľná časť integrálneho celku - Univerzálny Duch, z ktorého vyžaruje, a do ktorého je absorbované na konci cyklu. Keď ako sa vraví vyžaruje z jednoty [[Poznámka pokračuje na nasledujúcej strane]]

[[Zv. 1, Strana]] 17 ZAČIATOK

Oka Seba-Existencie (Kniha Dzyan). „Vystúpenie a miznutie Svetov je ako pravidelný príliv a odliv“. (Pozri Časť II., „Dni a Noci Brahmu“.)

Tento druhý výrok Tajnej Náuky je absolútne univerzálnym právom periodicity, prílivu a odlivu, stúpania a klesania, ktoré fyzika pozorovala a zaznamenala vo všetkých oblastiach prírody. Striedanie Dňa a Noci, Života a Smrti, Spania a Prebúdzania je fakt natoľko všeobecný, tak bezchybne univerzálny a bez výnimiek, že je ľahké pochopiť, prečo v tom vidíme jeden z absolútnych základov vesmíru.

Ďalej Tajná Náuka učí:

(c) Základná totožnosť všetkých Duší s Univerzálnou Nad-Dušou je sama aspektom Nepoznateľného Koreňa; a povinné putovanie každej Duše – iskry Nad-Duše – prostredníctvom Cyklov Inkarnácie (alebo „Nutnosti“) v priebehu celého obdobia v súlade s právom Cyklu a Karmy. Inými slovami, žiadny čisto duchovný Buddhi (božská Duša) nemôže mať nezávislé (vedomé) bytie pred iskrou, ktorá vyšla z čistej Esencie Univerzálneho Šiesteho Princípu – alebo NAD-DUŠE, prevzatej prostredníctvom každej živelnej formy fenomenálneho sveta Manvantaru a získal individualitu, najskôr prirodzeným impulzom a potom skrze vlastné zobudené a úmyselné úsilie (kontrolované svojou Karmou), vzostupujúc všetkými stupňami inteligencie od najnižšej k najvyšším Manu, od minerálov a rastlín až k najsvätejšiemu archanjelovi (Dhjána-Buddhovi). Ústredná doktrína Ezoterickej filozofie nepripúšťa nijaké privilégiá alebo špeciálne dary človeku, chrániac tých víťazov pred svojim vlastným egom skrze osobné úsilie a zásluhy skrze dlhé série metempsychoses a reinkarnácií. Preto hindovia hovoria, že Vesmír je Brahma a Brahmâ, lebo Brahma je v každom atóme univerza, šesť princípov v prírode je celým dôsledkom – rôzne diferencovanými aspektmi – SIEDMEHO a JEDINÉHO, jedinej reality vo Vesmíre, či už Kozmickej alebo mikro-kozmickej; to je tiež dôvod prečo permutácie (psychické, spirituálne a fyzické), na úrovni manifestácie a formy šiesteho (Brahmâ, dopravný prostriedok Brahmu) sú zobrazené metafyzickou

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

[[Poznámka pokračuje z predchádzajúcej strany]] duch, pre nedostatok vhodných slov v angličtine musí byť používaný nešikovný a nesprávny výraz. Védanta to nazýva Sutratma (Vlákno-Duša), ale jej vysvetlenie sa príliš líši od toho okultistického; je zanechané vo Védantách samotných.

[[Zv. 1, Strana]] 18 TAJNÁ NÁUKA

antiformuláciou ako klamné a Májické. Hoci koreňom každého individuálneho atómu a každej kolektívnej formy je siedmy princíp, alebo jediná Realita, ale vo svojich manifestáciách fenomenálneho a prechodného zovňajšku nie je nič viac než nestálou ilúziu našich zmyslov (Viď pre bližšiu definíciu dodatky „Bohovia, Monády a Atómy“, a tiež „Teofánia“, „Bodhisatvovia a reinkarnácia“, atď., atď.)

Vo svojom absolútne, Jedinom Princípe, vo svojich dvoch aspektoch (Parabrahman a Múlaprakriti) je bezpohlavný, nepodmienený a večný. Jeho periodické (manvantarické) emanácie – alebo prvotné vyžarovanie – je tiež Jediné, androgýnne a fenomenálne konečné. Keď dochádza k vyžarovaniu vo svojom otočení, všetky jeho vyžarovania sú tiež androgýnne, aby sa stali vo svojich nižších aspektoch mužskými alebo ženskými princípmi. Keď po Pralaji veľká alebo malá Pralaja (naostatok opúšťajúca svety in statue quo*), prvá, ktorá znovu-prebudená do aktívneho života je plastickou Akášou, Otcom-Matkou, Duchom a Dušou Éteru, alebo úrovňou na povrchu Kruhu. Priestor je pred svojou Kozmickou aktivitou nazývaný „Matkou“ a Otcom-Matkou na prvom stupni znovu-prebudenia. (Pozri poznámky, Strofa II.) V Kabale je tiež Otcom-Matkou-Synom. Ale zatiaľ čo vo Východnej náuke sú tieto Siedmym princípom manifestovaného Vesmíru, alebo jeho „Átma-Buddhi-Manas“ (Duch, Duša, Inteligencia), triáda, ktorá sa rozvetvuje, rozdeľuje do siedmich kozmických a siedmich ľudských princípov, v západnej Kabale kresťanských mystikov je to Triáda alebo Trojica, a v kabalistickom okultizme mužský-ženský Jehovah, Jah-Havah. V tom spočíva celý rozdiel medzi ezoterickou a kresťanskou trojicou. Mystici a filozofi, východní a západní panteisti syntetizujú svoju pregenetickú triádu v čistej božskej abstrakcii. Ortodoxní stúpenci ju antropomorfizujú. Hiranyagarbha, Hari, a Sankara. Tri hypostázi manifestujúce „Ducha Zvrchovaného Ducha“ (ktorého titulom Pritvi – Zem víta Višnua v jeho prvom Vtelení – sú čisto metafyzické abstraktné kvality formovania, zachovania a deštrukcie a sú tri božské Avasthas (lit. hypostases toho, ktorý

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Nie je to fyzický organizmus, ktorý zostane in statu quo, najmenší zo všetkých ich psychických princípov, v priebehu veľkých Kozmických alebo dokonca Solárnych pralají, ale len ich Akášická alebo astrálna „fotografia“. Ale počas malých pralají, raz predstihnutých „Nocou“, planéty zostávajú nedotknuté, predsa len mŕtve, ako obrovské zviera, chytené a vložené do polárneho ľadu, ostáva rovnaké veľmi dlho.

[[Zv. 1, Strana]] 19 ZAČIATOK

„nehynie s vytvorenými vecami“ (alebo Ačiuta, meno Višnu); zatiaľ čo ortodoxní kresťania oddeľujú svoje osobné kreatívne Božstvo do troch osobností Trojice a nepripúšťajú žiadne vyššie Božstvo. Neskôr je v Okultizme abstraktný Trojuholník; s ortodoxnou, perfektnou Kockou. Kreatívny boh alebo zhluk bohov je považovaný Východným filozofom ako Brantidarsanatah – nepravé chápanie“, niečo „koncipované z dôvodu chybného zdania ako materiálna forma“, a vysvetlené ako vyplývajúce z klamnej koncepcie Egotistickej osoby a ľudskej duše (nižší piaty princíp). To je nádherne prejavené v novom preklade Višnu Purána. „Brahma vo svojej úplnosti má esenciálny aspekt Prakriti, vyvinutý a nevyvinutý (Mulaprakriti), a tiež aspekt Ducha a aspekt Času. Duch, ó dva krát zrodený, je vedúcim aspektom Zvrchovaného Brahmu.* Ďalej je dvojnásobným aspektom, - Prakriti, vyvinutý i nevyvinutý, a čas trvá“. Kronos je ukázaný v orfickej teogónii ako tiež vytváraný boh alebo agent.

Na tomto stupni znovu sa prebúdzajúceho Univerza to posvätný symbolizmus prezentuje ako dokonalý Kruh s (koreňom) bodom v Centre. Tento znak bol univerzálny, preto ho nájdem tiež v Kabale. Avšak Západná Kabala, teraz v rukách kresťanských mystikov, ho vcelku ignoruje, i keď je jasne vyobrazený v Zohare. Títo sektári začínajú od konca a ako symbol pregenetického Kozmu používajú tento znak ,

nazývajúc ho „Jednotou Ruže a Kríža“, ohromné mystérium okultnej generácie, odkiaľ pochádza názov – Rozekruciáni (Rose Cross)!

Pokiaľ je možné posúdiť, najdôležitejším a najznámejším rozekruciánskym symbolom, ktorý až doteraz nebol nikdy pochopený, dokonca ani modernými mystikmi. Je to „Pelikán“ rozovierajúci svoju hruď, aby nakŕmil svojich sedem mláďat – skutočné učenie Bratov Ruža a Kríža a priamy dôsledok Východnej

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Tak Spencer, ktorý predsa len, ako Schopenhauer a von Hartmann, len odráža hľadisko starých ezoterických filozofov a preto zeme jeho čitateľov na pustom brehu agnostického zúfalstva – úctivo formulujú veľké mystérium; „ten, ktorý vytvára nemenné vo veľkom množstve, ale vždy meniace sa vo forme, pod týmito citlivými príznakmi, ktoré nám Vesmír prezentuje, je neznáma i nepoznateľná sila, ktorú musíme rozpoznať bez limitu v Priestore a bez počiatku a bez konca v čase.“ Je to len odvaha Teológie – nikdy Vedy alebo filozofie, ktorá hľadá mieru Nekonečna a odhaľuje Nezmernosť a Nepoznateľnosť.

[[Zv. 1, Strana]] 20 TAJNÁ NÁUKA

Tajnej Náuky. Brahma (neuter) je nazývaný Kalahansa, znamenajúc podľa vysvetlenia Západných Orientalistov Večnú Labuť alebo hus (viď Strofa III., Poznámka 8), a tak je Brahma, Stvoriteľ. Ohromný omyl si vyžiadal poznámku; je to Brahma (neuter), ktorý má povinnosť byť označovaný ako Hansa-vahana (Ten, ktorý používa labuť ako svoj dopravný prostriedok) a nie Brahma Stvoriteľ, ktorý je skutočný Kalahansa, zatiaľ čo Brahma (neuter) je hamsa, a „A-hamsa“, ako bude vysvetlené vo výklade. Na vysvetlenie, termíny Brahma a Parabrahma sa tu nepoužívajú preto, že patria k našej Ezoterickej nomenklatúre, ale jednoducho preto, že sú dôverne známejšie študentom na Západe. Obidva sú perfektným ekvivalentom našej jedničky, trojky a sedmičky bezsamohláskových termínov, ktoré stoja pred JEDINÝM VEŠKERENSTVOM, a Jediným „Všetkým vo všetkom“.

Také sú základné koncepty, na ktorých Tajná Náuka spočíva.

Nebolo by tu miesto na nejaké ospravedlnenie alebo dôkaz ich vlastného odôvodnenia; ani nemôžem ukázať, ako sú v skutočnosti – i keď pričasto pod klamným zovňajškom – v každom myšlienkovom alebo filozofickom systéme dôstojného mena.

Akonáhle z nich čitateľ získa jasné pochopenie a uvedomí si svetlo, ktoré vrhajú na každý problém existencie, nebudú v jeho očiach potrebovať žiadne ďalšie zdôvodnenie, pretože jeho pravda bude pre neho zjavnejšia ako slnko na nebi. Prejdem preto k predmetnej skutočnosti Strof daných v tomto zväzku pripojac náčrt ich osnovy v nádeji, že takto bude študentova úloha ľahšia, niekoľkými slovami, v ktorých bude vysvetlená hlavná koncepcia.

Strofa I. História kozmickej evolúcie, ako je vykreslená v Strofe, je takmer, zhrnutie algebraickej formulácie tejto Evolúcie. Preto študent nesmie očakávať, že tam nájde výpočet všetkých stupňov a zmien, ktoré sprostredkúvajú medzi prvotnými začiatkami „Univerzálneho“ vývinu a nášho dnešného stavu. Podať taký výpočet by bolo nemožné, keďže by to bolo nepochopiteľné pre človeka, ktorý nemôže rovno pochopiť povahu ďalšej úrovne bytia, nateraz je ich uvedomenie limitované.

Z toho dôvodu Strofy dávajú abstraktnú formuláciu, ktorá môže byť aplikovaná, mutatis mutandis, na celú evolúciu: na našu malú planétu,

[[Zv. 1, Strana]] 21 ZAČIATOK

na reťazec planét, medzi ktoré zem patrí, na solárny Univerz, do ktorého tento reťazec patrí, a tak ďalej, vo vzostupnej škále až kam myseľ dosiahne a je vyčerpaná v úsilí.

Sedem Strof vydaných v tomto zväzku reprezentuje sedem termínov tejto abstraktnej formulácie. Odvolávajú sa a opisujú sedem ohromných stupňov vývojového procesu, o ktorých sa hovorí v Puránach ako o „Siedmich Stvoreniach“, a v Biblii ako o „Dňoch“ Stvorenia.

---------------------

Prvá Strofa popisuje stav JEDINÉHO VEŠKERENSTVA počas Pralaji pred prvým chvením znovu sa prebúdzajúcej manifestácie.

Myšlienka momentu ukazuje, že taký stav môže byť vyjadrený iba symbolicky, je nemožné ho opísať. Symbolicky s výnimkou záporov; pretože je to stav výbežku Absolútna per se, nemôže vlastniť žiaden z tých špecifických atribútov, ktorý nám slúži na popísanie v kladných termínoch. Preto ten stav môže len naznačovať zápormi všetkých tých najabstraktnejších atribútov, ktoré môže človek skôr cítiť, než pojať, pretože najvzdialenejší limituje dosiahnuteľnosť svojou silou predstavy.

Usporiadanie popísané v Strofe II. je, západnej mysli skoro identické tomu spomenutému v prvej Strofe, pričom vyjadriť myšlienku ich rozdielnosti by si žiadalo samostatné pojednanie. Preto musí byť ponechané na intuíciu a vyššie schopnosti čitateľa pochopiť, pokiaľ môže, význam použitých alegorických fráz. Naozaj si pamätajte, že všetky tieto Strofy sa obracajú na skryté schopnosti skôr, než na štandardné chápanie fyzického mozgu.

Strofa III. popisuje znovu-prebudenie Univerza k životu po Pralaji. Popisuje výstup „Monády“ z jej stavu pohltenia vnútri JEDINÉHO, najranejšieho a najvyššieho stupňa formovania „Svetov“, termín Monáda môže byť aplikovaný rovnako na rozsiahlu Slnečnú Sústavu ale i na nepatrný atóm.

Strofa IV. ukazuje rozlišovanie „Zárodku“ Univerza

[[Zv. 1, Strana]] 22 TAJNÁ NÁUKA

do sedmičkovej hierarchie vedomých Božských Síl, ktoré sú aktívnymi prejavmi Jedinej Zvrchovanej Energie. Sú pôvodcami, tvarovačmi a napokon tvorcami celého manifestovaného Univerza, v jedinom zmysle, v ktorom je pomenovanie „Stvoriteľ“ zrozumiteľné. Informujú a vedú, sú to inteligentné Bytosti, ktoré regulujú a riadia evolúciu, stelesňujúc v sebe samých prejavy JEDINÉHO ZÁKONA, ktorý poznáme ako „Zákony Prírody“.

Rodovo sú známy ako Dhjána Čohanovia, i keď každá z rôznych skupín má svoj vlastný názov v Tajnej Náuke.

O tomto stupni evolúcie je hovorené v hindskej mytológii ako o „Stvorení“ Bohov.

V Strofe V. je proces formovania sveta popísaný takto: Za prvé, dochádza k rozptýleniu Kozmickej Matérie, potom k „ohnivému víru“, prvý stupeň vo formovaní hmloviny. Táto hmlovina sa zhusťuje a po prechode rôznymi transformáciami vytvára Solárny Vesmír, planetárny reťazec, alebo jednotlivé planéty, ako kde.

Ďalšie stupne formovania „Sveta“ sú indikované v Strofe VI. Prinášajú evolúciu sveta smerom dolu k jeho štvrtému ohromnému obdobiu, korešpondujúceho s obdobím, v ktorom teraz žijeme.

Strofa VII. Pokračuje v histórii, sledujúc zostup života dolu a objavenie sa Človeka, a tak končí prvá Kniha Tajnej Náuky.

Vývoj „Človeka“ od jeho prvého objavenia sa na Zemi v tomto Cykle smerom k stavu, v ktorom sme teraz, bude tvoriť obsah Knihy II.

---------------------

POZNÁMKA

Strofy, ktorých forma téz každej časti je daná v modernej preloženej verzii, bolo by to horšie

[[Zv. 1, Strana]] 23 ZAČIATOK

než márne vytvorenie subjektu stále ťažšieho predstavujúceho archaickú výrazovosť originálu, s jeho záhadným štýlom a slovami. Výťahy sú urobené z čínskeho, tibetského a sanskrtského prekladu originálu senzarských komentárov a poznámok Knihy DZYAN – tieto sú teraz prístupné prvý krát v európskom jazyku. Je takmer zbytočné udávať, že sú tu k dispozícii iba časti siedmich Strof. Keby boli vydané kompletné, ostali by nepochopiteľné pre všetkých okrem niekoľkých vyšších okultistov. Takisto nie je potrebné uisťovať čitateľa, že nie viac než väčšina svetskej, spisovateľka, či skôr skromná zapisovateľka, chápe tým zakázaným pasážam. Za účelom uľahčenia čítania a vyvarovania sa príliš častého poukazovania na poznámky pod čiarou, ukázalo sa ako najlepšie zmiešať text a poznámky spolu, použijúc sanskritské a tibetské vlastné názvy, ktoré vzhľadom na originál nebolo možné vynechať. Viaceré také termíny, o ktorých som sa zmienila, sú nahradené prípustnými synonymami, obvykle používané len medzi Majstrom s jeho čélom (alebo učeníkom).

Teda pri preklade použijúc len substantíva a technické termíny zahrnuté v jednej z verzií tibetčiny a jazyka Senzar, čítala by som verš nasledovným spôsobom: „Tho-ag v Zhi-gyu spal sedem Khorlo. Zodmanas zhiba. Všetko Nyug prsia. Konch-hog nie; Thyan-Kam nie; Lha-Čohan nie; Tenbrel Čugnyi nie; Dharmakaya ustala; Tgenchang sa nestalo; Barnang a Ssa v Ngovonyidj; osamotená Tho-og Yinsin v noci Sun-čan a Yong-grub (Parinišpanna), atď., atď.,“ čo znie ako číre Abracadabra.

Táto práca je písaná pre poučenie študentov okultizmu a nie pre potešenie filológov, môžeme sa cudzím termínom dobre vyhnúť, kedykoľvek je to možné. Nepreložené termíny samotné, bez vysvetlenia ich významu nezrozumiteľné, sú ponechané vo svojej sanskrtskej forme. Je zbytočné čitateľovi pripomenúť, že tieto sú v skoro každom prípade neskoršou formou jazyka náležiacemu Piatej koreňovej rase. Sanskrt, ako ho dnes poznáme, Atlanťania nepoužívali a väčšina filozofických termínov použitých v systémoch Indie v post-mahábharátskej perióde vo Védach nenájdeme, nenachádzajú sa ani v originálnych Strofách, kde sú len ich ekvivalenty. Čitateľa, ktorý nie je Teozof, znovu pozývame všímať si všetko ako rozprávku, ak ich má rád – v najlepšom prípade za nedokázané špekulácie

[[Zv. 1, Strana]] 24 TAJNÁ NÁUKA

rojkov prinajhoršom ako ďalšiu hypotézu v rade mnohých vedeckých hypotéz minulosti, súčasnosti a budúcnosti, niektoré vyvrátené, iné stále pretrvávajúce. Nie je to však v nijakom zmysle horšie, než mnoho takzvaných vedeckých teórií a v každom prípade je to viac filozofické a pravdepodobné.

So zreteľom na výdatné komentáre a nutné vysvetlenia, odkazy na poznámky pod čiarou, sú dané v obvyklej ceste, zatiaľ čo komentované vety sú označené číslami. Ďalšia skutočnosť sa nachádza v kapitole o symbolizme vytvárajúci Časť II., a tiež Časť III., tieto majú často viac informácií než textu.

[[Pokračovanie v nasledujúcej časti]]

Preklad: Sokol, PH