Pokiaľ nebudú nájdené, odkryté a zrekonštruované dokumenty z dávnych vekov, ostávajú nám len posvätné texty, klasické písomnosti a mýty o minulosti. Môžeme dokumenty, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii považovať za dôveryhodný materiál na rekonštrukciu obrazu minulosti?
Stratené miesta
Pred stopäťdesiatimi rokmi sa žiadny učenec ani len nepozrel na Homérovu Iliadu alebo Odyseu ako na historický prameň. Schliemann mu veril a objavil legendárnu Tróju. Potom ako námesačný sledoval Odyseovu cestu domov a objavil zlaté Mykény.
Zlaté nálezy z hrobového okruhu A v Mykénach, Grécko. Zdroj ›› CC BY NC-SA 2.0
Mesto Ur, ktoré sa spomína v Biblii ako mesto, z ktorého pochádzal Abrahám, nebolo učencami 19. storočia považované za dôležité, či už z geografického, alebo historického hľadiska. Vlastne ešte nedávno bralo len málo historikov Bibliu ako seriózny historický prameň. Potom ako sir Leonard Wooley objavil staroveké mesto Ur v Mezopotámii sa začala situácia meniť.
Legendy teda môžeme chápať ako fantastické záznamy skutočných udalostí. Mýtus narodenia Dia na Kréte poukazuje na krétsky pôvod starogréckej kultúry. Do roku 1952, keď Michael Ventris rozlúštil krétske lineárne písmo B a potvrdil, že je včasno grécke, nikto v minulosti ani súčasnosti nebral mýtus o Diovi vážne. Vidíme teda, že ľudová slovesnosť uchováva históriu v podobe pestrých príbehov.
Hlinená tabuľka (PY Ub 1318) s textom v lineárnom písme B z mykénskeho paláca v Pyle. Zdroj ›› CC BY 2.0
Stratený jazyk
Platón vo svojich Dialógoch spomína archaickú formu gréckeho jazyka. Prirodzene, jeho súčasníci o tomto dialekte nikdy nepočuli. Ale na konci 19. storočia bol objavený starý text, ktorý bol v 50. rokoch preložený a ukázalo sa, že ide o predklasickú gréčtinu.
V dialógu Kritias rozpráva Platón príbeh Solóna, ktorému sa zdôverili kňazi z mesta Sais, v Egypte, v roku 550 p.n.l., že 9 000 rokov pred ich časom bolo Grécko pokryté úrodnou pôdou. Teraz vieme, že táto informácia je vedecky správny, pretože pôda v Grécku bola pred niekoľkými tisíckami rokov úrodná. V dávnej minulosti bola Sahara stepou s hojnou vegetáciou. Toto je len jeden príklad klimatických zmien, ktoré sa v Stredomorí udiali. Ale ako mohli Platón, Solón alebo saiskí kňazi vedieť o erózii pôdy v Grécku v tak dávnej dobe, ak egyptskí kňazi neviedli presné záznamy siahajúce 10 000 rokov do minulosti?
Solón a Krésus, Gerard van Honthorst. Zdroj: ›› Verejný zdroj
Stratené umenie
Ale aj ďalej v minulosti sa vyskytovali cyklické výkyvy kultúrneho vývoja. Skalné maľby praturov, koní, jeleňov a iných zvierat v jaskyniach Altamira, Lascaux, Ribadasella a iných, sú majstrovskými dielami nielen prehistorického umenia, ale aj umenia akéhokoľvek iného obdobia.
Starovekí Egypťania, Babylončania a Gréci maľovali štylizovaných býkov. Ale bizóny, alebo kone z Altamiry alebo Lascaux vyzerajú, že ich mohol namaľovať Leonardo, alebo Picasso. Realizmus a krása týchto jaskynných malieb ich robia nadradenými nad maľbami zvierat v Egypte, Babylone a Grécku.
Bizón z Altamiry. Reprodukcia v Múzeu mamutov (Museo del Mamut), Barcelona 2011. Zdroj ›› CC BY-SA 2.0
V jaskyniach boli objavené skice a skúšobné verzie, ktoré naznačujú, že pred viac ako 15 000 rokmi existovali umelecké školy. Toto je ďalším príkladom toho, ako civilizačná krivka dosiahne svoj vrchol a potom zase klesne.
Stratená astronómia
V minulých storočiach sme začali znovu objavovať zabudnutú starovekú vedu. Pred takmer 400 rokmi spojil správne veľký nemecký astronóm Johannes Kepler príčinu prílivu a odlivu s vplyvom mesiaca. Okamžite sa stal terčom prenasledovania. Ale už v 2. storočí p.n.l. hovoril babylonský astronóm Seleukos o príťažlivosti medzi mesiacom a oceánom. Poseidonius (131-51 p.n.l.) tiež študoval príliv a odliv a správne vydedukoval, že sú spojené s obehom Mesiaca okolo Zeme.
Kepler bol nemecký matematik a optik. Zdroj ›› Verejný zdroj
V priebehu štrnástich storočí – od Ptolemaia po Kopernika, nezaznamenala astronómia žiadny prínos. Dokonca aj v Ptolemaiových časoch hľadali myslitelia vedecké odpovede v minulých storočiach, akoby to bol zlatý vek vedy.
V starovekom indickom texte Surya Siddhanta sa hovorí, že Zem je „guľa vo vesmíre“. V knihe Huang Ti-Ping King Su Wen hovorí učený Chi-Po Žltému cisárovi (2697-2597 p.n.l.), že „zem sa vznáša vo vesmíre“. Len pred 450 rokmi bol Galileo cirkevnými autoritami odsúdený za hlásanie tohto konceptu na smrť.
Diogenes z Apolónie (5. storočí p.n.l.) potvrdil, že meteority sa pohybujú vesmírom a často dopadnú na Zem. Aj napriek tomu tvrdil Lavoisier, velikán vedy 18. storočia, niečo úplne iné: „Z neba nemôžu padať kamene, pretože na nebi žiadne kamene nie sú“. Dnes vieme, ktorý z nich mal pravdu.
Demokritos veľmi presne opísal Mliečnu dráhu. (Hendrick ter Brugghen) Zdroj ›› Verejná doména
Pred 2 000 rokmi povedal veľký filozof Demokritos, že Mliečna dráha je zložená z maličkých hviezd, ležiacich tesne pri sebe“. V 18. storočí napísal anglický astronóm Ferguson, že o Mliečnej dráhe „sa kedysi myslelo, že je zložená z veľkého množstva malých hviezd, ale teleskop ukazuje, že je to presne opačne“. Aj bez teleskopu bol teda Demokritos lepším astronómom ako Ferguson. Išlo o súboj veľkého teleskopu, ale malej mysle proti veľkej mysli, hoci bez teleskopu.
Veľký teleskop Európskeho južného observatória v čílskej púšti Atacama. Zdroj ›› CC BY 3.0
Hľadanie zdroja
Keď sa pozrieme na uvedené príklady, vidíme vzorec vedomostí z dávnej minulosti, ktoré sa stratili, len aby boli znovuobjavené ako „nové“. Zdá sa, že iné, dôležité vedomosti, o ktorých zatiaľ nevieme, existovali už v minulosti, alebo o nich vieme, ale podľa moderných kritérií sú nespoľahlivé. Strata dokumentov znamená, že si nemôžeme byť vždy istí starovekým zdrojom alebo, že nemáme dôkazy, aby sme dokázali ich správnosť a tak sú považované za folklór, mýty a rozprávky. Ale vyššie uvedené príklady sú dôkazom toho, že pravdu treba hľadať medzi riadkami. Možno by sme starovekým zdrojom mali viac veriť a lepšie preskúmať ich myšlienky.
Pre staroveké zdroje, ktoré sa zhodujú s modernou pravdou, zostáva otázkou, kto prenikol do ich podstaty a na čom sú založené? Staroveká veda? Staroveký rozum? Nejaký iný zdroj?
V 3. časti uvedieme niekoľko kuriozít z histórie vedy – hmatateľné dôkazy vzdialeného zdroja vedy.
-pokračovanie-
Úvodný obrázok: Aténska škola. Zdroj ›› Verejná doména
Sam Bostrom
Zdroj: http://www.ancient-origins.net/history/lost-knowledge-ancients-were-huma...
© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené
Preklad: V.K.
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 963 slov.
Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach,
prispejte prosím na ďalší chod portálu
Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE
2401591699/8330 (DAR z SK) alebo 2401591699/2010 (DAR z CZ)
Číslo účtu pre dary zo Slovenskej republiky:
2401591699/8330 │ IBAN: SK5283300000002401591699 │ SWIFT (BIC): FIOZSKBAXXX │ │ Číslo účtu pre dary z Českej republiky:
2401591699/2010 │ IBAN: CZ4120100000002401591699 │ SWIFT (BIC): FIOBCZPP
Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue
Súvisiace:
Dôkazy pradávnej vedy?
http://www.miesta.net/dokazy-pradavnej-vedy
