Zdá sa, že nie sme až taká malá a nezaujímavá krajina ako sa nám to niektorí snažili nahovoriť. V Madride som napríklad stretol Mercedes Mateos, ktorá vyštudovala ruštinu a slovenčinu, bola v Bratislave na SAS-e (Studia Academica Slovaca) a dokonca sa so sestrou Clarou vybrali do Bratislavy ešte raz. Rady by prišli opäť, ak na to mali príležitosť. Ich pohostinnosť mi pripomenula, že toto je ďalšia črta, ktorou sú si naše krajiny podobné. Hneď prvý večer ma zaviedli do zaujímavého klubu „Rincón de la artista nueva“, kde som mal príležitosť vypočuť si originálne flamenco nielen v podaní rodeného Španiela, ale aj rodeného Američana. Ten druhý navyše kongeniálne a vtipne parodoval prísne flamengové figúry, takže za jeden večer mohol návštevník nahliadnuť svetoznámy španielsky folklór z oboch strán - ortodoxnej i parodovanej.
Keď už sme pri tom, čo je v Španielsku typické, treba spomenúť aj „machizmus“, o ktorom sa tu v súčasnosti veľa diskutuje. Je to tradičný a veľmi rozporuplný obraz muža v úlohe „samca“ (macho), teda akéhosi vodcu rodu, symbolu mužnej sily a výsadných práv, ktoré sú tým pádom žene upierané. Zaujímavo sa o tom debatuje, samozrejme najaktívnejšími diskutérmi sú v tomto prípade ženy, ale práve počas takejto debaty s Mercedes Mateos, sa po chvíli zdvihol jej muž Pepe, mlčky a so samozrejmým, navyknutým gestom si opásal zásteru a šiel umývať riad po večeri. Ženy zatiaľ pokračovali v debate, čo ma len ubezpečilo, že o medziach emancipácie majú v Španielsku rovnaký zmätok ako u nás.
- pokračovanie -
Gustáv Murín
(ďalšie príbehy zo „zvyšku sveta“ nájdete na http://tulacky.blogspot.com)
