“V starých dobách bol tento prvotný slnečný kotúč identifikovaný ako boh Kronos či Saturn. Bol považovaný za prvotné a najlepšie slnko. Na rozdiel od dnešných časov tvorila Zem a prvotné slnko Saturn v dávnych časoch jedinečnú konfiguráciu, ktorá sa odborne nazýva „pólová konfigurácia“. Ak by sme vzali staroveké záznamy doslovne, vtedajší ľudia videli zo Zeme Saturn umiestnený na nebesiach nad severným pólom.”
Troy McLachlan tiež analyzuje z ezoterických kruhov známe 4 obdobia – veky – ľudstva. Nižšie voľne citujem z jeho stránky
saturndeathcult.com s vlastným prekladom a s využitím tohto webu (slov. preklad, voľne – marioolah.blog).
Štyri veky ľudstva – a ešte predtým
Mytologické a ezoterické tradície na celom svete všeobecne hovoria o cykle štyroch vekov ľudstva. Tradície rozdeľujú vývoj ľudstva na Zlatú, Striebornú, Bronzovú a Železnú epochu. Dnes žijeme v dobe Železného veku priemyslu a technológií. Bronzový vek bol vekom heroickej mytológie. Predchádzal mu Strieborný vek zrodený z chaosu, ktorý ukončil existenciu mýtického raja na Zemi známeho ako Zlatý vek. Ako to bolo ešte pre legendárnym a blahým Zlatým vekom? Ako asi vyzerala planetárna konštelácia „na čele so Saturnom“?
Pred Zlatým vekom, v ktorom si človek užíval pokojný život zbavený chcenia a bol osvietený dokonalým svetlom dokonalého a bezčasového slnka, však existoval prvotný úsvit večného súmraku, vzdialený vek charakteristický oceánom večného purpurového žiarenia obaľujúcim Zem a spôsobujúcim husté a globálne teplo vychádzajúce z jedinej hviezdy permanentne umiestnenej na ďalekom severe na nebesiach. Pre prvotného človeka to bol čas tzv. „Purpurového úsvitu“ – červenkastá polotemnota. Nebolo ani striedanie dňa a noci. Ani iné hviezdy nebolo vidieť a nebol ani Mesiac. Prví ľudia videli na oblohe iba bledý disk, ktorý pripomínal obrovské oko na oblohe trvalo umiestnené na severnej oblohe.
Saturn bol v tejto dobe hnedou trpasličou hviezdou vyžarujúcou obrovské množstvo energie. Podľa popisov zo starovekých dôb môžeme usúdiť, že konkrétne táto hnedá trpasličia hviezda vyžarovala do širokého okolia heliosféru či plazmový plášť pripomínajúci obrovskú vajcovitú kuklu objímajúcu Zem. Tento plazmový plášť mal podľa starovekých tradícií za následok prvotnú purpurovú žiaru.
V starých dobách bol tento prvotný slnečný kotúč identifikovaný ako boh Kronos či Saturn. Bol považovaný za prvotné a najlepšie slnko. Na rozdiel od dnešných časov tvorila Zem a prvotné slnko Saturn v dávnych časoch jedinečnú konfiguráciu, ktorá sa odborne nazýva „pólová konfigurácia“. Ak by sme vzali staroveké záznamy doslovne, vtedajší ľudia videli zo Zeme Saturn umiestnený na nebesiach nad severným pólom.
Súčasťou pólovej konfigurácie bola taktiež planéta Mars. Zo Zeme bolo vidieť Mars ako bodku umiestnenú v slnečnom disku Saturnu. Mars bol zorničkou vševidiaceho oka, ktoré sa ako keby „pozeralo na Zem“. Neskôr sa v systéme objavila aj planéta Venuša – ešte ako kometárny plazmový útvar – to však až pri prvých kolíziách s dovtedy nezávislým systémom nášho dnešného Slnka.
Za úsvitu ľudstva bol na Zemi nemeniaci sa súmrak so stabilnými teplotami, prakticky bezvetrie a nedal sa počítať čas. Na všetkých kontinentoch, vrátane Antarktídy, rástla bohatá červenkastá tropická vegetácia. Rastliny sa absorbovaním vyžarovanej energie zo Saturnu adaptovali červeným sfarbením. Neexistovali tu ročné obdobia. Vďaka takýmto životným podmienkam mohol na Zemi žiť gigantický hmyz, o ktorom vieme, že kedysi existoval.
Vodná hladina oceánov bola značne nižšia ako teraz, takže kontinenty boli rozlohou väčšie a preto v tej dobe existovali dnes už stratené a potopené bájne kontinenty.
Možný elektrický vzťah Zeme k hnedej trpasličej hviezde Saturnu mal za následok zaiste inú, menšiu gravitáciu, umožňujúcu prosperovanie gigantických druhov organizmov, ktoré už vyhynuli – údajne pred miliónmi rokov (dinosaury a ďalšie druhy).
Obr. 3: Saturnov planetárny systém a pólová konfigurácia. Zdroj: internet, saturndeathcult.com (upravil autor)
Ako dlho dozadu a dokedy taký relatívne stabilný stav existoval, pri dnešných vedomostiach ťažko presnejšie zistiť. Avšak séria už človekom zaznamenaných katastrofických udalostí spôsobila zmenu vzťahu Zeme s vtedajším Saturnom. Keďže svedkom toho bol človek, ktorý dokázal udalosti aj zaznamenať, či už obrázkovo – v ideogramoch, ba niekde už aj písomne – nemohlo to byť až tak dávno! Katastrofa ohlásila začiatok toho, čo nazývame Zlatý vek. O čo v skutočnosti išlo?
Ako sa polárna konfigurácia tvorená Zemou, Marsom a Saturnom pohybovala vesmírom, jej pohyb mal vzostupne špirálovitý charakter. Vďaka plazmovému obalu hnedého trpaslíka ľudia nemohli zo Zeme pozorovať svetlo iných hviezd. Pólová konštelácia sa špirálovito približovala k ochrannému plazmovému plášťu Slnka, k jeho heliosfére, a to malo katastrofické následky.
Obr. 4: Kontakt plazmového obalu Saturnovho systému s plazmovým plášťom Slnka – heliosférou. Zdroj: internet, saturndeathcult.com (upravil autor)
Je možné, že po prvom kontakte bolo takých kontaktov ešte niekoľko – a každý z nich spôsobil väčšiu či menšiu pohromu. No zaiste už prvý kontakt spôsobil zásadnú zmenu priamo na trpasličej hviezde Saturne: Pri prvom kontakte plazmových plášťov Saturnu a Slnka hnedý trpaslík vzplanul ako nova.
Ľudia pozorovali kontakt plazmových plášťov zo Zeme, videli náhle a veľmi jasné vzplanutie polárnej hviezdy Saturnu. Bola to pomerne krátka udalosť, kedy Saturn vzplanul ako nova a kedy došlo k silnej elektrickej aktivite predtým, ako sa pólová konštelácia vrátila naspäť do kozmu preč od Slnka. Možno ide práve o tú udalosť, ktorú biblická tradícia nazvala: „Buď svetlo?“ Iné prehistorické legendy hovoria o prvom objavení sa slnka... (napríklad v Tolkienovom epose Sillmarillion – napísanom na motívy ibero-ligurských legiend a mýtov).
Kontakt plazmových plášťov Saturnu a Slnka ovplyvnil aj elektrický vzťah medzi Zemou a Saturnom. Dokonca aj keď Saturn vystúpil z plazmatického kontaktu s heliosférou Slnka, pokračovalo jeho žiarenie, ktoré bolo možné zo Zeme pozorovať.
Saturn – doterajší hnedý trpaslík – sa stal polárnym slnkom, mátožne svetelnou guľou na starovekých nebesiach, rozhrnúc oponu Purpurového úsvitu. Síce svietil menej ako Slnko, na Zemi sa ale začal proces fyzickej metamorfózy z červenkastého odtieňa sveta na nám dôverne známy súčasný zelený ekosystém. Toto začalo ešte predtým, ako bol Saturn úplne prevzatý slnečnou sústavou.
Po vzplanutí Saturnu došlo, takmer súčasne, k udalosti, kedy sa takmer ihneď začala objavovať zlovestná točiaca sa špirála vychádzajúca zo slnečného disku Saturnu. Výsledkom bolo násilné zrodenie Venuše, ktorú v starých časoch považovali za príšeru chaosu a s ktorou muselo ich nové polárne slnko bojovať na „počiatku stvorenia“. V mytológii sa o tom hovorí ako o drakovi či operenom hadovi. Začína sa nová éra vývoja systému i Zeme, ktorú môžeme stotožniť so Zlatým vekom.
Marián Kapolka
-pokračovanie-
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
EXKLUZÍVNY ROZHOVOR S AUTOROM nájdete na tejto adrese
Súvisiace:
Saturn
http://www.miesta.net/saturnMýty alebo skutočnosť?
http://www.miesta.net/rubrika/myty-alebo-skutocnostMystériá-Mágia-Mystika-rôzne
http://www.miesta.net/rubrika/rubriky/mysteria-magia-mystika-nezaradene
