“V starých dobách bol tento prvotný slnečný kotúč identifikovaný ako boh Kronos či Saturn. Bol považovaný za prvotné a najlepšie slnko. Na rozdiel od dnešných časov tvorila Zem a prvotné slnko Saturn v dávnych časoch jedinečnú konfiguráciu, ktorá sa odborne nazýva „pólová konfigurácia“. Ak by sme vzali staroveké záznamy doslovne, vtedajší ľudia videli zo Zeme Saturn umiestnený na nebesiach nad severným pólom.”
Na práce spomínaného Davida Talbotta, ktorý skúma tzv. saturnské mýty z hľadiska rozboru starovekej a antickej mytológie a v súvislosti s figurálnym umením, kresbami či stavbami a inými motívmi, nadväzuje v modernej dobe Troy McLachlan. McLachlan je spisovateľ, ktorý sa radí k autorom zaoberajúcim sa alternatívnou históriou ľudstva a sveta, ale prepája ju so súčasnosťou, hlavne s pôsobením rôznych tajných a okultných spoločností.
“Ide o to, že tieto slnečné božstvá sú stotožnené – s planétami! Veď hlavnými bohmi v Grécku boli Zeus a pred ním Kronos, v Ríme sú tie isté božské postavy stotožnené s Jupiterom a jeho predchodcom Saturnom a teda s rovnomernými planétami. Talbott a my s ním sa môžeme opýtať: ako to, že antický svet oslavoval Saturna ako pôvodného najvyššieho boha – veď ide dnes len o malé svetielko, ktoré voľným okom ledva zbadáme?! Oslavovali sa Saturnálie, na pripomienku dávneho veku, Zlatého obdobia ľudstva, v ktorom vládol boh Saturn = Kronos.”
