Mystériá sibírskeho “Údolia smrti” III.

“Stavba dlho vydávala nepríjemné, uši trhajúce zvuky, pričom sa postupne zmenšovala, až pokým úplne nezmizla pod zemou. Na jej mieste ostal iba obrovský, zívajúci, zvislý „kráter“. Podľa nezvyčajných slov legiend, sa skladal z troch vrstiev „smejúcich sa priepastí“. V jeho hlbinách sa údajne ukrývala podzemná krajina s vlastným zdrojom slnka, ktoré však postupne slablo.”


Nahliadnime najprv do ďalekej minulosti, tak, ako nám to predostierajú epické diela.
Všetko sa to začalo ešte v dávnych dobách, keď bolo toto územie obývané málopočetným kočovným národom Tunguz, v čase, keď sa legendy šírili iba slovne z úst do úst.


Kedysi dávno totiž ich vzdialení susedia zbadali, že zem, ktorú obýval tento národ, bola zrazu zahalená v nepreniknuteľnej tme, pričom sa okolím rozliehalo ohlušujúce dunenie. Zdvihol sa hurikán nevídanej sily a zem praskala pod mocnými údermi. Blesky šľahali oblohou všetkými smermi.

Keď všetko utíchlo a tma sa rozptýlila, kočovníkom sa naskytol nevídaný výjav. Uprostred spálenej zeme stála vysoká, na Slnku sa ligotajúca, výšková stavba, ktorú bolo vidieť aj na niekoľko dní vzdialenej cesty.

Stavba dlho vydávala nepríjemné, uši trhajúce zvuky, pričom sa postupne zmenšovala, až pokým úplne nezmizla pod zemou. Na jej mieste ostal iba obrovský, zývajúci, zvislý „kráter“. Podľa nezvyčajných slov legiend, sa skladal z troch vrstiev „smejúcich sa priepastí“. V jeho hlbinách sa údajne ukrývala podzemná krajina s vlastným zdrojom slnka, ktoré však postupne slablo.

Z kráteru stúpal dusivý zápach, a preto sa v jeho blízkosti nikto neusídlil. Ľudia občas v diaľke zazreli „otáčajúci sa ostrovček“, ktorý sa nad dierou zjavoval, pričom sa neskôr ukázalo, že to bol akoby jej „velikánsky poklop“. Tí odvážlivci, ktorým zvedavosť nedala spávať a rozhodli sa to bližšie preskúmať, sa nikdy nevrátili.

Storočia sa míňali a život pokračoval tak ako predtým. Nikto neočakával nič nezvyčajné, až kým jedného dňa neprišlo malé zemetrasenie a oblohu nezachvátil slabý „ohnivý vzdušný vír“, pričom na jeho samotnom vrchole sa objavila oslepujúca ohnivá guľa.

Sprevádzaný „sériou štyroch zahrmení“ a nechávajúc za sebou ohnivú stopu, guľa na jeho vrchole zrazu prudko vyrazila po vytvorenej plytkej klesajúcej dráhe a po tom čo zmizla za obzorom, vybuchla.

Kočovníci boli znepokojení, ale neopustili zem, ktorá bola ich domovom, keďže im tento „démon“ vôbec neublížil, pričom vybuchol až na území znepriateleného susedného kmeňa.

O niekoľko desaťročí neskôr sa tieto udalosti zopakovali: ohnivá guľa odletela tým istým smerom a opäť zničila iba ich susedov. Zjavne bol tento „démon“ určitým spôsobom ich ochrancom, a tak začali o ňom rozprávať legendy, pričom ho označovali ako Niurgun Bootur, „Ohnivý bojovník“.

Neskôr sa však udialo niečo, čo vystrašilo aj tých, ktorý žili v najvzdialenejšom okolí. Z diery sa totiž s ohlušujúcim, hrozivým dunením vynorila obrovská ohnivá guľa, ktorá opäť vybuchla, tentokrát však rovno nad ich hlavami!

Vzápätí nasledovalo silné zemetrasenie, ktoré spôsobilo, že trhliny na niektorých vrchoch siahali až do hĺbky viac než stoviek metrov.

Po výbuchu sa objavilo „ohnivo-rozbúrené more“, ktoré nepretržite špliechalo do kotúčovitého „otáčajúceho sa ostrovčeka“. Následky výbuchu siahali do okruhu viac než tisícky kilometrov.

Kočovné kmene žijúce na okraji postihnutej oblasti, sa rozutekali rôznymi smermi, usilujúc sa vzdialiť čo najďalej od tohto nešťastného miesta, pričom iba to ich zachránilo od istej smrti.

Všetci však podľahli akémusi zvláštnemu druhu choroby, ktorá sa prenášala iba z generácie na generáciu.

Aj napriek tomu však stihli po sebe zanechať detailné opisy spomínaných udalostí, vďaka ktorým začali jakutskí rozprávači vymýšľať prekrásne, neobyčajne tragické legendy.

Ubehlo ďalších 600 rokov. Mnoho generácií kočovníkov prišlo a odišlo. Príbehy o vzdialených predkoch sa zabudli a ľudia opäť začali osídľovať toto územie.

História sa však zopakovala... Ohnivá guľa, Niurgun Bootur, sa znovu objavila nad ohnivým vzdušným vírom a opäť zmizla za obzorom, kde aj vybuchla. O niekoľko desaťročí neskôr prenikla atmosférou druhá ohnivá guľa (tentokrát ju pomenovali ako Kiun Erbiie, „žiariaci vzdušný posol“ alebo „poslík“).

Neskôr nasledoval ďalší ničivý výbuch, ktorý legendy opäť antropomorfizovali. Pomenovali ho Uot Usumu Tong Duurai, čo možno voľne preložiť ako „lotrovský cudzinec, ktorý preťal zem a ukryl sa v jej útrobách, pričom všetko naokolo zničil pomocou ohnivého vzdušného víru“.

Tiež je to zdrojom ohnivých smrští, ktoré podľa opisov veľmi pripomínajú súčasné jadrové explózie.

Dôležité je ešte dodať, že v predvečer preletu antihrdinu Tong Duuraia sa na oblohe objavil posol nebeského Dyesegeia – bojovník Kiun Erbiie, ktorý sa zjavil na oblohe ako „padajúca hviezda“ alebo ako „rútiaci sa blesk“, aby varoval Niurgun Bootura o blížiacom sa boji.

Najpozoruhodnejšou udalosťou v týchto legendách však bolo to, ako sa Tong Duurai vyrútil z útrob podzemia a bojoval s Niurgun Booturom. Boj prebiehal asi takto:

„... najprv začal z „krátera“ vystupovať hadiaci sa ohnivý vzdušný vír, pričom sa na jeho vrchole opäť objavila ohnivá guľa obrovských rozmerov. Potom sa niekoľkokrát ozvalo zaburácanie hromu, po ktorom táto guľa priam vystrelila vysoko do vzduchu... Tong Duuraia sprevádzala jeho družina, „zástup smrteľných krvavočervených vzdušných vírov“, ktorá v blízkom okolí spôsobila nesmiernu skazu.“

Nastal totiž moment, keď Tong Duurai narazil do Niurgun Bootura, a to nad miestom odkiaľ vyletel, čo spôsobilo to, že táto oblasť ostala neobývaná ešte dlhé roky.

Tieto udalosti sú zachytené aj na jednej z malieb, no výrazne odlišne: z diery sa totiž naraz vynorí niekoľko „ohnivých bojovníkov“, ktorý preletia určitú vzdialenosť, až nakoniec všetky vybuchnú na rovnakom mieste. Toto sa udialo aj v prípade preletu Tong Duuraia. Vzorky jednotlivých vrstiev zeminy zároveň dokazujú, že časový odstup medzi výbuchmi nepresiahol viac než 600-700 rokov.

Legendy síce odrážajú tieto udalosti veľmi živo, ale pre nedostatok písomných pamiatok sa domnievame, že v takejto podobe neboli ani zaznamenané.

Zdá sa však, že sa tieto chýbajúce časti dajú nahradiť pomocou historickým kroník iných národov, o ktorých si ale viac povieme nabudúce.

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Valerij Uvarov

Zdroj: http://www.bibliotecapleyades.net/

Preklad: Katá

exkluzívne.miesta


Súvisiace:

Tunguzská katastrofa
http://www.miesta.net/rubrika/tunguzska-katastrofa

Mimozemská intervencia?
http://www.miesta.net/rubrika/mimozemska-intervencia


Autori

Sekcie

Rubriky

Štítky

Počet zobrazení

3739