Hovorí sa: Lepší príklad ako výklad. Staré slovenské príslovie jednoduchými, ale veľavravnými štyrmi slovami dáva nám dospelým recept na výchovu. Netreba veľa hovoriť o tom, čo sa má a čo sa nemá, čo je dobré a čo zlé, ale hovorí sa, že správanie a konanie dospelých je to, čo mladí kopírujú. V dobrom i zlom. Neraz si sama pre seba kladiem otázku čo prevažuje - či to dobré alebo to nie práve nasledovaniahodné...
Sama som prešla obdobím dievčaťa, viem čo je byť matkou . Možno mám teda právo hodnotiť dobu, v ktorej som žila ako dieťa, vyrastajúce na prekrásnych rozprávkach Pavla Dobšinského, či bratov Grimmovcov, z ktorých dýchala romantika. Povinne i nepovinne som prečítala napríklad Kukučínove knihy a s radosťou som si sadala k televízoru, aby sa duša i oko potešilo z rozprávok o Pyšnej princeznej, Soli nad zlato, či ešte aj dnes najčastejšie hranej Princeznej so zlatou hviezdou na čele. Ešte aj tie nedeľné rozhlasové rána, ku ktorým mi otecko robieval raňajky, boli čarovné. Bol to deň, ktorý sa týždenne opakoval. Rozprávky prinášali príbehy o šťastí, o princeznách a o tom, že všetko dobré si človek musí zaslúžiť.
S odstupom času viem, že pre moju generáciu to bolo krásne a z hľadiska výchovy dôležité obdobie - veľa čítať, sledovať, počúvať príklady dobra a zla, ktoré - hoci boli v rozprávkach, s rodičmi som často rozoberala a zistila, že mnohé z nich sa môže preniesť aj do reálneho života.
Sú rodiny, ktoré chránia svoje deti pred zlými vplyvmi konzumnej spoločnosti, ale mnohé, či z nedostatku času alebo z podcenenia výchovného vplyvu, neveľmi rozmýšľajú nad tým, čo sa deťom dnes ponúka, čo ich najviac láka a prečo. Veľa by sme mohli diskutovať o tom, čo je vôbec dobré. Jednému sa práve to pozitívne môže zdať negatívne a naopak.
Z rozprávania s mnohými viem, že určite pozitívnym vzorom nie sú ľudia z takzvaných reality šou, ktoré denne môžu pozerať aj malé deti. Aj tu však platí , zakázané ovocie chutí najlepšie, ale nemali by byť takéto programy aj dôvodom na väčšiu rodinnú debatu? Je správne, keď mladí vidia, že mnohí vzdelaní, ako nezamestnaní, môžu sa ľahko stať milionármi ničnerobením? Pritom stačí im len prežiť dni v hlúpych diskusiách, najčastejšie postavených na ohováraniach, za prítomnosti dostatku jedla, pitia a cigariet?
Ako presvedčíme deti, že je treba sa vzdelávať, študovať cudzie jazyky, cestovať a spoznávať v cudzine aj tie dobré stránky. Stále platí myšlienka Jána Ámosa Komenského: Kto sa chce stať vzdelaným, musí si nad zlato a striebro vážiť knihy. K ničomu by nebol rozum, keby nebolo pokrmov múdrostí, ktoré poskytujú dobré knihy.
Alebo: čo také celebrity? Vie naša mládež, že Slovensko má aj iné celebrity - napríklad výborných a vo svete uznávaných vedcov, lekárov, maliarov, literátov? Svet ich, žiaľ, lepšie pozná. Pre nás nie sú dosť atraktívni, nezvýšia čítanosť ani sledovanosť médií. Jednoducho mladí sa nemajú odkiaľ dozvedieť, akých ľudí nám závidí svet a nemôžu im preto byť ani príkladom.
Život ponúka aj iné príbehy. Nešťastných ľudí bez strechy nad hlavou, bez práce, bez existenčných istôt, ľudí v bezvýchodiskových situáciách, ktorí nevedia ako ďalej a tak sami preseknú svoju niť života. Aj tohtoročný sneh priniesol viac biedy a utrpenia ľuďom, ktorým ?lesné víly? nedokázali pomôcť a zima svoj mrazivý bozk dala na čelo mnohým. To je reality šou! Aj o tom treba s mladými hovoriť, aby vedeli, že život má nielen krásne, ale aj mnohé tienisté stránky. Pochopiť to možno len prostredníctvom vzdelávania, ku ktorému patria aj knihy a ku ktorým sa opäť častejšie vraciame. Každá môže človeku čosi dať. Je v nich inšpirácia, prameň, ku ktorému sa môžeme kedykoľvek skloniť, nabrať optimizmus a slnečný svit do duše.
Ľudská závislosť na príbehoch prečítaných je silnejšia, ako by sme si mysleli. Cez ne často porovnávame svoj život so životmi v knihách a získavame ponaučenia. Nie nadarmo sa hovorí, že ľudia a ich myšlienky majú nevyčísliteľnú hodnotu. Americký autor Napoleon Hill kedysi povedal: Ak si budeme medzi sebou vymieňať peniaze, budeme mať stále rovnakú hodnotu. Ak si však vymeníme myšlienky, máme neobmedzené možnosti.
Mimochodom, nemali by sme podliehať nezdravej manipulácii s naším vedomím. Kniha na nás čaká, ako dobrý priateľ, tá nezradí. Kdesi vo vnútri sme večnými deťmi, mnohí rozmaznaní príbehmi z rozprávok, veriacimi v spravodlivosť a lásku. Krásne to povedala slovenská publicistka žijúca na Floride - Estera Brestowská. Dovoľte mi zakončiť úvahu jej slovami: Mnohí z nás, vezmúc si to najmilšie so sebou, sme uviazali posledný neskutočný uzlíček na batôžku nádejí a vykročili do tmy.
Nič nie je zadarmo. Za odvahu sa platí. A ako vieme, konečný súčet robí naše vlastné svedomie. Želajme si, aby nás rozprávky s dobrým koncom sprevádzali po celý život, prinášali nám úľavu a povzbudenie.
PhDr. Eva Sisková, publicistka, novinárka
Zdroj: prop.sk
Zdroj: Zodpovedne.sk
