TAJNÁ NÁUKA: STROFA II. – IDEA DIFERENCIÁCIE

Syntéza vedy, náboženstva a filozofie
H. P. Blavatská,
Autorka diela „Odhalená Isis“

„Žiadne náboženstvo nie je vyššie, ako Pravda.“

Zväzok I. – Kozmogenéza

London:
THE THEOSOPHICAL PUBLISHING COMPANY, LIMITED
7, Duke Street, Adelphi, W.C.
WILLIAM Q. JUDGE,
117, Nassau Street, New York.
THE MANAGER OF THE THEOSOPHIST,
Adyar, Madras.

---

1888.

[[Zv. 1, Strana]] 53 STAV PARANIRVÁNY

KNIHA I.

ČASŤ I.

KOZMICKÁ EVOLÚCIA

---------------------

KOMENTÁRE

K SIEDMIM STROFÁM A ICH TERMÍNOM, V SÚLADE S ICH ČÍSLOVANÍM, V STROFÁCH A VERŠOCH

STROFA II.

1. . . . . Kde boli stavitelia, svetelní synovia manvantarického úsvitu (a)? . . . . V neznámej temnote v ich Ah-hi (Čohanická, Dhjáni-Buddhická) Paranišpane, tvorcovia formy (rupa) z ne-formy (arupa), koreň sveta — Dévamatriovia* a Svabhavati, odpočívali v blaženosti ne-bytia (b).

(a) “Stavitelia,” “Synovia Manvantarického Úsvitu,” sú skutoční tvorcovia Univerza; a v tejto náuke, ktorá sa zaoberá len naším Planetárnym Systémom, oni, ako jeho architekti, sa tiež nazývajú “Strážcovia“ Siedmich Sfér, ktoré sú exotericky Siedmimi planétami, a ezotericky siedmimi zemeguľami alebo sférami (planétami) tiež z nášho reťazca. Úvodná veta Strofy I., ktorá sa zmieňuje o “Siedmich Vekoch,” je urobená, aby platila jednak pre Mahá-Kalpa alebo “(ohromný) vek Brahmu,” a tiež pre Solárnu pralaju a následné vzkriesenie nášho Planetárneho Systému na vyššiu úroveň. Existujú mnohé druhy pralaje (zjavný zánik veci), ako bude ukázané niekde inde.

(b) Pamätajte, Paranišpanna je summum bonum**, Absolútno, preto to isté, ako Paranirvána. Okrem toho, že je konečným stavom, je tým stavom subjektivity, ktorý nemá žiadny vzťah k ničomu, len k jednej absolútnej pravde (Para-marthasatja) na jeho úrovni. Je to ten stav, ktorý vedie človeka k tomu, aby správne oceňoval úplný význam Ne-Bytia, ktoré, ako je to vysvetlené, je absolútnym Bytím. Skôr či neskôr, všetko, čo teraz zdanlivo existuje, bude v realite a vlastne v stave Paranišpanna. Ale medzi vedomým a nevedomým “bytím“ je veľký rozdiel. Stav Paranišpanna, bez Paramartha, Seba-analy-

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* “Matka Bohov,” Aditi, alebo Kozmický Priestor. V Zohar, sa nazýva Sefira Matka Sefirota, a Šekinah vo svojej prvotnej forme, in abscondito (skrytý, pozn. prekl.).

** najvyššie dobro, pozn. prekl.

[[Zv. 1, Strana]] 54 TAJNÁ NÁUKA

zujúce vedomie (Svasamvedana), nie je žiadne blaho, ale jednoducho vyhasnutie (pre Sedem Vekov). Takto sa železná gulička umiestnená pod spaľujúcimi lúčmi slnka rozžeraví, ale nepocíti ani neocení teplo, zatiaľ čo človek áno. To len “s mysľou jasnou a nezatemnenou osobnosťou, a asimiláciou hodnoty mnohonásobných existencií zasvätených bytiu vo svojej kolektivite (celé žijúce a vnímajúce Univerzum),” sa ten zbavuje osobnej existencie, splývajúc, zjednocujúc sa s Absolútnom,* a pokračujúc v plnej držbe Paramartha.

———————

STROFA II. — Pokračovanie

2. . . . . Kde bolo ticho? A kde uši, ktoré by ho vnímali? Nie, tam nie je ani ticho, ani zvuk (a). Ničota chráni neutíchajúci, večný dych (Pohyb), ktorý sám seba nepozná (b).

(a) Predstava, že veci môžu prestať existovať a stále ešte byť, je základom Východnej psychológie. Za týmto zjavným protikladom termínov sa ukrýva fakt Prirodzenosti, ktorú je dôležité si uvedomiť v mysli, a nie sa hádať kvôli slovám. Dobre známy príklad podobného paradoxu poskytuje chemická zlúčenina. Otázka, či vodík a kyslík prestanú existovať, keď sa zlúčia, aby vytvorili vodu, je stále sporná, niektorí, argumentujúc, že odkedy sa znovu nájdu, keď sa voda rozloží, musia tam byť po celý ten čas; iní naopak tvrdiac, že keď sa skutočne zmenia na niečo úplne odlišné, musia zatiaľ prestať existovať; ale ani jedna strana nie je schopná sformovať čo i len najslabšiu koncepciu skutočného stavu veci, ktorá sa stala niečím iným a predsa neprestala byť sama sebou. O existencii, ako je voda, sa môže povedať, že je pre kyslík a vodík stavom Ne-bytia, ktoré je “reálnejším bytím”, než ich existencia ako plynov; a môže slabo symbolizovať

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Z toho dôvodu je Ne-bytie “Absolútnym Bytím” v ezoterickej filozofii. V princípoch toho druhého dokonca Adi-Budha (prvá alebo pôvodná múdrosť) je, zatiaľ čo je manifestovaná, v jednom zmysle ilúziou, Májou, keďže všetci bohovia, vrátane Brahmu, musia zomrieť na konci “Veku Brahmu”; abstraktne nazývaná jedine Parabrahm — či už ju nazývame Ensof, alebo Herbertove Spencerove Nepoznateľné — bytie “Jedinej Absolútnej” Skutočnosti. Jediná Existencia bez dvojnosti je advaita, “Bez Druhého,” a všetko ostatné je Mája, učí filozofia Advaity.

[[Zv. 1, Strana]] 55 ABSOLÚTNO SEBA NEPOZNÁ

stav Univerza, keď usína, alebo prestane jestvovať, počas “Nocí Brahmu” — aby sa znovu prebudilo alebo objavilo, keď ho úsvit nového Manvantara zavolá späť k tomu, čo nazývame existenciou.

(b) “Dych” Jedinej Existencie je Archaickým ezoterizmom aplikovaný len na duchovný aspekt; inak ho nahrádza jeho ekvivalent na materiálnej úrovni — Pohyb. Jeden Večný Element, alebo element-obsahujúci Dopravný prostriedok, je Priestor, bezrozmerný v každom zmysle; s ktorým sú koexistujúce — nekonečné trvanie, prvotná (preto nezničiteľná) hmota, a pohyb — absolútne “večný pohyb”, ktorý je “dychom” “Jediného” Elementu. Tento dych, ako je možné vidieť, nikdy nemôže prestať, dokonca ani počas Pralajických vekov. (Viď “Chaos, Teos, Kozmos,” v Časti II.)

Ale “Dych Jedinej Existencie” sa nedá aplikovať na Jedinú Bezpríčinnú Príčinu, alebo “Všetko Ne-Bytie” (na rozdiel od Vše-Bytia, ktoré je Brahmom alebo Univerzom). Brahma (alebo Hari), boh štyroch tvárí, ktorý po vyzdvihnutí Zeme z vôd, “dokonalej Tvorbe,” je považovaný len za praktickú, a nie, ako je jasne naznačované, ideovú Príčinu. Žiadny Orientalista, zdá sa, doteraz úplne nepochopil skutočný zmysel veršov v Purane, ktoré pojednávajú o “stvorení.”

Tam je Brahma príčinou síl, ktoré budú potom generované pre dielo “stvorenia.” Keď prekladateľ povie, “A z neho postupovali sily, aby boli stvorené potom, ako sa stali skutočnou príčinou”: “a z TOHO postupujú sily, ktoré sa stvoria, keď sa stanú skutočnou príčinou” (na materiálnej úrovni) by snáď bolo správnejšie? Ibaže okrem tamtej (bezpríčinnej) ideovej príčiny, neexistuje žiadna iná, ku ktorej sa vesmír môže vzťahovať. “Najvzácnejší z askétov! Prostredníctvom jeho mohutnosti — t.j., prostredníctvom mohutnosti tej príčiny — prichádza každá stvorená vec cez svoju vrodenú alebo pravú povahu.” Ak je, vo Védante a v Njaja, nimitta pôvodnou príčinou, ako kontrast voči upadane, materiálnej príčine, (a v Sankja, pradhana naznačuje funkcie obidvoch); v Ezoterickej filozofii, ktorá zmieruje všetky tieto systémy, a ktorej najbližším mocniteľom je Védanta, tak ako je vyložená Advaitistickými Védantinmi, nedá sa premýšľať o ničom inom, než o upadane; to je to, čo je v mysliach Vaišnavov (Vašišta-dvaita) ako ideál v protiklade k reálnemu — alebo Parabrahm a Íšvara — nemôže nájsť žiadne miesto v publikovaných úvahách, keďže

[[Zv. 1, Strana]] 56 TAJNÁ NÁUKA

to ideové je dokonca nesprávne pomenovanie, keď sa aplikuje na to, čo žiadny ľudský rozum, dokonca ani rozum adepta, nedokáže pojať.

Mať skúsenosť onoho respektíve samého seba vyžaduje vedomie a vnímanie (obidvoje obmedzené schopnosti vo vzťahu k akémukoľvek predmetu okrem Parabrahm), aby sa poznalo. Z toho dôvodu “Večný Dych, ktorý seba nepozná.” Nekonečno nemôže pochopiť Konečno. Neohraničenosť nemôže mať žiadny vzťah k ohraničenému a podmienenému. V okultných učeniach, Neznámy a Nepoznateľný iniciátor, alebo Seba-Existujúci, je absolútnou božskou Esenciou. A takto bytím Absolútnym Vedomím, a Absolútnym Pohybom — pre obmedzené zmysly tých, ktorí opisujú toto neopísateľné — je to nevedomie a nepohyblivosť. Konkrétne vedomie nemôže vypovedať o abstraktnom Vedomí väčšmi než voda o kvalite mokrosti — keďže mokrosť je jej vlastným atribútom a príčinou kvality mokrosti v iných veciach. Vedomie obsahuje obmedzenia a výhrady; niečo, čo môže byť uvedomované, a niekoho, kto si toto uvedomuje. Ale Absolútne Vedomie obsahuje poznávajúceho, poznávanú vec i poznávanie, všetky tri v sebe samom a všetky tri sú jedno. Žiadny človek si nie je vedomý viac než časti svojich vedomostí, na ktorú si náhodou spomenie vo svojej mysli v nejakej jednotlivej chvíli, avšak jazyk má taký nedostatok, že nemáme žiadny výraz na rozlíšenie vedomosti, na ktorú sa aktívne nemyslí, od vedomosti, ktorú si nedokážeme vybaviť. Zabudnúť je synonymom slova nepamätať si. O čo obtiažnejšie musí byť nájsť termíny popisujúce a rozlišujúce abstraktné metafyzické fakty alebo rozdiely. Nesmie sa tiež zabúdať, že veci pomenúvame podľa vonkajších príznakov, ktoré si osvojujeme. Absolútne vedomie nazývame “nevedomím,” pretože sa nám zdá, že to tak nevyhnutne musí byť, práve ako nazývame Absolútno “Temnotou,” pretože nášmu obmedzenému chápaniu sa javí úplne nepreniknuteľné, predsa plne uznávame, že naše vnímanie takých vecí nie je spravodlivé. Mimovoľne v našich mysliach rozlišujeme, napríklad, medzi nevedomým absolútnym vedomím, a nevedomím, prostredníctvom tichého odkazu na to skôr menované nejakou neurčitou kvalitou, ktorá korešponduje s vyššou úrovňou, než môžu dosiahnuť naše myšlienky, s tou, čo poznáme ako vedomie v nás samých. Ale toto nie je nejaký druh vedomia, ktoré dokážeme rozlíšiť od toho, ktoré sa nám javí ako nevedomie.

[[Zv. 1, Strana]] 57 ZÁRODOK ŽIVOTA

STROFA II. — Pokračovanie

3. Tá hodina ešte neudrela; lúč ešte nezažiaril do vnútra zárodku (a); matri-padma (matka lotos) ešte neopuchla (b).*

(a) Lúč “Stálej Temnoty” sa stáva, tak ako je vyžiarený, lúčom žiarivého svetla respektíve života, a zažiari do “Zárodku” — bodu vo Vajci Sveta, ktorý je reprezentovaný hmotou v jej abstraktnom zmysle. Ale termín “Bod” nesmie byť chápaný ako niečo aplikovateľné na nejaký špecifický bod v Priestore, pretože zárodok existuje v strede každého atómu, a tieto kolektívne tvoria “Zárodok;” alebo presnejšie, tak ako žiadny atóm nie je možné spraviť viditeľným pre naše fyzické oko, kolektivita týchto (ak je ten termín možné aplikovať na niečo, čo je neohraničené a nekonečné) tvorí noumenon večnej a nezničiteľnej podstaty.

(b) Jedným zo symbolických znakov pre Duálnu tvorivú silu v Prírode (hmota a sila na materiálnej úrovni) je Padma, lekno Indie. Lotos je produktom žiary (oheň) a vody (hmla alebo Éter); oheň zastupuje v každom filozofickom a náboženskom systéme Ducha Božstva,† aktívny, mužský, plodiaci princíp; a Éter, alebo Duša hmoty, svetlo ohňa, pasívny ženský princíp, z ktorého pochádza všetko v tomto Univerze. Z toho dôvodu, Éter alebo Voda je Matka, a Oheň je Otec. Sir W. Jones (a pred ním archaická botanika) ukázali, že semená Lotosu obsahujú — dokonca predtým, než vyklíčia — perfektne vytvorené listy, ktorých miniatúrny tvar sa jedného dňa stane perfektnou rastlinou: takto nám príroda poskytuje vopred ukážku tvarovania svojej produkcie . . . semená všetkých jednomaternicových rastlín nesúcich hotové kvety obsahujúce zárodok už vyformovanej klíčnej rastlinky.‡ (Viď Časť II., “Lotosový Kvet ako Univerzálny Symbol.”) Toto vysvetľuje vetu “Matka ešte nenapuchla” — formu obvykle zasvätenú skrytej alebo koreňovej idei v Archaickej symbolike.

Lotos, alebo Padma, je, navyše, veľmi starobylé a obľúbené

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Nepoetický termín, predsa len veľmi názorný. (Viď poznámku k Strofe III.)

† Dokonca v Kresťanstve. (Viď Časť II., “Prvotná Látka a Božská Myšlienka.”)

‡ Gross, “Pohanské Náboženstvo,” s. 195.

[[Zv. 1, Strana]] 58 TAJNÁ NÁUKA

prirovnanie pre samotný Kozmos, a tiež pre človeka. Populárnymi sú dané dôvody, po prvé, kvôli práve spomenutej skutočnosti, že semeno Lotosu obsahuje v sebe perfektnú miniatúru budúcej rastliny, ktorá znázorňuje skutočnosť, že duchovné prototypy všetkých vecí existujú v nemateriálnom svete predtým, ako sa tie veci na Zemi zmaterializujú. Za druhé, skutočnosť, že rastlina Lotosu vyrastá cez vodu, majúc svoj koreň v Iluse, alebo bahne, rozprestierajúc svoj kvet nahor do vzduchu. Lotos takto znázorňuje život človeka a tiež Kozmu; pretože Tajná Náuka učí, že základy obidvoch sú rovnaké, a že obidva sa vyvíjajú v tom istom smere. Koreň Lotosu ponorený v bahne zastupuje materiálny život, stonka vychádzajúca nahor cez vodu znázorňuje existenciu v astrálnom svete, a kvet plávajúci na vode a otvárajúci sa k oblohe je symbolom duchovného bytia.

———————
STROFA II. — Pokračovanie

4. Jej srdce sa ešte neotvorilo pre vstup jedného lúča, preto padá ako tri do štyroch v lone Máje, (a).

(a) Prvotná Substancia ešte neprešla zo svojej pred-kozmickej latencie do rozlíšenej objektivity, ani sa dokonca nestala (pre človeka, zatiaľ) neviditeľnou Hypotetickou Pralátkou Vedy. Ale, ako hodiny bijú a stáva sa vnímavou na Fohatické pôsobenie Božskej Myšlienky (Logos, alebo mužský aspekt Anima Mundi, Alaja) — jej srdce sa otvára. Diferencuje sa, a traja (Otec, Matka, Syn) sa transformujú do štyroch. V tom leží pôvod dvojitého mystéria Trojice a nepoškvrneného Počatia. Prvá a Základná dogma Okultizmu je Univerzálna Jednota (alebo Homogenita) pri troch aspektoch. Toto viedlo k možnej koncepcii Božstva, ktoré ako absolútna jednota musí zostať pre ohraničené intelekty navždy nepochopiteľné. “Ak by si veril v Silu, ktorá je činná v koreni rastliny, alebo by si si predstavil koreň ukrytý v pôde, musel by si myslieť na jej stonku alebo kmeň a na jej listy a kvety. Nemôžeš si predstaviť tú Silu nezávisle od týchto objektov. Život je možné spoznať len prostredníctvom Stromu Života. . . .” (Pravidlo pre Jógu). Predstava Absolútnej Jednoty

[[Zv. 1, Strana]] 59 ASTRÁLNE SVETLO NIE JE ANIMA MUNDI

by sa v našej koncepcii celkom rozpadla, keby sme nemali pred očami niečo konkrétne, čo túto Jendotu obsahuje. A keďže je božstvo absolútne, musí byť všadeprítomné, z toho dôvodu nie atóm, ale vnútri seba obsahuje TO. Korene, kmeň a jeho mnohé vetvy sú tri odlišné objekty, a predsa sú jedným stromom. Kabalisti hovoria: “Božstvo je jedno, pretože Ono je nekonečné. Je trojité, pretože sa vždy manifestuje.” Táto manifestácia je vo svojich aspektoch trojnásobná, pretože požaduje, podľa Aristotela, pre každé pôvodné telo, aby sa stalo objektívnym, tri princípy: oddelenie, formu, a hmotu.* Oddelenie znamenalo v mysli veľkého filozofa to, čo Okultisti nazývajú pravzormi odtlačenými v Astrálnom Svetle — najnižšej úrovni a svete Anima Mundi. Jednota týchto troch princípov závisí od štvrtého — od života, ktorý vyžaruje z najvyšších úrovní Nedosiahnuteľného, aby sa stala univerzálne rozptýlenou Esenciou na manifestovaných úrovniach Existencie. A táto štvorica (Otec, Matka, Syn, ako jednota, a štvorica, ako živá manifestácia) sú prostriedkami vedúcimi k veľmi archaickej Idei Nepoškvrneného Počatia, nakoniec kryštalizovaného do dogmy Kresťanskej Cirkvi, ktorá túto metafyzickú ideu bez štipky zdravého rozumu sexualizovala. Preto je nutné čítať Kabalu a študovať jej numerické metódy interpretácie, aby sa našiel pôvod tejto dogmy. Je čisto astronomická, matematická, a predovšetkým metafyzická: Mužský element v Prírode (stelesnený mužskými božstvami a Logom — Viraj, alebo Brahma; Horus, alebo Osiris, atď., atď.) sa narodí nie prostredníctvom nepoškvrneného zdroja, stelesneného “Matkou”; pretože ten Muž, majúci Matku, nemôže mať “Otca” — keďže abstraktné Božstvo je bezpohlavné, a dokonca ani nie Bytosť, ale By-tie, respektíve Život sám. Skúsme toto zachytiť matematickým jazykom autora “Zdroj Mier.” Hovoriac o “Miere Človeka” a jeho numerickej (Kabalistickej) hodnote, píše, že v Genesis, kap. iv., v. 1, “Je nazývaný ako Miera ‘Človeka rovného Jehovovi’

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Védantin filozofie Visištadvaita by povedal, že hoci jediná nezávislá Realita, Parabrahmam, je neoddeliteľná od svojej trojice. Že On je tri, “Parabrahmam, Čit, a Ačit,” posledné dva sú závislé reality, neschopné existovať oddelene; alebo, aby to bolo jasnejšie, Parabrahmam je substancia — nemenná, večná, a nepoznateľná — a Čit (Átma), a Ačit (Anátma) sú kvality, ako tvar a farba sú kvalitami akéhokoľvek predmetu. Tá dvojica je odevom, alebo telom, či skôr vlastnosťou (Sarira) Parabrahmam. Ale Okultista by toho našiel veľa čo vytknúť tomuto tvrdeniu, a takisto aj Advaita Védantin.

[[Zv. 1, Strana]] 60 TAJNÁ NÁUKA

a to sa získa týmto spôsobom, totiž: 113 x 5 = 565, a hodnota 565 sa môže umiestniť pod formu výrazu 56.5 x 10 = 565. Tu sa číslo Človeka 113 stáva faktorom 56.5 x 10, a (Kabalistické) čítanie tohto posledne očíslovaného výrazu je Jod, On, Vau, On, alebo Jehova. . . . Rozšírenie 565 na 56.5 x 10 je za účelom zobrazenia emanácie mužského (Jod) zo ženského (Eva) princípu; alebo, takpovediac, narodenie mužského elementu z nepoškvrneného zdroja, inými slovami, nepoškvrnené počatie.”

Takto sa opakuje na Zemi ustanovené mystérium, podľa Prorokov, na božskej úrovni. “Syn” nepoškvrnenej Nebeskej Panny (alebo nediferencovanej kozmickej pralátky, Hmoty vo svojej nekonečnosti) sa narodí znovu na Zemi ako Syn pozemskej Evy — našej matky Zeme, a stáva sa Ľudstvom ako celok — minulosť, prítomnosť a budúcnosť — pretože Jehovah (Jahve) alebo Jod-he-vau-he je androgýn, alebo muž aj žena. Hore je Synom celý Vesmír; dolu je Ľudstvom. Trojica alebo trojuholník sa stáva Tetraktis, Sväté Pytagorejské číslo, perfektný Štvorec, a 6-stenná kocka na Zemi. Makroprosopus (Veľká Tvár) je teraz Mikroprosopus (menšia tvár); alebo, ako to majú Kabalisti, "Z Pradávnych Dní,” zostupujúc na Adama Kadmona, ktorého používa ako svoj prostriedok na prejavenie, sa transformuje na Tetragrammaton. Teraz je to v “Lone Máje,” Veľkej Ilúzie, a medzi sebou a Realitou má Astrálne Svetlo, veľký Klam obmedzených ľudských zmyslov, kým nepríde Poznanie, záchranca prostredníctvom Paramartasatja.

———————
STROFA II. — Pokračovanie

5. Siedmi (Synovia) sa ešte nezrodili z Tkaniva Svetla. Temnota samotná bola Otec-Matka, Svabhavat, a Svabhavat bolo v temnote (a).

(a) Tajná Náuka, v tu uvedených Strofách, sa zaoberá predovšetkým, ak nie úplne, naším Solárnym Systémom, a obzvlášť naším planetárnym reťazcom. “Siedmi Synovia,” preto, sú tvorcovia toho posledne menovaného. Toto učenie bude úplnejšie vysvetlené neskôr. (Viď Časť II., “Teogónia Vytvárajúcich Bohov.”)

[[Zv. 1, Strana]] 61 BOŽSKÁ MYŠLIENKA, BOŽSKÍ MYSLITELIA

Svabhavat, “Plastická Esencia”, ktorá vypĺňa Vesmír, je koreňom všetkých vecí. Svabhavat je, takpovediac, buddhistický konkrétny aspekt abstrakcie nazývanej v Hinduistickej filozofii Mulaprakriti. Je telom Duše, a tým, čím by bol Éter pre Akášu, ten druhý je informujúcim princípom predošlého. Čínski mystici z toho spravili synonymum “bytia.” V Ekasloka-Šastra z Nagardžuna (Lung-šu z Číny), nazývaný Číňanmi Jih-šu-lu-kia-lun, sa hovorí, že pôvodné slovo Jeu je “Bytie” alebo “Subhava,” “ Substancia dávajúca substanciu sebe,” tiež ním vysvetľuje ako význam “bez činu a s činom,” “povaha ktorého nemá svoju vlastnú povahu.” Subhava, z ktorého Svabhavat, sa skladá z dvoch slov: Su “spravodlivý,” “pekný,” “dobrý”; Sva, “ja”; a bhava, “bytie” alebo “stavy bytia.”

———————
STROFA II. — Pokračovanie

6. Títo dvaja sú Zárodkom, a Zárodok je — jedným. Vesmír bol predsa ukrytý v Božskej Mysli a na Božských prsiach.

“Božská Myšlienka” neobsahuje predstavu Božského mysliteľa. Vesmír je nielen minulosť, prítomnosť a budúcnosť — ktoré ľudská a ohraničená predstava vyjadrila ohraničenou myšlienkou — ale vo svojej úplnosti je Sat (nepreložiteľný výraz), absolútne bytie, s Minulosťou a Budúcnosťou kryštalizovali vo večnej Prítomnosti, je onou Myšlienkou zrkadliacou samu seba v druhotnej alebo manifestovanej príčine. Brahma (neutrum), ako Mysterium Magnum od Paracelsa je pre ľudskú myseľ absolútnym mystériom. Brahma, muž-žena, jeho aspekt a antropomorfné zrkadlenie, je predstaviteľné pre vnímanie v slepej viere, hoci ho ľudský intelekt odmieta, keď dosiahne svoju dospelosť. (Viď Časť II., “Prvotná Substancia a Božská Myšlienka.”)

Z toho dôvodu je tu tvrdenie, že počas prológu, takpovediac, drámy Stvorenia, alebo začiatku kozmickej evolúcie, Vesmír alebo “Syn” leží stále skrytý “v Božskej Myšlienke,” ktorá ešte neprenikla “na Božské Prsia.” Táto idea, všimnite si dobre, je pri koreni, a vytvára pôvod všetkých alegórií o “Synoch Boha” zrodených z nepoškvrnených panien.

[[Pokračovanie v nasledujúcej časti]]

Preklad: PH, Sokol