Zásadný pokrok v modernej fyzike priniesol množstvo teórií, z ktorých vyplýva existencia viacerých verzií paralelných vesmírov. Teórie paralelných svetov prinášajú obraz multivesmíru, ktorý je zložený z viacerých naraz existujúcich vesmírov, a to dokonca niekoľkými rôznymi spôsobmi.
Svet, v ktorom žijeme, je v týchto teóriách len jedným z obrovského až nekonečného množstva svetov. Vedci však čoraz častejšie zisťujú, že základné parametre „nášho" vesmíru sú extrémne presne „nastavené" tak, že je v ňom možný vývoj inteligentného života.
Toto presné nastavenie zodpovedá neuveriteľnej náhode, ktorú by vysvetlilo len zakódovanie života už pri vzniku vesmíru alebo nekonečná rozmanitosť paralelných svetov, pri ktorej sa uskutočnia všetky možné scenáre vývoja. Proti sebe tak stoja dva princípy.
Princíp mnohých vesmírov tvrdí, že náš svet je vďaka veľkej náhode svetom, kde je možný život. Druhý - antropický princíp tvrdí, že na inteligentný život je vesmír veľmi presne „naladený" už od svojho vzniku.
Nekonečný vesmír
Časť vedcov a kozmológov pripúšťa, že vesmír je nekonečný a nekonečné je aj množstvo hmoty a energie v nekonečnom priestore. Mnoho ďalších sa domnieva, že všetko od galaxií až po ľudské myšlienky a vôľu funguje len na hmotnom základe sveta častíc.
Ak je to pravda, tak už len tieto tvrdenia stačia na to, aby existovali paralelné svety, kde má každá galaxia, hviezda, planéta, bytosť či udalosť svojho identického dvojníka. A to nielen jedného, ale dokonca nekonečne veľa.
Tieto úvahy vychádzajú z predpokladu, že za svet budeme považovať tú časť vesmíru, ktorú sme schopní pozorovať. Ide o oblasť ohraničenú kozmickým horizontom, čo je hranica, za ktorú už ani teoreticky nedovidíme, pretože svetlo k nám z takej diaľky ešte ani od vzniku vesmíru nestihlo a ani nestihne doraziť.
Vedci vypočítali vek nášho vesmíru na 13,7 miliardy rokov, ale keďže sa neustále rozpína, tak najvzdialenejšie objekty, ktoré sme schopní pozorovať, sú od nás vzdialené už 41 miliárd svetelných rokov, čo je aj polomer nášho kozmického horizontu. Priemer tejto guľovej oblasti je teda 82 miliárd svetelných rokov a všetko za jej hranicami je od nás izolované, takže ju môžeme považovať za náš svet.
V nekonečnom vesmíre je však tento obrovský priestor len ako zrnko piesku v nekonečnej púšti. Pokračujúc v úvahách si vesmír môžeme predstaviť ako nekonečne veľa guľových svetov s veľkosťou kozmického horizontu. Každý z takto ohraničených svetov je konečný, a teda aj množstvo častíc, ktoré sa v ňom môžu nachádzať, je konečné. Existuje totiž limit v počte častíc na jednotku objemu, čo je maximálna hustota predstavovaná hmotou čiernej diery.
V niektorých z týchto svetov sa teoreticky nemusí nachádzať ani jediná častica, iné môžu byť plné hmoty, no vždy v nich bude konečný počet častíc. Ten v konečnom priestore znamená aj konečné množstvo kombinácií ich vzájomného usporiadania, aj keď ide o astronomické počty.
Profesor Brian Greene vyrátal, že takých možností usporiadania je 1010122. Je to obrovské číslo začínajúce sa jednotkou, po ktorej nasleduje 10 123 núl. V nekonečnom vesmíre sa akékoľvek usporiadanie konečného množstva častíc v konečnom priestore bude zákonite opakovať, a to nekonečne veľakrát.
Ak akceptujeme hypotézy, že vesmír je nekonečný a všetko v ňom má hmotný základ, potom akceptujeme aj existenciu svetov, ktoré sú v každom smere identické s naším svetom. V tom prípade nik nie je vo vesmíre sám, každý má svojich identických dvojníkov, žijúcich identický život v identickom prostredí.
Zároveň existujú aj svety, ktoré sa od nášho v rôznej miere líšia. Svety, kde naši dvojníci majú len o vlas menej, urobia jediné či všetky rozhodnutia v živote inak, svety s rôznymi bytosťami, s ľuďmi, bez ľudí, s obmenami a variáciami histórie, svety, ktoré sú bez života, alebo naopak - prekypujú ním.
Kvantové multiverzum
Kvantová teória sa všeobecne považuje za najúspešnejšiu fyzikálnu teóriu, keďže veľmi úspešne predpovedá výsledky vedeckých meraní. Jej interpretácie zároveň vedú k záverom, že základná povaha reality je často v úplnom rozpore s bežným ľudským uvažovaním.
Teória tvrdí, že nedokážeme presne predpovedať, kde bude častica v konkrétnom čase, ale vieme určiť pravdepodobnosť jej rôznych pozícií. Polohu častice vieme určiť až vtedy, keď ju pozorujeme - dovtedy sa nachádza všade a zároveň nikde. Jedna častica sa dokonca dokáže nachádzať naraz na rôznych miestach.
Kvantová teória stojí na matematických základoch a rieši pravdepodobnosť dejov. Jej často až absurdne znejúce predpovede sú úspešne potvrdzované pokusmi. Jedným z jej slávnych záverov je tvrdenie, že nemožno oddeliť pozorovateľa od pozorovaného. Rozbila tak ideu objektívnej reality nezávislej od pozorovateľa, na ktorej niekoľko storočí stála moderná veda.
Teória tvrdí, že každý jav, ktorého pravdepodobnosť nie je nulová, sa nielenže môže uskutočniť, ale sa aj za každých okolností uskutoční v jednej z mnohých alternatívnych realít, ktoré predstavujú paralelné vesmíry kvantového multiverza.
Ak vedec pri pokuse v danom momente určí polohu elektrónu, všetky ostatné pravdepodobné polohy elektrónu určia identické kópie vedca v alternatívnych realitách paralelných svetov. Každá identická kópia vedca bude presvedčená, že jej realita je jediná.
V paralelných svetoch sa realizujú aj všetky možnosti akéhokoľvek iného deja, nielen uvedeného pokusu. Akokoľvek znie teória mnohých svetov absurdne a extravagantne, tento prístup je v podstate najkonzervatívnejším rámcom na definovanie kvantovej fyziky - experimentálne najúspešnejšieho odboru modernej fyziky.
Zákonité zázraky
Nekonečný vesmír s vyčerpanými kombináciami všetkých možných svetov a kvantové paralelné svety sú len časťou pestrej palety rôznych teórií multivesmírov. Teória strún predpokladá viacrozmerný hyperpriestor, v ktorom okrem nášho trojrozmerného sveta plávajú aj ďalšie svety ako „brány". Zjednodušene si môžeme hyperpriestor predstaviť ako trojrozmerný časopis prepichnutý ihlou.
Jednotlivé stránky časopisu potom budú predstavovať ploché dvojrozmerné svety, čiže akési „brány" trojrozmerného časopisu. Obyvatelia týchto plochých svetov - písmená a obrázky budú ihlu považovať len za malý kruh vyplnený kovom a nie za viacrozmerný objekt presahujúci do ďalších, pre nich neznámych paralelných stránkových svetov.
Novým smerom v teórii veľkého tresku je inflačná kozmológia, vysvetľujúca mnoho vlastností vesmíru ako jeho rovnorodosť či identickosť vlastností vo všetkých smeroch. Hypotézy predpokladajú, že v obdobiach inflácie sa vesmír rozpína, vzniká hmota, teda aj energia, a pritom narastá gravitácia, ktorá je vlastne zápornou energiou, takže celková energia je v rovnováhe.
V takom vesmíre potom vznikajú bublinové vesmíry, pri pohľade zvonku konečné, ale pri pohľade zvnútra nekonečné. Výsledkom posledných výskumov je teda obraz kozmu, v ktorom nie sú len paralelné vesmíry, ale aj paralelné vesmíry paralelných vesmírov.
Tieto vesmíry sú od seba radikálne odlišné, v niektorých dokonca neexistujú stabilné atómy, čiže ani chemické prvky. Teória cyklického multiverza predpokladá opakované veľké tresky pri kolízii bránových vesmírov.
Holografické multiverzum vychádza z holografického princípu, kde náš vesmír odzrkadľuje fenomény, ktoré sa odohrávajú na vzdialenej hranici vesmíru, fyzikálneho ekvivalentu paralelného vesmíru. Pri úvahách o paralelných svetoch je existencia nášho sveta síce náhodná, ale pri nekonečnej rozmanitosti svetov aj zákonitá, podobne ako víťazstvo v lotérii.
Náhoda alebo zámer?
Náš vesmír je veľmi špecifický. Mnoho jeho základných fyzikálnych parametrov ako hmotnosť elementárnych častíc, Planckova konštanta, rýchlosť svetla či rýchlosť rozpínania vesmíru má hodnoty, bez ktorých by život, ako ho poznáme, nebol možný.
Známy fyzik Stephen Hawking v eseji Kvantová kozmológia konštatuje: „Ak by rýchlosť rozpínania vesmíru, sekundu po Big Bangu, bola menšia len o jednu stomiliardtinu, vesmír by skolaboval v priebehu niekoľkých miliónov rokov. Ak by rýchlosť rozpínania bola, naopak, o rovnakú hodnotu vyššia, stal by sa úplne prázdnym počas niekoľkých miliónov rokov."
Všetky teórie mnohých vesmírov výrazne znižujú zjavnú nepravdepodobnosť vzniku nášho vesmíru. Oproti tomu antropický princíp predpokladá, že existencia života a inteligencie je základným atribútom vesmíru a nielen náhodou v nekonečnom množstve rôznych svetov. Tento princíp potvrdzuje nielen skutočnosť, že sme súčasťou práve takého sveta, ale aj jeho nesmierne presné „naladenie" na život.
NOVÉ ČÍSLO EXTRA PLUS VO VAŠOM STÁNKU!
Viliam Bujnovský
Zdroj: EXTRA PLUS, www.extraplus.sk
Súvisiace:
Paralelné svety
http://www.miesta.net/paralelne-svety
