Začíname sériu publikácii po stopách expedície na Južnom Urale, ktorá sa konala v lete – jeseni v roku 2016 pod vedením profesora ›› Ernsta Muldaševa. Expedícia bola zasvätená vyhľadávaniu takzvaných kamenných ľudí, o existencii ktorých hovoria baškirské legendy.
Ernst Rifgatovič, vy ste už viedli nejednu expedíciu po stopách legiend a nachádzate tvrdenia o ich pravosti. Prečo veríte baškirským legendám a nepovažujete ich za rozprávky?
Dlhú historickú epochu boli Baškiri pod vládou takzvaných sesenov – posvätných mudrcov, ktorí považovali za povinnosť odovzdávať vedomosti starovekosti. Preto sú baškirské legendy veľmi informatívne. Mimochodom, veľkú úlohu v štúdiu tejto problematiky zohrala doktorka, kandidátka vied, Zilja Rachmatullinová, ktorú ja považujem za najlepšiu znalkyňu baškirského eposu.
Z týchto legiend je jasné, že kameň má obdobia rastu, dozrievania a vädnutia, ako každé živé stvorenie. Okrem toho sú opísané prípady stretnutia s kamennými ľuďmi. Existujú dokonca aj špeciálne pojmy: tašbaš (kamenná hlava), taškeše (kamenný človek) a tašjan (kamenná duša). Okrem toho sa zdá, že kamenní ľudia žili v pomerne nedávnom historickom čase, pretože zostali v pamäti domorodého obyvateľstva ako živé bytosti. Takže bolo rozumné začať s hľadaním.
Obr. Trojnohí „kamenní ľudia“
Čo si predstavujete pod pojmom „kamenný život“?
Vo vedeckých kruhoch existuje vnímanie, že na Zemi kedysi existoval kamenný (alebo kremíkový) život, ktorý bol nahradený životom uhľovodíkov. Ale zdá sa mi, že kamenný život stále existuje, aj keď je v relatívne pasívnom stave.
Podarilo sa vám nájsť „kamenných ľudí“?
Áno, a nie jedného, ale tisícky.
Ako vyzerajú?
Bohužiaľ, navonok sa nepodobajú na ľudí, ale tak sú pomenovaní v legendách. Existuje niekoľko rozličných „kamenných ľudí“.
Prvá, najbežnejšia rozličnosť je taká, že horná časť „tela“ je vypuklá a polkruhová a naspodku je polkruhovo ohnutá, po stranách sa nachádzajú tri „nohy“, jedna je sediaca a dve po bokoch. Vpredu je výrastok, ktorý sa podobá na zobák. Rozmery „nôh“ a „zobáku“ sa značne líšia. Celkové rozmery „kamenných ľudí“ sa tiež líšia, ale najčastejšie sa pohybujú v rozmedzí 2-7 metrov. Vážia mnoho ton. Vo väčšine prípadov „kamenní ľudia“ „stoja na nohách“, ale niekedy sú prevrhnutí na chrbát, alebo sú posadení „na zadok“.
Druhým typom sú pologuľovití „kamenní ľudia“, ktorí majú vydutie na jednej strane a ohnutosť na druhej strane, medzi ktorými sú dve „široké nohy“ alebo sú „nohy“ vo všeobecnosti spojené do jednej kruhovitej vypuklosti. Zobáka spravidla niet. Ich veľkosť dosahuje v priemere 10 metrov.
Treťou odlišnosťou sú „beznohí kamenní ľudia“, ktorí majú hladký povrch a zvyčajne stoja v otvorenom poli v pároch alebo niekoľkých kusoch, čím vytvárajú úplne rovnomerné medzery medzi sebou. Niekedy sa však na takýchto kameňoch môže zobraziť aj jedna alebo dve „nohy“.
Obr. Pologuľovití „kamenní ľudia“
Nemyslíte si, že toto všetko nie sú „kamenní ľudia“, ale sú to len výtvory starodávnych ľudí, vytvorených s určitým cieľom?
Aj nám sa to tak zo začiatku zdalo. Ale keď sme objavili celé hory „kamenných ľudí“, začali sme o tom premýšľať. Jedna taká hora pozostáva z toľkého množstva práce, ktorá je porovnateľná s výstavbou Cheopsovej pyramídy v Egypte. Preto je logické rozmýšľať o kamennom živote, a ako nazývať kamenné bytosti – či ľuďmi, alebo nie – to je už iná otázka.
Obr. Možno aj toto sú kamenní ľudia..
Z vášho rozhovoru môžeme pochopiť, že tieto kamenné bytosti sa mohli pohybovať. Ako to robili? Chodili na svojich „nohách“?
Samozrejme, že nie. Tu podľa môjho názoru existovali iné energie neznáme pre vedu, ktoré sa na východe nazývajú „kamenná sila“. K tomuto je vhodné pripomenúť výraz Heleny Blavatskej „Kameň je skryštalizovaný Čas“ a energia Času, ako veril veľký fyzik Nikolaj Kozyrev, je najsilnejšou energiou na svete. Okrem toho N. Kozyrev dospel k záveru, že táto energia je koncentrovaná na ohnutých plochách. Preto je spodná časť „kamenných ľudí“ vytvorená vo forme ohnutého povrchu a „nohy“ menia len charakter ohnutého tvaru?!
Človek má dojem, že telá „kamenných ľudí“ boli kedysi mäkké a mohli zmeniť svoj tvar napriek tomu, že je to žula alebo vápenec. S najväčšou pravdepodobnosťou tu bol prítomný antigravitačný efekt a pohyb sa uskutočňoval pomocou levitácie a je nepravdepodobné, že „kamenný ľud“ kráčal na svojich kamenných nohách.
Ukazuje sa, že ste sa stretli s úplne inou formou života, odlišnou od tej našej. Bol tento život inteligentný?
Po prvé, nemyslite si, že človek myslí mozgom. Podľa názoru mnohých vážnych vedcov myslí svojim Duchom, ktorý sa skladá z energie Času... tej istej energie, ktorá sa v skryštalizovanej podobe nachádza v kameni. Preto je logické, že „kameň môže myslieť“.
Okrem toho sme zistili veľa dôkazov, že medzi „kamennými ľuďmi“ bola vojna. Inteligentná a veľmi krutá vojna.
-pokračovanie-
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
S láskavým dovolením autora
Zdroj: http://muldashev.ru/articles/TASHKESHE_pdf/Tashkeshe_3.pdf
Preklad: Miroslava
Súvisiace:
Exkluzívny rozhovor s profesorom Muldaševom a beseda
http://www.miesta.net/clanok/exkluzivny-rozhovor-s-profesorom-muldasevom...Seriál: Knihy HLEDÁNÍ MĚSTA BOHŮ
http://www.miesta.net/rubrika/serial-knihy-hledani-mesta-bohuMýty alebo skutočnosť?
http://www.miesta.net/rubrika/myty-alebo-skutocnostSeriál: Filmová fikcia alebo fakt?
http://www.miesta.net/serial-filmova-fikcia-alebo-fakt
