Boli len dve hodiny ráno, keď som sa zobudil z pokojného spánku kvôli energickému zvoneniu. Ukázalo sa, že je to kuriér nesúci poznámku, načmáranú takmer nečitateľne, od Norsemana-Olafa Jansena. Po dlhom dešifrovaní som zistil, že tam stálo: „Som na smrť chorý. Príď“ Výzva bola rozkazom a ja som nestrácal čas.
Môžem vysvetliť, že Olaf Jansen, muž, ktorý nedávno oslávil deväťdesiate piate narodeniny, žil posledný pol tucet rokov sám, v neokázalom bungalove na Glendale Way, kúsok od obchodnej štvrti Los Angeles v Kalifornii.
Bolo to pred menej ako dvoma rokmi, zatiaľ čo som bol jedno popoludnie na prechádzke a bol som priťahovaný k Jansenovmu domu.
V jeho tvári bola láskavosť, a láskavý výraz v jeho sivých, nadšených očiach. Mierne sa zohol, a s rukami za chrbtom chodil sem a tam s pomalou a meranou chôdzou, ten deň, keď sme sa prvý krát stretli. Ťažko môžem povedať, čo ma prinútilo prerušiť jeho chodenie a začať konverzáciu. Zdalo sa, že mal radosť, keď som pochválil atraktivitu jeho bungalovu a dobre udržiavanú vínnu révu a kvety zhlukované vo veľkom množstve za jeho oknami, strechou a širokým námestím.
Čoskoro som zistil, že môj nový známy nebol žiaden obyčajný človek, ale jeden hlboký a múdry človek, ktorý sa v neskorších rokoch svojho dlhého života stal silným v sile meditatívneho ticha.
Povzbudzoval som ho hovoriť a čoskoro som pochopil, že v južnej Kalifornii býval len šesť alebo sedem rokov, ale strávil tucet rokov v jednom zo stredných východných štátov. Predtým bol rybárom pri pobreží Nórska, v oblasti Lofodenských ostrovov, odkiaľ robil cesty ešte ďalej na sever do Špicbergov a dokonca do Zeme Františka Jozefa.
Obr. Údajne skutočný obraz NASA, prijatý od Essa-7 v roku 1968 (vážne pochybujem že otvor môže byť taký veľký...)
Keď som odchádzal, zdalo sa, že ma nechcel pustiť a požiadal ma, aby som znovu prišiel. Teraz si spomínam, že povedal zvláštnu poznámku, keď sme si potriasli ruky. „Prídete znova?“ spýtal sa. „Áno, jedného dňa prídete zase. Som si istý, že prídete. Ukážem vám svoju knižnicu a poviem vám veľa vecí, o ktorých sa vám nikdy ani len nesnívalo, veci tak úžasné, že mi možno nebudete veriť.“
So smiechom som ho uistil, že by som nielen prišiel znova, ale budem pripravený veriť čomukoľvek, čo mi povie o svojich cestách a dobrodružstvách.
V dňoch, ktoré nasledovali som Olafa Jansena dobre spoznal a kúsok po kúsku mi svoj príbeh vyrozprával. Starý Norseman sa vždy vyjadroval s takou vážnosťou a úprimnosťou, že som sa jeho podivným rozprávaním stal fascinovaný.
Potom v noci prišiel kuriér s výzvou a do hodiny som bol v Olafovom bungalove.
Bol veľmi netrpezlivý z dlhého čakania a potom čo som bol zavolaný, som prišiel k jeho posteli.
„Musím sa poponáhľať,“ zvolal, keď ešte držal ruku na pozdrav. „Musím vám veľa povedať, čo neviete a verím iba vám. Plne si uvedomujem,“ pokračoval chvatne, „že do rána neprežijem. Prišiel čas, pripojiť sa k otcovi.“
Upravil som vankúše, aby mu bolo pohodlnejšie, a uistil ho, že som rád, že mu môžem slúžiť akýmkoľvek spôsobom, pretože som si začal uvedomovať vážnosť jeho stavu.
Bol čudný pocit byť sám s umierajúcim mužom, spolu s jeho podivným príbehom. To všetko urobilo moje srdce rýchlejším a hlasnejším – s pocitom, pre ktorý nemám meno.
Už viac ako dve hodiny sa zdalo, že je obdarený takmer nadľudskou silou, rýchlo hovoril a podľa všetkých známok, racionálne. Nakoniec mi dal do rúk určité údaje, výkresy a hrubé mapy. „Tieto,“ povedal na záver, „nechám vo vašich rukách.“
Ak môžem mať tvoj sľub dať ich svetu, zomriem šťastný, pretože si želám, aby ľudia poznali pravdu, pretože potom budú všetky záhady týkajúce sa mrazivej severskej krajiny vysvetlené.
Nedajú vás do želiez, pretože nebudete rozprávať vlastný príbeh, ale môj a ďakujem bohom Odinovi a Thorovi, že budú v mojom hrobe a mimo dosah neveriacich, ktorí ma prenasledujú.
Bez premýšľania o ďalekosiahlych dôsledkoch, ktoré so sebou sľub som mu dal ruku a s ňou sľub, že budem plniť verne jeho posledné želanie.
Ako Slnko nad vrcholmi San Jacinto, ďaleko na východ, duch Olafa Jansena, navigátora, cestovateľa a ctiteľa Odina a Thora, muža, ktorého skúsenosti a cesty nemajú v histórii celého sveta obdobu, som bol opustený sám s mŕtvym.
A teraz, po zaplatení posledného, smutného obradu tohto podivného muža z Lofodenských ostrovov a ešte z väčšej diaľky, odvážneho prieskumníka zamrznutých oblastí, ktorý na sklonku života hľadal útočisko pokoja a mieru v slnečnej Kalifornii, som zaviazaný zverejniť jeho príbeh.
Willis George Emerson: “The Smoky God” (1908)
http://sacred-texts.com/earth/smog/
-pokračovanie-
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Zdroj: eiaktivity
Súvisiace:
Vnútorná Zem - Dutá Zem
http://www.miesta.net/rubrika/rubriky/duta-zem
