Meteority a kométy takto nelietajú! Tisícky pozorovateľov sa nemohli pomýliť v tom čo videli, pretože nebo bolo v to ráno bez oblakov. Ľudia žijúci vo vzdialenosti viac ako 800 km od miesta, kde vesmírny návštevník dopadol, pozorovali nezvyčajný let obrovských ohnivých telies, z ktorých lietali iskry a zanechávali za sebou dúhové stopy. Najdôležitejšie je však to, že nevideli jedno a to isté teleso, ale rôzne „sféry terminátorov“, ktoré sa líšili vzhľadom a správaním.
Prešlo desať dní a ráno 30. júna, vstúpilo vesmírne teleso obrovskou rýchlosťou do zemskej atmosféry. Jeho trajektória smerovala z juhovýchodu na severozápad. Určenie presnej trajektórie meteoritu hrá v skúmaní udalosti zásadnú úlohu, hlavne kvôli tomu, že ako uvidíme, na oblohe nad sibírskou tajgou sa vtedy pohybovalo viac objektov a približovali sa k miestu výbuchu z rôznych strán.
“Počas nášho výkladu faktov predstavíme niekoľko textov z Oloncha, ktoré potvrdzujú uvedenú hypotézu, práve vďaka zjavnej technologickej povahe udalostí opísaných v starých textoch. Je prekvapujúce, že ľudia, ktorí prekladali a analyzovali tieto texty si to nevšimli, alebo že ich to ani nenapadlo.”
Správy očitých svedkov naznačujú, že staroveké „Zariadenie“ na vysokej technologickej úrovni vo vzdialenej oblasti Sibíri je zodpovedné za vystrelenie riadenej plazmovej, guľovitej zbrane, ktorá zničila v roku 1908 meteorit nad Tunguzkou. Celková sila explózie prekonala kombináciu sily výbuchov atómových bômb zhodených na Hirošimu a Nagasaki viac ako 2000 krát!
“Stavba dlho vydávala nepríjemné, uši trhajúce zvuky, pričom sa postupne zmenšovala, až pokým úplne nezmizla pod zemou. Na jej mieste ostal iba obrovský, zívajúci, zvislý „kráter“. Podľa nezvyčajných slov legiend, sa skladal z troch vrstiev „smejúcich sa priepastí“. V jeho hlbinách sa údajne ukrývala podzemná krajina s vlastným zdrojom slnka, ktoré však postupne slablo.”
“Približne storočie pred každou explóziou alebo sériou explózií sa z „železnej diery“ vynorila rýchlo letiaca ohnivá guľa a bez toho, aby spôsobila nejakú veľkú škodu sa vznášala nahor, za ňou nasledoval tenký stĺp ohňa. Na samom vrchu sa objavila veľká ohnivá guľa. Sprevádzaná štyrmi údermi hromu za sebou, sa vznášala ešte vyššie a odletela preč, nechávajúc za sebou „pás dymu a ohňa“. Potom z diaľky zaznela kanonáda výbuchov...”
Naprieč rozsiahlou oblasťou riedko osídleného Jakutska na Sibíri, nachádzame zvláštne kovové konštrukcie a dôkazy ničivých explózií podobných jadrovým výbuchom, ktoré sa opakujú každých šesť alebo sedem storočí.
V severozápadnom Jakutsku na Sibíri, v kotline na hornom toku rieky Viljuj sa nachádza ťažko dostupná oblasť, ktorá nesie známky katastrofy, ktorá sa odohrala pred približne 800 rokmi. Obrovská katastrofa vyvrátila celý les a rozosiala kamenné úlomky na ploche stoviek štvorcových kilometrov.
Pred niekoľkými mesiacmi smerovali vedci na Síbir kvôli obrovským kráterom v permafroste. Tentokrát si na svoje prídu hlavne archeológovia. V Altaji totiž objavili tisíce prehistorických malieb.
