Pozdĺž útesu Badiagara v Mali – južne od rieky Niger a severne od Burkina Faso – žije kmeň Dogonov, samotársky kmeň, ktorý tvorí asi 300.000 ľudí. Navonok sa javia ako primitívny kmeň žijúci z úplného minima – pracujú na cibuľových farmách, ako kováči, tkáči či remeselníci, často sužovaní náročnými podmienkami sahelskej klímy, pre ktorú sú typické štyri mesiace dažďa nasledované obdobím sucha.
Jeden z tých desivejších filmov, čo si pamätám z detstva, je ´Múmia´ (1999) od Stephena Sommersona. Hlavnou postavou v tomto filme bol Imhotep – veľkňaz faraóna Setiho. Samozrejme filmový Imhotep nie je totožný s tým, o ktorom tu píšem. V skutočnosti Imhotep, ktorý nás zaujíma, žil počas Starej ríše, čo je viac ako tisíc rokov skôr než vládol Seti I. Náš Imhotep bol benevolentný a pravdepodobne je v súčasnosti najznámejší ako architekt Stupňovitej pyramídy faraóna Džosera. Okrem toho bol Imhotep aj fyzikom, veľkňazom, konštruktérom, polyhistorom a veľmi dôležitým členom rady faraóna Džosera.
Budeme hovoriť o zaujímavých trojuholníkoch, ktoré však tentokrát možno vytvoriť okolo stredozemného geodetického značenia, konkrétne v okolí Veľkej Cheopsovej pyramídy (CP), ktorá leží na náhornej plošine v Gíze. Na základe toho ich budeme označovať ako Gízske trojuholníky. Západné i Gízske trojuholníky sú dve samostatné, ale vzájomne prepojené sústavy, ktoré vďaka rozličným bodom tvoria akúsi pomyselnú sieť, uzatvorenú sústavu trojuholníkov, pokrývajúcu celú zemeguľu.
Podľa toho, čo spravil, respektíve v jej hrobke nespravil môžeme predpokladať, že áno.
„Dedičná aristokratka s veľkým srdcom, ktorá oplývala šarmom, dobrotou a láskou...“ hlása nápis pri vstupe do hrobky kráľovnej Nefertari.
O kráľovnej Nefertari, prvej manželke Ramzesa II., vieme veľmi málo. Kráľovské manželstvá v starovekom Egypte mali často za úlohu upevniť vzťahy medzi mocnými rodmi, ktoré sa spečatili krásnou nevestou. Bola teda svadba Ramzesa II. a Nefertari iba politickým ťahom alebo kráľ svoju manželku naozaj miloval?
Pravé vzdelávanie je samo o sebe cieľom, predsa je tiež prostriedkom evolúcie vedomia, pretože zahŕňa svoju vlastnú formu utrpenia.
„Chrám človeka“ môže čitateľa učiť prostredníctvom skúseností Schwallera de Lubicz vyjadrených ako jeho vlastné pochopenie. Naša skúsenosť bude menej bohatá, ale pochopenie sa môže vyvíjať, pretože sa oživujú samotné idey.
Pred viac ako 2000 rokmi Hérodotos a Strabón, starovekí grécki historici, zdokumentovali svoje návštevy legendárneho egyptského labyrintu, skôr než sa stratil v prúde dejín. Mnohí verili, že zmizol naveky, no v poslednom storočí došlo k veľkým pokrokom v odhalení jeho polohy, kulminujúcim v nedávnej expedícii Mataha, ktorá použila najmodernejšiu technológiu aby boli tajomstvá, ktoré labyrint skrýva konečne odhalené.
Kľúče k pochopeniu múdrosti Starovekých sa zachovali
Joseph Ray, Ph.D.
Z času na čas sa prakticky každému prihodia nevedomky významné udalosti.
Veľké objavy, impozantné vynálezy a dokonca vážne odkazy hlbokého dedičstva poskytovaného ľudstvu v relatívnej záhadnosti a niekedy proti vôli jeho kolektívneho nevedomia.
Taká udalosť sa stala koncom roku 1998 vydaním najväčšieho diela R. A. Schwallera de Lubicz: „Chrám človeka.“
Egypťania o svojich pyramídach samozrejme odjakživa vedeli; tak ako Číňania o Dlhom múre a Aztéci o teocalloch. Európania ich museli objaviť. Čím sa stal Marco Polo pre Čínu a Cortés pre Mexiko, stal sa pre Egypt Hérodotos.
Do čarovnej krajiny na Níle pozýva táto kniha. K najstarším a zároveň najväčším monumentálnym stavbám na svete, ktoré sa tam týčia do neba medzi striebristožltou púšťou a olivovohnedou majestátnou riekou. K fantastickým a napriek tomu geometricky triezvym stavbám, ktoré Arabi volajú vo svojej kvetnatej reči „vrchy faraónov". K pyramídam.
Nemecko-egyptská misia pracujúca v Matariyi, Starom Heliopolise, úspešne vykopala viaceré kamenné bloky kráľovskej kaplnky Kráľa Nektaneba I. z 30. dynastie. V apríli tohto roku misia objavila nižšiu časť kráľovskej kaplnky a objavy pokračujú.
