Tím archeológov tvrdí, že urobili jeden z najdôležitejších objavov spojených s históriou Núbie. Podľa Sudánskej pamiatkovej služby môže byť hieroglyfický nápis odkrytý v Abu Erteila najdôležitejším objavom posledného desaťročia. Pohrebná komora obsahuje sarkofág a množstvo predmetov, poskytujúcich fascinujúci pohľad na záhadnú civilizáciu, ktorá zmizla asi pred dvomi miléniami.
Kniha mŕtvych je zbierkou pohrebných textov a zaklínadiel Starovekého Egypta navrhnutých ako pomoc človeku na jeho ceste cez podsvetie do posmrtného života. Verilo sa, že bez týchto zaklínadiel človek podsvetím prejsť nemohol. Kniha obsahuje zaklínadlo s názvom „Štyridsaťdva vyhlásení Čistoty“ alebo „Negatívne spovede“. Toto zaklínadlo sa skladá z priznania prehreškov, o ktorých veril majiteľ hrobky, že sa ich počas života dopustil. Verilo sa, že všetky zločiny spáchané voči Maat by mali byť spísané, aby mohli byť ľahko odpustené.
Maat, tiež známa ako Ma´at alebo Muh-aht, bola ženským božstvom v Starovekom Egypte, ktorá reprezentovala pravdu, spravodlivosť, rovnováhu a morálku. Dcéra egyptského boha slnka Ra a žena mesačného božstva Thovta, bola pre Egypťanov stelesnením spravodlivosti. Rozhodovala o tom, či človek úspešne dosiahne posmrtný život vyvažovaním duše pierkom pravdy, ktoré predstavovalo kozmický poriadok a stabilitu univerza. Najstaršie záznamy, v ktorých je spomínaná siahajú až do Starej ríše, viac ako 2300 rokov do minulosti.
„...Veľká sfinga Harmachis sa týči na stráži nad severným výbežkom od čias Nasledovníkov Hóra. Vytesaná z pevnej skaly, na okraji horskej plošiny zdá sa, že dvíha hlavu, aby skrz údolie prvá zočila vzostup svojho otca – Slnka. Dnes sa dajú v jej zvetranom tele rozoznať už len hlavné črty leva. Spodná časť hlavy v ruinách, krk sa zdá byť príliš útly aby ju udržal.“
Existuje niečo, čo nám hovorí, že oficiálna chronológia ľudských dejín je úplne chybná. Existujú nálezy, ktoré naznačujú, že pred nami Zem obývala iná civilizácia – civilizácia, ktorej poznatky a technológia boli omnoho dokonalejšie ako tie, ktoré máme dnes, sofistikovaná spoločnosť, ktorá by mohla priniesť odpovede na mnohé záhady obklopujúce našu civilizáciu a pradávnu históriu.
Bola Tutanchamonova dojka jeho vlastnou sestrou?
V 19. storočí a na začiatku 20. sa mačacie múmie stali veľkým biznisom. Prehliadka cintorínov týchto nádherných kuriozít bola na turistickom zozname mnohých bohatých Európanov. Jedným z najväčších pohrebísk mačacích múmii bol Bubasteon v Sakkáre – posvätné priestory zasvätené bohyni Bastet.
Teória britského experta ohľadom hrobky je „neopodstatnená“, hovorí popredný egyptológ.
Jeden z popredných archeológov Egypta sa stráni ostrej diskusie, ktorá vznikla kvôli udalostiam spred viac ako 3 000 rokov: vychýrenému miestu hrobky kráľovnej Nefertiti. Manželka faraóna Nefertiti zomrela asi v roku 1 330 pred Kristom a miesto jej posledného odpočinku nebolo nikdy objavené.
Princ Montuhirchepešef je jedinečný. Bol totiž jediným princom, ktorý bol pochovaný vo vlastnej zdobenej hrobke (KV19) v Údolí králov. Montuhirchepešef bol synom faraóna Ramessa IX. pochádzajúceho z 20. kráľovskej dynastie. Vnútro tejto jedinečnej hrobky zdobí sedem scén, ktoré zobrazujú princa pri príprave obetných darov rozličným staroegyptským božstvám, alebo pri ich uctievaní. Jedným z týchto zobrazených božstiev je je aj boh Ptah Tatenen.
Robert M. Schoch byl prvním průkopníkem odhalujícím skutečné stáří Velké sfingy v Gíze na základě jeho rozsáhlých znalostí jako profesora geologie. Čtěte dál a dozvíte se fascinující detaily!
Eroze na zadní straně Sfingy mohla být způsobena pouze a výhradě srážkami, ale deště zde za posledních 5 500 let nespadlo ani zdaleka tolik, aby způsobil erozi, kterou dnes pozorujeme (v učebnicích se píše, že byla postavena Egypťany ze 4. dynastie Staré říše asi 2558–2532 př.n.l.).
„Falzifikát se od originálu liší tím, že vypadá opravdověji.“
Ernst Simon Bloch (1885-1977), německý filozof
“Borchardt byl nejen všestranně vzdělaný akademik, ale také zanícený vlastenec. Při všech svých podnicích sledoval také cíl, aby se německá muzea mohla jednoho dne měřit bohatstvím a nádherou svých exponátů s nejvýznamnějšími muzei největších koloniálních mocností Anglie a Francie - se slavným Louvrem a neméně proslulým Britským muzeem. A při uskutečňování tohoto cíle byl ochoten použít jakékoli prostředky.”
