EGYPT

Okrem záujmu o egyptológiu bol Flinders Petrie fascinovaný miestami vo Svätej zemi. Jeho žena Hilda ho sprevádzala na všetky miesta, kde pracoval. Bola pre tohto geniálneho archeológa zdrojom energie. Bol excentrický a nikdy sa nenaučil po arabsky, no získal si rešpekt miestnych ľudí. Petrie často „býval“ blízko pracoviska. Napísal tisícky kníh, článkov a správ. Odkryl pozoruhodné množstvo artefaktov, z ktorých niektoré sú vystavené v Petrieho múzeu v Londýne, ostatné sa nachádzajú v iných múzeách.

Bol géniom archeológie, ktorého šiesty zmysel mu umožnil dosiahnuť ohromujúci počet vykopávok. Navyše pre artefakty vytvoril chronologický systém. Zoznam jeho úspechov je dlhý, no aj tak William Flinders Petrie zostáva jednou z menej známych legiend egyptológie.

“Necítim sa kompetentný riešiť tak širokú oblasť, akou archeológia nesporne je, hoci niektoré najvypuklejšie prípady sa v mojich nasledujúcich článkoch objavia. Nebudem však šetriť ani zástancov opačného extrému – takmer bezhraničného prijímania tých najbláznivejších teórií na svete. No zameriam sa najmä na svetovú egyptológiu, ktorej sa venujem systematicky, dlhodobo a vášnivo!”

Plán expedície 2008 zahŕňal návštevu hlavných pyramídových komplexov v údolí Nílu a preskúmanie chrámových komplexov v meste Angkor Tom. Celá expedícia bola rozdelená do dvoch etáp:

Keď sa vrátime k bezpečnostnému systému, Lehner sa pre Live Science vyjadril, že na svoju dobu bolo toto zariadenie moderné a uviedol, ako by bloky prípadným vykrádačom sťažili prístup do Kráľovskej komory. Napriek tomu tu aj tak dochádzalo ku krádežiam.

Ochrana bola pre faraónov dôležitá nielen počas ich pozemského života, ale aj po smrti. Egyptológ, ktorý skúmal oblasť Gízy posledných 30 rokov sa vyjadril, že k Veľkej pyramíde boli umiestnené zariadenia na ochranu Chufevovej hrobky. Sústava žľabov a hranolov je opisovaná ako „primitívny mechanizmus“.

Zamyslite sa teraz nad touto tradičnou piesňou, zaznamenanou Obeyesekerem. Je odvodená z národnej epickej básne tamilského Nadu, zo Šilappattikaram: príbeh Šperku:
“Vytvorila rajskú studňu,
namočila [odev] v jej vode,
položila ruky na Palangovu hlavu,
a povedala mu nech vstane.
Akoby ležiac v posteli,
hlboko v príjemnom spánku,
pod vplyvom Pattini,
rozradostený bol princ.”

Jeden z významných, ale dosť neznámych príbehov z neskoršieho staroveku, je výprava na východ z egyptských prístavov v Červenom mori cez šíry oceán po dobu 40 dní a 40 nocí, k legendárnemu prekladisku Muziris, ležiacemu na indickom juhozápadnom, alebo malabárskom (Malabar) pobreží, v dnešnom indickom štáte Kerála. Jednalo sa o veľký navigačný výkon, technologický krok vpred, porovnateľný s objavom Amerík pri oboplávaní sveta Francisom Drakeom.

Ale vráťme sa k Veľkej pyramíde. Prečo bola postavená?
Podľa starovekých egyptských zdrojov boli pyramídy postavené kvôli vyobrazeniu prapôvodného pahorku, ktorý vznikol z dvíhajúcich sa vôd. Ale potom sa naskytne otázka, čo bol tento „prapôvodný pahorok“ a čo boli tieto „vody,“ z ktorých vznikol a čo bolo dôvodom pre výstavbu takého monumentu na počesť tohto pahorku? Zodpovedať tieto otázky je jednoduché ako jedna plus jedna, ak prijmete, že pôvodný vzostup civilizácií a výstavba pyramíd boli v skutočnosti odrazom posunu v myslení. Pahorok je jednoducho nové globálne myslenie, ktoré pochádzalo zo Zeme.

Sú dva fenomény, ktoré odjakživa nedávali ľudstvu spať, a tým je Noemova archa a Veľká pyramída v Gíze. Avšak len výnimočne nájdeme hľadanie nejakých spojitostí medzi nimi. Prvý fenomén – Archa – je spojený s biblickou povodňou a viacerí ju považujú za výhradne mytologickú. Druhý fenomén – Veľká pyramída – je pravdepodobne najimpozantnejším „megalitom“ na našej planéte, o ktorého existencii nikto nepochybuje.

Stránky

Odoberať EGYPT