EGYPT

“Westcarov papyrus nám prináša najstaršie známe príbehy o zázrakoch. Obsahuje ale tiež náznaky náhlej revolúcie v egyptskej histórii.” Toto napísal James Baikie v roku 1913, v článku pre časopis National Geographic v čase, keď záujem o staroveký Egypt prudko stúpal (o deväť rokov neskôr objavil Howard Carter Tutanchamonovu hrobku). Aj keď za posledných viac ako sto rokov od vydania článku bolo zistené obrovské množstvo informácií o starovekom Egypte a zvyšku sveta, Baikieho slová stále vyjadrujú úžas nad týmto nálezom.

Atlantída je ešte stále považovaná, v lepšom prípade, za tému vhodnú iba ak na romantické fantazírovanie o veciach medzi nebom a zemou. Hm, história je tak komplikovaná. Súvislosti nám priam zázračne unikajú a nové objavy nás konfrontujú s omylnosťou tých, čo tu boli pred nami. V podstate s každou novou generáciou vedcov prichádzajú hypotézy nové a neraz úplne opačné. Metodika je prepracovaná takmer ad absurdum a lámeme si hlavu, ako spracovať obrovské pakety dát. Málokoho však trápi, či tie kvantá informácií naozaj smerujú k pochopeniu Podstaty.

Ukázali sme len malú časť cenných historických relikvií uložených v Egyptskom múzeu. Tak ako expozícia múzea aj naša správa o nej sa bude postupom času dopĺňať novými a novými podrobnosťami, ktoré nás zanesú do čias veľkého starovekého Egypta.

Egyptské múzeum pamiatok v Káhire vlastní jedinečnú historickú zbierku starovekých egyptských artefaktov. Kolekcia postupne získavala dnešnú podobu od konca 19. storočia. Zaslúžil sa o to jeden z prvých egyptológov svetového rangu Auguste Mariette, známy svojimi veľkými objavmi v Sakkáre, Memfise, Abydose, Dendere, Edfu, Deir el-Bahrí, Tanise a Jebel Barkale. Auguste Mariette bol za svoje zásluhy v oblasti archeológie a egyptológie povýšený do hodnosti pašu egyptskými úradmi. V roku 1859 dostal povolenie vystavovať svoje nálezy budove v Káhire, ktorá bola špeciálne skonštruovaná na tieto účely.

Fotografovanie v priestoroch ›› Káhirského múzea je zakázané. Je k tomu potrebné špeciálne povolenie. Do plánov expedície z roku 2012 nebol tento bod zahrnutý. Preto sa v tejto fotoreportáži zameriame iba na dva exponáty múzea, ktoré sa nachádzajú v exteriéri. Ide o dvojkomorový kamencový sarkofág a žulový sarkofág so stopami vŕtania rotačným nástrojom.

S istou formou darwinizmu sa môžeme stretnúť i v egyptológii. Je to hlboko zakorenená viera v model “čím novšie, tým lepšie”. Má to svoju logiku. Najprv sme boli opicami, potom lovcami-zberačmi a nakoniec sme si budovali okázalé hrobky zvané pyramídy. Teda ešte predtým, než vznikla filozofia aspoň trošku k svetu (to akože grécka). Tento názorový horor je zavedenou vedeckou klasikou a ktokoľvek tvrdí niečo iné, je šarlatán.

Achnaton byl před pátým rokem své vlády znám jako Amenhotep IV. Byl panovníkem 18. dynastie v Egyptě a vládnul 17 let. Byl rovněž otcem Tutanchamona. Je znám hlavně proto, že opustil tradiční egyptský polyteismus a zavedl uctívání jediného boha Atona. Aton (sluneční koule) je poprvé označen za boha v Povídce o Sinuhetovi z 12. dynastie, která popisuje, jak zemřelý král povstal coby bůh na nebesa a spojil se se sluneční koulí – božské tělo spojující se se svým Tvůrcem. Analogicky byl někdy pojmem „stříbrný Aton“ označován měsíc. Sluneční Aton byl široce uctívaným bohem v době vlády Amenhotepa III., kdy byl vyobrazován jako muž se sokolí hlavou, podobně jako Re.

Dvojica známa pod menami Yuya a Tuya (alebo aj ako Juja a Tuja, Cuja, Thuya alebo Tjuyu) darovala egyptskej kráľovskej rodine prinajmenšom jedného, a možno hneď dvoch slávnych členov. Ich dcéra Tiye bola manželkou ›› Amenhotepa III., matkou Achnatona a babičkou Tutanchamona. Táto dvojica pravdepodobne mala aj syna, ktorý sa volal Ay. Významná bola nielen ich rodina, ale aj ich hrobka, ktorá sa stala jedným z najveľkolepejších objavov egyptológie.

Metropolitné múzeum sa nachádza v meste New York (USA) a je jedným z najväčších múzeí umenia na svete. Bolo založené v roku 1870 skupinou amerických podnikateľov a milovníkov umenia. Členovia vedeckej skupiny projektu ISIDA navštívili Metropolitné múzeum v New Yorku v júli 2014.

Budova Nového múzea sa nachádza na Múzejnom ostrove v Berlíne. Bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a postavili ju v rokoch 1843-1855. Budova Nového múzea bola vážne poškodená počas druhej svetovej vojny a počas desiatok rokov z nej ostávali len ruiny. Obnova budovy sa začala v roku 1986. Od slávnostného otvorenia 16. októbra 2009 je zrekonštruované múzeum sídlom Egyptského múzea a zbierky papyrusov so znamenitou bustou Nefertiti a tiež Múzea praveku a ranej histórie.

Stránky

Odoberať EGYPT