Libor Čermák | Pyramidový chrám Borobudur na indonéské Jávě je největší buddhistický chrám na světě. Není sice záhadology tak protěžován, ale i tak tato stavba skýtá celou řadu záhad a zajímavostí. Nalézáme se jen pár stupňů jižně od rovníku, a to na jednom z největších indonéských ostrovů – na Jávě...
„Svet, v ktorom žijeme, je zázračnejší, než aký ho poznáme. Sú veci, ktoré sa v našom svete dejú, a o ktorých nič nevieme."
Vusamazulu Credo Mutwa
"Aby som bol úprimný, nikdy predtým som nepočul o tejto knihe alebo o jej autorovi. Čoskoro som sa dozvedel viac o tomto udivujúcom človeku, keď som za tým účelom urobil online výskum..."
Lietajúce stroje... stratené kontinenty... sú to mýtické príbehy o mýtických krajinách, alebo nám tieto pradávne odkazy poskytujú dlho zabudnutý historický záznam, neskôr západnou vedou vylúčený ako fantázia?
Libor Čermák | Nejznámější mayské pyramidové město je Chichén Itzá na mexické poloostrově Yucatan. Skrývá v sobě mnoho záhad a tajemství, a tak bych se chtěl v tomto článku na ně zaměřit. Pyramidový komplex Chichén Itzá pochází z klasického až poklasického mayského období. To znamená, že se v tomto případě pohybujeme zhruba v době mezi roky 600 a 1500 našeho letopočtu. A právě v této době vzkvétalo toto jedinečné místo. Mayové zhruba do roku 600 obývali území o něco jižněji, na území v Hondurasu, Belize, Guatemaly a na jihu Mexika.
V tomto neskoršom pohľade predstavu, že existovali prehistorické civilizácie, nie je potrebné odmietať kvôli domnienke, že život sa vyvíjal len z materiálnych príčin v priebehu nezávislej časovej línie vyžadovanej nepravdepodobnosťou. Indická tradícia v skutočnosti vždy tvrdila, že indická kultúra antedatuje všetko chápanie, súc vlastne bezčasová. Rozprestierajúc sa v hmle starovekosti, odkiaľ pramenili bohovia a mýty - nepriestorová/nečasová realita moderných teoretických fyzikov.
Libor Čermák | Jaké je nejzáhadnější známé místo Jižní Ameriky? Zcela určitě je to komplex gigantických ruin neznámého původu v Pumapunku vzdálených cca 1 km od Tiahuanaka v Bolivii. Rozhodl jsem se, že sepíši co nejucelenější přehled záhad této dosud nerozluštěné archeologické záhady, na které si už vylámal zuby nejen badatel. A samozřejmě přidám i pár svých postřehů. Takže tedy Pumapunku nebo též Puma Punku je takovéto:
Fawcett posadnutý myšlienkou po starovekých civilizáciách navštívil aj rôzne archívy. Podarilo sa mu nájsť dokument, azda prvý písomný zdroj o existencii „Eldoráda“, v ktorom sa uvádza, že bolo nájdené „veľké, skryté a veľmi staré mesto bez obyvateľov“ v roku 1753. Tento materiál, aj keď na niektorých miestach úplne nečitateľný, je stále v archíve Instituto Historico e Geographico Brasileriro v Rio de Janeiro.
Hroby sú v najvyšších vrstvách pôdy, ktorá skrýva aj ruiny mesta. Kostra dospelého muža leží vo fetálnej polohe s keramickou nádobou v pravej ruke. Dieťa spočíva v kolíske z tŕstia. Je tu aj sarkofág vykradnutý už pred mnohými storočiami. Je to znamenie toho, že koniec civilizácie nebol násilný.
Jeden z prvých zvestovateľov modernejšej doby, ktorý sa dlhodobo a systematickejšie venoval štúdiu starých zdrojov a Atlantíde, bol Ignatius Donnelly, americký kongresman z Minnesoty, ktorý v roku 1882 napísal knihu Atlantis the Antediluvian World a v roku 1883 ďalšiu - Ragnarok the Age of Fire and Gravel. Donnelly výraznejšie priniesol legendu o Atlantíde do povedomia Američanov. V knihách cituje Platóna, rozoberá mýty o potope nielen z platformy biblie, ale aj z pohľadu Chaldejcov a ďalších civilizácií, neobchádza ani natívnych Indiánov a dokumentuje súvislosti jazykovej podoby nielen Siouxov s jazykom dnešného Walesu.
O Atlantíde sa popísalo veľa slov, dohadov, určite aj bludov i dezinformácií. Avšak nielen laici, ale i niektorí zodpovední vedci vravia, že tento bájny svet údajne kedysi naozaj existoval. O Atlantíde a jej tajuplnom zániku je aj niekoľko teórií, avšak skôr, ako sa k nim dostaneme, pozrieme sa najprv na dnešok a potom na prvý historicky evidovaný záznam o existencii tohto nám zatiaľ nepoznaného sveta.
