„Kostra, ktorá sa našla neďaleko Miamisburgu vyvolala nespočetné diskusie nielen medzi zvedavými a nevzdelanými, ale aj medzi učenými vedcami po celom svete. O tele človeka, takého veľkého, nenájdete zmienku nikde v histórii – a práve také sa našlo v údolí Miami, Ohio. Podľa výpočtov kostra musela patriť človeku, ktorý bol vysoký približne 2,47 m.“
Z lingvistického pohledu je sumerština izolovaný jazyk, který nepatří k žádné známé lingvistické formě. Vědci studovali starověkou sumerštinu a snažili se najít spojitosti s dalšími skupinami jazyků, avšak neúspěšně. Sumerové vynalezli hieroglyfické písmo, ze kterého později vzniklo písmo klínové. Starověká Sumerština může se staroegyptským písemným systémem soutěžit o titul nejstaršího známého psaného jazyka.
Zamyslite sa teraz nad touto tradičnou piesňou, zaznamenanou Obeyesekerem. Je odvodená z národnej epickej básne tamilského Nadu, zo Šilappattikaram: príbeh Šperku:
“Vytvorila rajskú studňu,
namočila [odev] v jej vode,
položila ruky na Palangovu hlavu,
a povedala mu nech vstane.
Akoby ležiac v posteli,
hlboko v príjemnom spánku,
pod vplyvom Pattini,
rozradostený bol princ.”
Jeden z významných, ale dosť neznámych príbehov z neskoršieho staroveku, je výprava na východ z egyptských prístavov v Červenom mori cez šíry oceán po dobu 40 dní a 40 nocí, k legendárnemu prekladisku Muziris, ležiacemu na indickom juhozápadnom, alebo malabárskom (Malabar) pobreží, v dnešnom indickom štáte Kerála. Jednalo sa o veľký navigačný výkon, technologický krok vpred, porovnateľný s objavom Amerík pri oboplávaní sveta Francisom Drakeom.
Ale vráťme sa k Veľkej pyramíde. Prečo bola postavená?
Podľa starovekých egyptských zdrojov boli pyramídy postavené kvôli vyobrazeniu prapôvodného pahorku, ktorý vznikol z dvíhajúcich sa vôd. Ale potom sa naskytne otázka, čo bol tento „prapôvodný pahorok“ a čo boli tieto „vody,“ z ktorých vznikol a čo bolo dôvodom pre výstavbu takého monumentu na počesť tohto pahorku? Zodpovedať tieto otázky je jednoduché ako jedna plus jedna, ak prijmete, že pôvodný vzostup civilizácií a výstavba pyramíd boli v skutočnosti odrazom posunu v myslení. Pahorok je jednoducho nové globálne myslenie, ktoré pochádzalo zo Zeme.
Sú dva fenomény, ktoré odjakživa nedávali ľudstvu spať, a tým je Noemova archa a Veľká pyramída v Gíze. Avšak len výnimočne nájdeme hľadanie nejakých spojitostí medzi nimi. Prvý fenomén – Archa – je spojený s biblickou povodňou a viacerí ju považujú za výhradne mytologickú. Druhý fenomén – Veľká pyramída – je pravdepodobne najimpozantnejším „megalitom“ na našej planéte, o ktorého existencii nikto nepochybuje.
Kapitola XVII Egyptskej knihy mŕtvych zvýrazňuje nepopierateľný fakt: rituálne formulky skrývali dôkazy prehistorických udalostí. Tie prechádzali z generácie na generáciu ústne a po tisícky rokov inšpirovali starobylé civilizácie, až boli zredukované na stav vypovedajúci o planetárnych nešťastiach, ktoré nastali približne pred 25000 až 8000 rokmi p.n.l. Tento starobylý príbeh bol rozširovaný s mimoriadnym úsilím, využívajúc veľmi jednoduché, ale mimoriadne efektívne koncepty.
DAVID THRUSSELL (DT): Spomenuli ste dve významné kataklizmatické udalosti – vyhynutie dinosaurov a udalosti mladšieho Driasu. Je možné, že došlo i k ďalším pohromám, o ktorých ešte nevieme?
GRAHAM HANCOCK (GH): Určite prebehli aj ďalšie také udalosti, o ktorých nemáme ani zdanie. Jedinou otázkou zostáva, či ovplyvnili ľudský druh, čo je ďalšou otázkou na preskúmanie. Verím, že z anatomického hľadiska moderní ľudia – ľudia, čo vyzerajú tak ako vy a ja – existujú na Zemi len po dobu asi 200 000 rokov. Môže sa stať, že ďalšie objavy vyprodukujú dôkazy, ktoré preukážu i skoršiu existenciu anatomicky moderných ľudí. Nevylučujem to. Ale v súčasnosti dôkazy smerujú k vzniku našej anatomicky modernej línie dozadu asi takých 200 000 rokov.
V mayskej lokalite Palenque na juhu Mexika objavili archeológovia podzemný vodný tunel vybudovaný pod Chrámom nápisov, v ktorom je aj hrobka mayského vladára Pakala. Vedúci výskumu, archeológ Arnoldo González Cruz uviedol, že výskumníci veria, že hrobka a chrám boli nad vodným zdrojom vybudované zámerne, a to medzi rokmi 683 a 702 nášho letopočtu. Tunel viedol vodu pod pohrebnou komorou a umožnil Pakalovmu duchovi cestovať do podsvetia.
DAVID THRUSSELL (DT): Pohroma, ktorú spomínate, na nás priam hľadela z dôkazov, však?
GRAHAM HANCOCK (GH): Priamo na nás hľadela, ale neviním historikov a archeológov, že do dnešného dňa v jej pochopení zlyhali. Je to z toho dôvodu, že vedúce osobnosti vedeckého poľa posledných 7 alebo 8 rokov len kompilovali a vykazovali evidenciu toho, čo dnes nazývame „kométou mladšieho Driasu“. Je to veľmi nedávny objav a dôvod pre tento objav je, že hlavné stopy tejto kométy spred 12 800 rokov boli až v ľadovci Severnej Ameriky. Jednalo sa stále o dobu ľadovú. Severná Amerika bola až po New York pokrytá ľadom, asi dve míle hrubým a aspoň štyri fragmenty kométy ľadovec zasiahli. Ale neponechali žiadne veľké krátery na zemi, pretože tie zostali v ľadovci a značná teplota a kinetická energia kométy ľadovec roztopila, takže tieto krátery boli dočasné a čo nám zostalo, bol len šokový efekt na zem pod ním. Nedávno sa zopár kráterov našlo. Taký ten druh kráterov, čo zostane po dopade objektu do dvojmíľového ľadovca a prenesie jeho šok do skalného podložia pod ním.
