...
V tomto roku si svetová kultúrna verejnosť pripomína 200. výročie narodenia hudobného génia, spisovateľa a mysliteľa Franza Liszta. Je aj pre slovenskú umenovedu príležitosťou na pripomenutie tohto jubilea, ako aj prehodnotenie jeho vzťahu k Slovensku. Okolo osobnosti svetového hudobného génia v ostatných rokoch sa začalo vášnivo diskutovať.
Hudobník, publicista a vedomec Žiarislav nám v rozhovore predstavuje pôvodnú slovanskú kultúru a rodné duchovno v kontexte sviatkov, zvykov a rituálov. Väčšina ľudových sviatostí, ktoré boli úzko spojené s prírodnými živlami, bola umelo prekrytá cirkevnými a štátnymi sviatkami. Pôvodný očistný, či duchovný rozmer sviatkov bol zastretý ortodoxnými hodnotami oficiálneho náboženstva, či politického systému. A nie je tomu ináč ani dnes. Aj o tom je Žiarislavove posolstvo pre súčasnosť.
Niekedy sa zdá že do Úsvitu je strašne ďaleko... Geniálne "kozmické dvojčatá": textár Štrpka a hudobník Ursíny...
Geniálne "kozmické dvojčatá": textár Štrpka a hudobník Ursíny...
Hudobný génius Ján Cikker by tento rok oslávil storočnicu | Profesor Vítězslav Novák sa so svojím žiakom Jánom Cikkerom po roku štúdia na majstrovskej kompozičnej škole rozlúčil so slovami: „Viac odo mňa nepotrebujete." Po verejnom uvedení jeho prvých diel v štyridsiatych rokoch sa popri Alexandrovi Moyzesovi a Eugenovi Suchoňovi zaradil do vedúcej trojice slovenských skladateľov. Popredný predstaviteľ hudobnej moderny obohatil svoju kompozičnú činnosť aj o literárne a pedagogické aktivity, svojím dielom výrazne formoval slovenskú hudobnú kultúru.
Obraz: Široká mocná rieka, na pravom brehu štrková, riedka step, rozlievajúca sa stovky kilometrov do diali. Územie často zaplavované a bičované studeným silným severovýchodným vetrom. Na vyvýšenom ľavom brehu 3-4 km široký pás medzi riekou a strmým a vysokým kamenným horským masívom, ktorý ako starostlivá kvočka chránil ten pás zeme až k brehu rieky pred vetrami, suchom i prílišným dažďom. Malebné stavania z driev, čo priniesla rieka, prútia vŕb a briez, so strechami (pravdepodobne) z jačmennej slamy, zapustené odpoly do zeme, vymazané žltým ílom, tiahnuce sa pozdĺž rieky, akoby ich nejaký obor vzal do hrste a širokým rozmachom vysial do kraja.
Jackie Evancho je slovenského pôvodu (Ivanko). Pochádza z Pennsylvánie, kde žije skoro pol milióna Slovákov...
Sedíme spolu ja, žena, ded a naše dve deti v polkruhu vo vlhkom kúte našej usadlosti, žena v rukách drevenú brezovú misu plnú rôznych semien čo nám od jesene poostávali i čo sme si so susedmi povymieňali, siať budúcu úrodu sa chystáme. Polkruh preto, že sme i Boha – v podobe slnka - Svaroga vari – medzi nás pozvali, aby dobre všetko vypočul a doprial. Ded sedel na kraji, potom ja, žena v strede a na potom deti, starší syn - asi desaťročný, a mladšia päťročná dcéra, tak ako sila rodu prúdi, od starého k mladému. A nesedeli sme na holej - vtedy ešte studenej a vlhkej zemi, ale na kožušinách, čo nám jeden z „našich“ psov z lesa doniesol, žul ich a driapal z rubu dokým mäkké nezostali aj po vyschnutí...
Nedeľa. Ráno o 10tej otváram oči, uvedomujem si svet okolo a kladiem otázku: čo třeba dnes urobiť? Odpoveď: Nič. Čokoľvek urobíš, je bonus. Všetko si potichu rastie, kvitne, po nočnom daždi mocnie. Rastliny i zvery. Tak sa vyberám do sveta, samozrejme pol dňa makám, pobehujem tu s kosou, tu s hrabľami či vidlami, riadim, skrášľujem, zdokonaľujem. Kosím prasličku a kamilku, reku nasuším a popredám... z rodového statku bude hádam liekom s veľkým L. Teraz to tu vyzerá ako z permakultúrnej knižky (až na ten anglický trávnik pred domom:-)). Už teraz hej, keď som vytrhal takmer všetky bodliaky a každý večer vyvraždím kolo stovky slimákov. Mám ale pri tom silný pocit, že zabíjať kvôli jedlu nie je to pravé...
