“Udělala jsem to nejlepší, abych jí vysvětlila, jak moc to všechno pro mne znamená a jak hrozně bych se cítila, kdybych to ztratila. Ale zdálo se, že tentokrát jsem jí opravdu nahnala strach, a řekla, že pokud nechci, aby řekla všechno mému otci, až se vrátí domů, musím jí slíbit, že něco takového už se nikdy nebude opakovat.”
“Proč jsem se rozhodla napsat tuto knihu? Nakonec, ne proto, že bych se považovala za někoho speciálního nebo výjimečného. Jen se mi poštěstilo žít jasný a velmi neobvyklý život, a jestliže tato kniha někomu pomůže v našem krásném, ale velmi krutém světě necítit se osaměle, znamená to, že nebyla napsána zbytečně.”
Otázka č. 25: Čo si myslíš o regresnej terapii? Okolo mňa ju už viacerí absolvovali, ale mne sa do toho príliš nechce. Niečo ma drží späť...
Asi každý by ti ako prvé povedal: „Keď máš obavy, nechoď do toho.“ Ale ja ťa takto odhovárať nebudem. Pozrime sa najprv podrobnejšie, čo vlastne ten regres je...
Otázka č. 24: Dobrý deň,
zaujíma ma, ako sa pozerá Jedi na rozhovory s Dr. Nerudom, ktoré ste ›› uverejnili na vašej stránke, ďakujem.
Silvia F.
Veľmi silné materiály.
Týkajú sa tak širokého okruhu tém, že len ich vymenovať by zabralo dosť času.
Dúfam, že odo mňa nečakáš podrobnú analýzu v štýle „toto je pravda, toto nie...“ – úprimne – na to by som si netrúfol. Nepatrím k odborníkom na všetko. Môžem však napísať niekoľko postrehov, ako na mňa tie materiály pôsobia...
Otázka č. 22: Chcem byť užitočný. Pracujem na tom. Túžim ísť vpred. Pre dobro svoje aj iných. Ale niekedy to vyzerá, akoby mi hádzal polená pod nohy samotný Vesmír...
Poviem ti Príbeh o kúzelnom meči. Každý ozajstný bojovník po ňom túži. Vie, že skôr či neskôr bude čeliť prekážkam, ktoré sa bez Kúzelného meča prekonať nepodarí. A tak obracia k Nebesiam svoje vrúcne prosby a dúfa...
Otázka č. 20: Viem, čo sa deje. Vidím jasne veci, ktoré iní prehliadajú. Niečo riešia, ale ja viem, kde je ozajstný problém. Niekedy mám chuť kričať: Ale veď je to celé o niečom inom!
Skvelý podnet, ďakujem. Pokušenie miešať sa do záležitostí iných je veľké. Obzvlášť u ľudí, ktorí sú citlivejší a vedia sa na celú vec pozrieť z odstupu. To, že im to nejde tak dobre pri vlastných problémoch snáď ani nemusím spomínať. U druhých vieme hneď a celkom presne, čo treba robiť, aby sa to celé pohlo k lepšiemu. A tu je tá Pasca s veľkým P. Rozhliadame sa vôkol a chceme konať dobro. A niekedy akoby nám niekto dával určité situácie rovno pred oči. A vidíme tiež, ako zúčastnení „ničomu nerozumejú“, „úplne zbytočne sa hádajú a trápia“. Otázka znie, dáva nám to právo „božsky“ zasahovať do životov iných ľudí?
Nechajme nekonečné spory o tom, či smú byť mýty a legendy hodnovernými prameňmi a radšej poctivo analyzujme dostupné zdroje dávnoveku z hľadiska Pokroku. Môžu byť často kontroverzné a oficiálne neuznané materiály zdrojom ozajstného Poznania? ÁNO. Takže sa už nebudeme prieť, či Atlantída jestvovala alebo nie, ale skúsime si z jej príbehu vziať ponaučenie. PREČO ZANIKLA?
Otázka č. 18: Všetko robím podľa príručiek. Kontrolujem to viackrát denne. Afirmácie, vizualizácie, prosby, ďakovania a tak stále dokola. A NIČ! Som z toho niekedy na prášky a inokedy ma ide rozhodiť. Vesmír ma asi vôbec nepočúva, nič sa nemení...
Ahoj, nebude problém práve v tom, že „robíš všetko správne“? Čo tak trochu si oddýchnuť od motivačných poučiek a viac si užívať Život? Asi viem, kde si, mávam to občas aj ja. Volá sa to KŔČ. Snaha konať správne je taká silná, že nám nielenže zväzuje ruky, úplne nás paralyzuje, kriví našu tvár a výsledkom je vnútorná bolesť a všetko len nie progres želaným smerom. A ešte je tu jeden častý úkaz. Dajte vedieť, komu sa to aspoň raz nestalo.
Nejčastější omyly člověka ve vnímání Boha a v Jeho uctívání. Další pozoruhodná ukázka z díla Abbd-ru-shina, vlastním jménem Oskara Ernsta Bernhardta (1875-1941), a jeho knihy „Ve světle Pravdy - Poselství grálu“.
“Světlana znamená „Nositel světla“. Velmi zřídka se stane, aby jméno osoby, její osud a skutky tak plně souzněly, jako se to stalo v případě Světlany de Rohan-Levašov. Celý její život, od nejútlejšího dětství, byl prodchnut aspirací ke Světlu, Vědění a duchovnímu vývoji. Že je její osud neobvyklý je to nejskromnější, co lze říci. Od úplného počátku života si musela zvykat na fakt, že se od ostatních velmi odlišovala, že mohla dělat mnoho věcí, které pro ostatní byly nedosažitelné a nepochopitelné. Již jako velmi malá musela Světlana studovat a zvládnout své schopnosti, naučit se, jak je správně kontrolovat a používat. Zažila hořkou pachuť neporozumění a nedůvěry, závisti a krutosti, osamění a zášti již jako velmi malá. Její zázračné vrozené schopnosti byly nepochopeny a popírány; musela přežít a žít v tomto světě, velmi nebezpečném a zrádném světě, obzvláště pro malou dívku...”
