Sú balené ako syry, vyzerajú ako syry, ale nie sú to syry! Nenechajte sa oklamať lacnými syrovými náhradami. Nie všetko, čo sa tvári ako syr syrom naozaj je. V mnohých prípadoch ide o tzv. analógy alebo syrové náhrady, ktoré chutia ako blato. Mliečny tuk je v nich nahradený rastlinnou zložkou. Prečo? Samozrejme preto, lebo rastlinná zložka je oveľa lacnejšia. Obalom sa však tento "syrový falzifikát" od pravého syra vôbec nemusí líšiť. Názov však väčšinou neobsahuje slovo "syr".
Obchody predávajú už len 45 percent potravín, ktoré vyrobili slovenskí poľnohospodári a potravinári. Také nízke zastúpenie potravín domáceho pôvodu nemajú ani v jednej krajine Európskej únie. Ak sa situácia v potravinovej bezpečnosti nezmení, Slovensko o niekoľko rokov nebude schopné uživiť vlastné obyvateľstvo. Zdrojom tejto alarmujúcej informácie sú údaje Eurostatu, ktoré zverejnila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.
Zavrela sa ďalšia kniha života. Kniha, ktorú napísal Milan Vavro. Výtvarník, maliar, karikaturista, animátor, ilustrátor, klasik slovenského kresleného humoru zomrel 9. decembra 2011 vo Vyšných Hágoch. Jeho meno niekoľko desaťročí neodmysliteľne patrilo k legendárnemu satiricko-humoristickému týždenníku Roháč, ktorému vdýchol svoju pečať kvalitnej obrázkovej tvorby, rozdávajúcej dobrú náladu, ktorá mu nikdy nechýbala.
Už na prvý pohľad sa líšia od iných slovenských pohorí. Sú najmenšími veľhorami na svete, no zároveň najvyšším a najsevernejším pohorím v celom 1 400-kilometrovom oblúku Karpát. Vysoké Tatry. Za svoju rozmanitosť a krásu, ale aj ostrý, skalnatý a členitý tvar vďačia činnosti ľadovcov, ktoré ich formovali pred mnohými tisícročiami.
Vychádzajúc z poznatkov predchádzajúcej kapitoly (http://www.miesta.net/clanok/oknom-historie/slovensko-na-ptolemaiovej-ma...) môžeme na vyznačenom území Slovenska na Ptolemaiovej mape hľadať staroslovenské hradiská. Ak stotožníme Ptolemaiove pomenovania so súčasnými mestami, stredovekými hradmi alebo so zaniknutými hradiskami, prepíšeme históriu prvých písomných zmienok slovenských miest do čias Ptolemaia, teda do roku 50 po Kristovi. Ak však chceme použiť výraz staroslovenské hradiská, budeme si musieť ozrejmiť pojem Germán, nakoľko je všeobecne známe, že v tomto období obývali Slovensko kmene germánske...
Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, za siedmimi dolinami, tam kde sa žinčica sypala a ovčí syr sa lial, bola raz ôsma hora a tá hora sa volala Poľana. Ej, bolo to vtedy v jej horách a dolinách veselo! Len čo ráno spoza Poľany vykuklo slniečko, jeho lúče sa trblietali v tisícoch kvapkách rannej rosy a celý kraj sa prebudil do nového dňa. Po lesoch sa rozospievali vtáci, na lúkach sa objavili stáda lesnej zvery a za veselého žblnkotu horských bystrín opúšťali ovečky salaše a pobrali sa na pašu...
Pátráme po záhadách tisíce kilometrů daleko a leckdy žehráme, jak je nám to všechno nedostupné. Jednu velmi pěknou a evidentně dostatečně velkou záhadu přitom máme na Slovensku. Pro začátek uvádíme informace shromážděné slovenským badatelem Ing. Jánem Hurníkem. Pokud vím, zatím zůstaly bez ohlasu. Tak tedy. Na Slovensku existuje stavba, která se nazývá Val obrů. Co je o něm dosud známé?
V tomto roku si svetová kultúrna verejnosť pripomína 200. výročie narodenia hudobného génia, spisovateľa a mysliteľa Franza Liszta. Je aj pre slovenskú umenovedu príležitosťou na pripomenutie tohto jubilea, ako aj prehodnotenie jeho vzťahu k Slovensku. Okolo osobnosti svetového hudobného génia v ostatných rokoch sa začalo vášnivo diskutovať.
Slovenské Vianoce - svetlo vianočného stromčeka, štedrovečerná atmosféra, vôňa kapustnice a tradičného kapra, hlahol kostolných zvonov, ktoré zvolávajú veriacich na polnočnú svätú omšu. To je tradícia - to sú typické atribúty našich slovenských Vianoc! Náš advent je časom pokoja a duchovnej prípravy na Vianoce.
"Dokiaľ antilopy nebudú mať svojich historikov, príbehy o love budú vždy glorifikovať lovcov." (africké príslovie)
Pre vymedzenie územia Slovenska na Ptolemaiovej mape nájdeme geografické oporné body, pomocou ktorých stanovíme prírodné hranice. Niektoré hradiská zakreslené na mape totiž mohli byť vypálené alebo inak spustošené a na súčasnej mape ich už nenájdeme. Vojny v týchto končinách boli na dennom poriadku.
