Jsem Tibetan. Jsem jedním z tech mála, který se dostal až do tohoto divného západního sveta. Jazyková stavba a mluvnice této knihy není zdaleka uspokojivá, ale nikdy se mi nedostalo ani jedné skutecné hodiny anglictiny. Mou "školou anglictiny" byl japonský zajatecký tábor, kde jsem se jazyk ucil, jak jsem nejlépe dovedl, od nemocných Anglicanek a Americanek zde veznených. Psát anglicky jsem se naucil stylem "pokus-omyl".
Keďže zlo predstavuje veľmi výbušné sily a materiály, ktoré sa nám nepodarilo ešte ovládnuť, je potrebné si povedať, že vždy existuje možnosť dosiahnuť vyšší stupeň, na ktorom sa to dá realizovať. Pokiaľ nás nejaká vec prevyšuje, môže sa stať naším zlom. Musíme sa teda zdokonalovať, aby sme dosiahli tento vyšší stupeň, keď sa budeme nachádzať nad zlom a budeme ho môcť premeniť na dobro. Vezmime si malé deti: keď im dáte rovnakú stravu či dokonca rovnaké nápoje ako dospelým, môžu zomrieť; keď však vyrastú, dodávajú im tie isté pokrmy silu a nemôžu im už ublížiť. Vidíte, sú to maličkosti každodenného života, ktoré má každý možnosť vnímať, avšak nevyvodili sme z nich správne závery. Je potrebné sa naučiť pozorovať udalosti života.
Môžeme povedať, že existujú dve školy: škola dobra a škola zla. V škole dobra sa doporučuje odmietať všetko, čo je zlé, s nádejou, že keď takto budeme jednať, budeme zachránení. V škole zla bojujeme proti dobru a predstavujeme si, že sa nám ho podarí zničiť. V skutočnosti existuje ďaleko vyššia škola, vysoko nad školou dobra a zla, ktorá dokáže používať obe sily: využíva i zlo, avšak iba v homeopatických dávkach a k nádherným počinom; neodmieta nič, ale učí, ak zlo existuje, je to preto, že Boh umožňuje jeho existenciu, inak by už by už dávno zmizlo.
Představte si někoho, kdo se úplně vzdal sebekontroly a uvolnil prostor nižším bytostem, jejichž jediným cílem je rozdělení člověka. Takový člověk nyní trpí, stěžuje si a obviňuje všechny lidi kolem sebe za stav ve kterém se nachází. Ale neměl by obviňovat nikoho jiného než sám sebe. Měl by si říct: “Nepracoval jsem tak jak jsem měl a pořádně jsem nestudoval” a měl by převzít zodpovědnost, aby napravil situaci. Samozřejmě to zabere nějaký čas. Ti, kdož strávili léta pod vlivem svých vlastních chaotických myšlenek a pocitů nebudou schopni vše napravit během několika dnů. Budou muset také pracovat dlouhý čas, než zaznamenají výsledky.
kp.ru | Isté je len jedno: existuje zbierka pozostávajúca zo 70 veľmi starodávnych kovových kníh. Vo všetkom ostatnom si informácie protirečia. No ak sa niektoré potvrdia, ľudstvo získa písomné svedectvo skutočného života Ježiša Krista, ktoré vzniklo hneď po jeho ukrižovaní. Niektoré knihy sú väčšie, iné menšie, niektoré hrubšie a ďalšie tenšie. Skladajú sa z olovených listov zošitých oloveným drôtom. Na listoch je šifra, ktorá nie je vygravírovaná ale navarená. Symboly sú v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Obsahujú hieroglyfy a kresby.
kp.ru | Svetová veda získala nový prameň svedectiev o Ježišovi Kristovi a jeho posledných rokoch pozemského života, oznamuje londýnsky týždenník „The Sunday Times“. Tým sa zapodievali odborníci z Oxfordskej univerzity. V priebehu piatich rokov lúštili 70 kníh objavených na severe Jordánska. Ich vek je - 2 tisíc rokov! Listy rukopisu sú olovnaté, zošité drôtom. Samotný text predstavuje šifru, ktorej základom je hebrejčina a hieroglyfy. O tento nález sa zaslúžili samotní miestni obyvatelia pred piatimi rokmi. Starostlivo ukrývali historický dokument pred verejnosťou v nádeji, že im z tohto nálezu vyplynie „patričná odmena“. No po tom, ako sa potenciálny kupci niekoľkokrát obrátili na vedcov za účelom expertízy, o náleze sa dozvedeli všetci.
Hneď ako som ju uvidela, vedela som, že je to môj človek. Rezko si vykračovala pod červeným dáždnikom chrániac sa pred páliacim poludňajším slnkom po červenej vysušenej pôde popri Hrobkách Kráľov v Paphose a anglicky pomenovávala názvami ojedinele rastúce rastliny a stromy.
- Poznáte Daskalosa Spyra Sathiho zo Strovolova v Nikósii? – spýtala som sa neskôr sprievodkyne.
- Ale on už zomrel. – odpovedala s prekvapením v hlase. - Chodili za ním nemeckí turisti, aby ich liečil.
- Viem, že zomrel. V roku 1996. Zaujíma ma, či po ňom zostali študenti.
Majster Omraam Mikhael Aivanhov (1900 – 1986), francúzsky filozof a pedagóg, pôvodom z Bulharska. Významnou črtou jeho učenia je množstvo spôsobov, ktorými objasňuje hlavnú tému: človek a jeho rast k dokonalosti. Nech už je problematika akákoľvek, je vždy podaná takým spôsobom, aby človek mohol ľahšie pochopiť sám seba a viesť lepší život.
Závěrečný díl „nechtěného“ seriálu plného esoteriky Detektor se jmenoval „Tajemná řeč katedrál“. Autoři se v něm snažili poodhalit v rámci možností a času středověké stavitele katedrál, alchymisty, kteří udivovali a dodnes udivují svými znalostmi a stavitelským umem. V pořadu „plné gotiky“ zazněla jména jako Karel IV., Matyáš z Arrasu, Petr Parléř (stavitelé chrámu sv. Víta), Jan Parléř (stavitel chrámu sv. Barbory v Kutné Hoře) a také se průvodci pořadu neopomněli letmo zmínit o záhadné postavě jménem Fulcanelli, který zůstal před veřejností pečlivě uschován a zahalen tajemstvím.
I keď Churchward predkladá podstatné doklady, jeho tvrdenie, že Slnečná veda a jej vyznávači sa skrze generácie „presunuli“ z Mu cez Atlantídu do Egyptu a Mexika – ako je zakódované v pokladoch, zapísané v knihách a vytesané v monumentoch - nemôže popísať šírenie počas dlhých časových období, po 15000-25000 rokov od doby Mu, pretože katastrofy podnietené slnkom viedli periodicky (každých 5000 rokov) k úplnej globálnej skaze. Z pohoria sa stalo more a z mora pohorie. Po takej dobe nezostalo nič, čo by sme mohli preskúmať, nič, čo by bolo možné vyjadriť. To znamená, že technológie, ktoré sa znovu objavujú s pravidelnou frekvenciou, musia byť „prinesené odinakiaľ“, pravidelne prerušujúce vnímaný lineárny intelektuálny vzostup človeka.
