Medzi múdrymi a znalcami nášho veku sa rozprávajú rôzne legendy a povesti o tom čo bolo. Mnohí počúvajú, ale veľa je aj posmievačov a pochybovačov. Znalci i rozprávači, starší rodov, čarodejníci, vedomci i vedmy však dosvedčujú, že všetky povesti sa už tisíc a tisíc liet rozširovali od úst k ušiam, od dedov a pradedov, ktorí dostali poučenie od dávnych múdrych predkov. Všetci hovorili presne a nevynechali ani jedno slovo. Nič na tom nemení, že mnohé rozprávania sa rozchádzajú, lebo vieme, že aj najušľachtilejší hľadia na veci svojím zrakom.
Človek vidiaci za hranicu bežného popisuje svoje dobrodružné zážitky z návštevy nákupného strediska:
Ťažko povedať, či niekedy skutočne existovala zbierka aforizmov s názvom Kybalion, ktorá sa od dávnych čias prenášala z učiteľa na žiaka. Pokiaľ moje vedomosti siahajú, tak najstaršie vydanie pochádza z roku 1908, to však existenciu staršej verzie nevylučuje. Tvrdenia o podobných utajovaných textoch nájdeme aj inde.
Inšpiráciou pre tento článok je mojich skoro devätnásť rokov výskumu Veľkého kríža v Hendaye a francúzskeho alchymistu Fulcanelliho. Prvýkrát sa svetová pozornosť na kríž v Hendaye vo Francúzsku upriamila vďaka neznámemu, anonymnému alchymistovi Fulcanellimu v jeho majstrovskom diele The Mysteries of the Cathedrals (Tajomstvo katedrál).
Bazilišek môže vyzerať ako obrovský jedovatý had alebo ako tvor telom podobný hadovi, s hlavou, krídlami a končatinami kohúta. Tento hrôzostrašný tvor je známy tým, že svoje obete dokáže zabiť už pohľadom.
Isaaca Newtona asi většina lidí zná jako objevitele gravitačního zákona - a to obvykle jen díky anekdotické historce o jablku, které mu spadlo na hlavu, v níž se následkem nárazu rozsvítilo. Ve skutečnosti je to ale postava v mnoha ohledech záhadná - a k jejím nejtajemnějším stránkám patří jeho veřejnosti neznámý vztah k alchymii.
Jesenná rovnodennosť je hodinová ručička, ktorá nám hovorí, aký je čas vo Veľkom Roku. Práve tak, ako dokážeme uhádnuť hodinu dňa podľa toho, ako vysoko alebo nízko je slnko na oblohe, tak vieme povedať, aký je čas v 24000-ročnom precesnom cykle, a to tak, že si všimneme polohu Slnka počas tejto rovnodennosti vo vzťahu k dvanástim starovekým konšteláciám zverokruhu v túto rovnodennosť.
Hĺbal som dlho a často o tajomstve účelu pyramíd, trávil som veľa hodín potkýnajúc sa cez skalnaté úlomky, ktoré ich obklopujú alebo som putoval v temných chodbách a komorách, ktoré sú umiestnené v ich vnútri. Často som sedával na bielych vápencových balvanoch na úpätí Veľkej pyramídy alebo na mäkkom piesku v prudkej horúčave popoludňajšieho slnka a uvažoval o tomto probléme. Znova a znova som sa šplhal na kusy stavby, pátral som starostlivo po nejakom kľúči, prezeral som pukliny a študoval celkové usporiadanie týchto troch stavieb. Rušil som veľké jašterice a ohromných švábov vo vnútri temných, málokedy navštevovaných tuneloch druhej a tretej pyramídy. Skrátka, pri pátraní som pracoval tak usilovne, že som sa s týmito starými stavbami, s týmito kamennými pamätníkmi starého egyptského národa, zoznámil tak dôverne ako s izbami svojho nového bytu v Káhire.