Zase vás začala bolieť hlava, koleno, či hrdlo a hneď siahate po utišujúcich liekoch. Zaručene vašu bolesť utlmia, ale nezbavia vás jej natrvalo. Tieto zázračné potraviny naopak dokážu oboje. Ak pri bolestiach občas siahate po bežne dostupných pilulkách, nie je to ešte taký problém. Keď v danej chvíli urobia službu a nie je potrebné sa nimi dopovať denne, prečo nie.
"Nechodí sa už síce tancovať na Čaje o piatej, ale čajovne tak akosi začali patriť ku koloritu našich miest. Do čajovne môžete bez obáv pustiť svoje deti. Môžete tam zájsť s priateľmi alebo iba tak s vlastnými myšlienkami. V čajovni sa nemusíte na nič hrať. Ak máte chuť, môžete odložiť vlastnú autoritu spolu s topánkami a pokojne si sadnúť na vankúš položený na zemi... A ak aj nenavštevujete čajovne pravidelne, je príjemné vedieť, že tu sú. Že raz, keď budete príliš smutní alebo príliš veselí, keď sa vo vás ozve hlas predkov a pocity filozofov, budete mať kam ísť. Dívať sa do plamienku sviečky, vnímať obláčiky vôní a s nimi i lúče slnka zakliate v lístkoch čaju..."
Darjeeling je Mekkou himalájskych čajov. Mesto Darjeeling sa nachádza na hrebeni hory vysokej vyše 2000 m. A všade naokolo sú rozľahlé čajové plantáže. Ranný pohľad na Himaláje a nádhernú Kančendžengu ponad severné plantáže Tukvaru sme si často a s láskou vychutnávali. Prinášame Vám zopár záberov z našej cesty...
Čaje sa v Nepále pestujú kúsok pod hradbou himalájskych osemtisícoviek, neďaleko Mount Everestu a Kančendžangy, ktorá nám pripadala ako kráľovná himalájskych čajov, pretože ju bolo vidieť vysoko na nebi z viacerých čajových plantáží a hôr Darjeelingu i Nepálu. Nafotili sme pre Vás tento kúsok sveta, aby ste mali možnosť vstúpiť do krajiny, v ktorej zrejú a produkujú sa nepálske čaje.
Oolong, v čínštine Wu Long, znamená v preklade čierny drak. Čiastočná oxidácia modrozelených čajov, ako sú oolongy tiež často nazývané, ich radí na unikátne miesto medzi čajmi zelenými a čiernymi. Ich história siaha až do čínskej dynastie Ming, do obdobia zhruba pred 400 rokmi, do provincie Fuťien, pohoria Wu Yi. Vtedy bol popísaný čaj Yu Xiang Wei Hui – čaj, ktorý prechádza niekoľkými fázami spracovania, aby sa vytvorila dobrá chuť a aróma. Dnešná výroba čajov oolong sa dá zhrnúť do piatich krokov - zber, zavädanie, natriasanie, zahrievanie a rolovanie, pečenie či sušenie. Lístky zelených odrôd oolongov sú väčšinou pevne zvinuté, kým tmavšie oolongy si zachovávajú tzv. dračiu formu – zostávajú len volne pozohýnané. Za najlepšie sú považované oolongy z provincií Fuťien, Kuang-tung a z Taiwanu.
Zelený jačmeň/mladý jačmeň/Green Ways je vylisovaná šťava z lístkov mladého jačmeňa, ktorá je vysušená, čím vznikne krásny zelený prášok. Tento extrakt obsahuje všetky vitamíny, minerály, stopové prvky a antioxidanty. Ďalej chlorofyl, nukleové kyseliny, (DNA, RNA), enzýmy, mastné kyseliny a veľa ďalších zdraviu prospešných látok, ktoré neustále prebiehajúci výskum až teraz objavuje. Pestuje sa bez akýchkoľvek pesticídov a samotné spracovanie prebieha veľmi šetrne. Je 100% čistý, bez akýchkoľvek prísad! Nie je pasterizovaný a je maximálne vstrebateľný. Pri použití prášok sa rozmieša s vodou čím vznikne zelený džús - živý nápoj. Tento nápoj je zásadotvorný. Asi po 20 minútach je nápoj strávený a všetky hodnotné látky vám dodajú veľkú porciu energie a síl.
Terapeutické vlastnosti rastliny, ktorú starovek a stredovek poznal ako mandragoru a súčasnosť pod botanickým názvom Mandragora officinalis patriacu do radu Solanacei sú v lekárskych kruhoch síce známe, ale dnes už tejto prostej rastline nikto nepripisuje žiaden liečebný zázrak, ani keby na seba zobrala ľudskú podobu. Avšak magická mandragora v predstavách stredovekých alchymistov túto podobu mala. Príznačný bol dokonca už aj jej grécky názov „antropomorfos“, t.j. „človeku podobný“. Ide totiž o koreňovú rastlinu, ktorej podzemná časť môže vzdialene pripomínať postavu. Podľa tézy, že prianie je otcom myšlienky však v minulosti ľudia naozaj videli v jej koreňovom systéme podobu ľudskej bytosti - s tvárou, rukami a nohami a vytvorili okolo nej neuveriteľnú spleť tvrdení. Mandragora, ktorá je v Mojžišových knihách spomínaná ako „dudaim“ a bola známa už v najstarších kultúrach rastie predovšetkým v južnej Európe, na Sicílii, Sardínii a v severnej Afrike, ale - ako tvrdí tradícia - zasvätenci ju zbierali výhradne pod šibenicami, keďže sa domnievali, že do tu rastúcej rastliny sa prevteľuje duša nebožtíkova a obdarúva ju skutočným životom.
Každý strom žije, má duši a také obrovskou životodárnou sílu. V minulosti lidé tuto sílu dokázali využívat; měli své posvátné háje velkých dubů, buků či kaštanů, které mnohde působily také jako věštírny. Jakmile se lidé odebrali do posvátného háje a pod jejich mohutnými větvemi se uložili ke spánku, duchové stromů jim nabídli vyřešení jejich problému. Také nemocní přicházeli pro zdraví a mnozí je také tímto způsobem získávali. Proto i pouhé ulomení větve v posvátném háji bylo považováno za hřích a věřilo se, že poraněný strom pachatele potrestá buď smrtí nebo nemocí.
Křen, zvaný též selský, je vytrvalá bylina pěstovaná pro kořen, často zplaňující. V lidovém lékařství je užíván na podporu vylučování moči a jako obklady při revmatismu. Tolik stručný encyklopedický slovník. V dávnějších dobách se však křen spojoval vždy s mužstvím. V 19. století, jakmile si starší muž bral za ženu mladou dívku, směřovaly k němu posměšky, aby se raději držel křenu než mladé žínky.
O léčebných vlastnostech mědi věděli již ve starověku. Aristoteles se ukládal k spánku vždy s měděnou koulí v ruce. Lékaři na dálném východě k prevenci zlomenin kostí používali červený měděný prášek, který zamíchali do mléka nebo do vody. V Indii mědí léčili nemoci kůže a očí. V Egyptě a Sýrii existuje zvyk dávat malým dětem měděný kroužek na nožičku a ruku, dokud se jim neprořežou zoubky…
