„Atlantid?“ pomyslel jsem si v duchu, „ta oblast se přece jmenovala Atlantida,“ a lámovi jsem to řekl. Dobrosrdečně se zasmál a odpověděl: „Ne, ne, Lobsangu, žádné jedno místo zvané Atlantida neexistovalo, je to všeobecný název mnoha zemí, které se beze stopy sesuly na dno oceánu.“
„Ach, já jsem se domníval, že Atlantida byla místem tak vyspělé civilizace, že pro ní jsme jen tlupa vesnických balíků, a vy teď najednou prohlásíte, že žádná Atlantida neexistovala.“
Poznáte príbeh o Hornom a Dolnom konci? Tí z Horného konca považujú tých z Dolného za hotových diablov a naopak. Takto čiernobielo pristupujú niektorí nadšenci k téme civilizácií Atlantídy a Hyperborey, ktoré trvali mnoho tisíc rokov a v ktorých žilo svoje životy mnoho miliónov Bytostí.
Dospelosť spočíva i v uvedomení si miery zodpovednosti za to, v akom svete žijeme. Ak budeme túžiť po Pravde, odzrkadlí sa to možno v podobe senzačného objavu, ktorý zmení pohľad na dávnu minulosť, alebo v podobe radikálneho pokroku vedy, ktorý nám umožní uzrieť tú istú dosiahnutú úroveň i v histórii. Áno, ak posudzujeme kultúry dávno minulé, či tzv. mýtické, pozeráme cez okuliare dnešného stavu vedy. A tak nejak samozrejme predpokladáme, že kedysi to bolo slabšie.
„Víš, Lobsangu, to je poměrně dlouhé vyprávění a zavádí nás na spletité cestičky dávných dějin, o nichž nemají dostatečné znalosti dokonce ani někteří lámové. Ale stručně řečeno, stalo se asi toto: naše planeta už byla zralá k osídlení, a tak naši vládci rozhodli, který druh bytostí sem bude vysazen – a byli jsme to my, lidé. Vládci je nazývám proto, že to byli hlavní představitelé Zahradníků Země i dalších planet.
Pred viac ako dvetisíc rokmi písal Platón o Atlantíde – prehistorickej civilizácii, ktorá údajne existovala deväť tisíc rokov pred jeho érou, čiže viac ako jedenásť tisíc pred našou. Slávny filozof spomína civilizáciu s technológiami na úrovni doby bronzovej, ktorá sa nachádzala na „ostrove Atlantída“ niekde blízko Stredozemného mora v Atlantickom oceáne.
Množstvo kritikov volá po nevyvrátiteľných dôkazoch. Akoby sa skrze ne dalo dotknúť legiend samotných. Znalí však vedia, že práve viera je na to ako stvorená. Áno, je to paradox, ale nijak záhadný. Stav vedomia vyplývajúci z viery nám totiž zjavne umožňuje vnímať Pravdu obsiahnutú v mýtoch omnoho lepšie, než apriori skepsa. Nastavenie „najprv mi predložte dôkazy a potom uverím“ vyzerá logicky, ale skrátka takto to nefunguje. Vieme o vlastných dejinách žalostne málo. A účinný liek oháňajúc sa kritickým myslením tvrdohlavo odmietame.
Nechajme nekonečné spory o tom, či smú byť mýty a legendy hodnovernými prameňmi a radšej poctivo analyzujme dostupné zdroje dávnoveku z hľadiska Pokroku. Môžu byť často kontroverzné a oficiálne neuznané materiály zdrojom ozajstného Poznania? ÁNO. Takže sa už nebudeme prieť, či Atlantída jestvovala alebo nie, ale skúsime si z jej príbehu vziať ponaučenie. PREČO ZANIKLA?
Atlantída je ešte stále považovaná, v lepšom prípade, za tému vhodnú iba ak na romantické fantazírovanie o veciach medzi nebom a zemou. Hm, história je tak komplikovaná. Súvislosti nám priam zázračne unikajú a nové objavy nás konfrontujú s omylnosťou tých, čo tu boli pred nami. V podstate s každou novou generáciou vedcov prichádzajú hypotézy nové a neraz úplne opačné. Metodika je prepracovaná takmer ad absurdum a lámeme si hlavu, ako spracovať obrovské pakety dát. Málokoho však trápi, či tie kvantá informácií naozaj smerujú k pochopeniu Podstaty.
Legendu o ztracené pevnině Atlantis a vyspělé civilizaci, která na ní kvetla, máme z Platónových dialogů Timaos a Kritias. Antický filosof uvádí spoustu zajímavých detailů, které vůbec nepodporují hypotézu, že by tyto texty byly čirým výmyslem nebo jen kulisou pro jeho představy o ideální společnosti. Vyskytovala se tam například četná ložiska kovů - a mezi nimi jeden, který je dnes neznámý. Autor mu říká oreichalkos, což nabízí celou řadu výkladů.
Spiaci prorok. To bolo prvé, čo som sa o tomto velikánovi dozvedel. Vzhľadom na jeho dielo by sa však patrilo napísať “Prebudený prorok.” Alebo skôr “Prebúdzajúci prorok”? Keď som sa zahĺbil do jeho kníh, ostal som v úžase. Neuveriteľný tok vhľadov a mimoriadne cenných informácií. Hej, je to jasnovidec. A to v našej dobe evokuje skôr skeptický postoj. Všetci predsa vieme, koľko je všade šarlatánov. Je však dobré poznamenať, že pravdepodobne ani jeden z armády skeptikov jasnovidný nie je. A čerpajú len z toho, čo sme sa ako ľudstvo naučili posledných niekoľko storočí. Zvláštne argumenty?
