Miroslav Švický začína uverejňovať články v tlači tesne po prevrate koncom roku 1989 o slovenskej kultúre a dejinách. Od roku 1995 píše reťazce článkov “Žijeme v období duchovného otroctva” (4 diely) a “Návrat Slovienov” (12 dielov) v časopise Zmena. V roku 1997 mu vychádza prvá kniha – upravené prepisy prednášok “NÁVRAT SLOVENOV – slovenské prírodné vedomie a viera”. Kniha vyvoláva vlny ohlasov a zakladá neformálne združenie známe ako Rodný kruh.
"Sme natoľko duchovne skolonizovaní, že keď niekto vytiahne jadrové témy našej kultúry, tak to vyzerá ako podozrivá exotika. Pravdaže, sú aj univerzálne témy, z ktorých sa však stali klišé, ako spievať o láske, potom ešte o láske, a nakoniec o láske. To sa môže. Môže sa spievať aj o búchaní, chlastaní, grcaní, to sa ešte môže. V krásnej piesni, ktorá by už dnes nemohla „rotovať“ - „Balada o poľných vtákoch“, je napríklad spomenutý údel Kainov, teda prvok kresťanskej mystiky, ktorá je bežná. Takisto ako v „Neobzerajte sa pani Lótová“. To nikomu nevadí. Čo je teda až také čudné na tom, že sa v mojich textoch mihne tu dobrodruh a rebel Popolvár, inde Svarogov Slncový kôň, Rod, Lada, Vesna, Perún, alebo divice tancujúce na krížnych cestách."
V Žiarislavových textoch sú zakódované odkazy v obrazoch slovenskej a slovanskej mystiky, takže sa dá nad nimi hútať i pokojne rozjímať. Nájdeme v nich svätoháje (Postoj chvíľu), uctievaný liečivý Raslav kameň (Kde pramení sa voda), matku Zem (Chvála ti, veľká Matka Zem), Ladu (Svadobná) i Slncového koňa Svarogovho (Zem Slovenov), tak ako aj mystiku 4 svetových strán (Živý obraz). Slovanská a slovenská mystika je po dlhej dobe obrazov Kainov, paní Lótových a iných výjavov z mystík iných kultúr, zaujímavým domácim osviežením.
"Západ sa tomu brániť nevie, pretože nemá dostatočne živého ducha, nemá nápady. Vyčerpal sa dočasne úspešným spotrebným materializmom, nevie sa ho pustiť a ostáva v ňom ako v modle, ktorá nie je účinná. My sme sa zbavili komunizmu a nateraz podriadili Západu, ale súčasne sa začala sa zatiaľ skrytá obroda rodných hodnôt, duchovného slovenstva, čo je však jeden z najpodstatnejších koreňov európskej kultúry. Ak uskutočníme duchovnú obrodu, nemusíme sa báť ani amerických vojsk, ani toho, že tu nebudú, nemusíme sa báť ani Kremľa, ani moslimov, ani ďalších javov, ktoré mnohí považujú za hrozbu. Našu duchovnú prírodnosť treba zjavne ustanoviť ako prirodzené právo, a nie ju potláčať ako pohanstvo. Ak sa podarí naša duchovná obroda, ktorá po nekonečne dlhej dobe je vôbec možná, môžeme sa stať jednou z najšťastnejších kultúr sveta."
