“Bez ohľadu na ostrosť fotoaparátu a rozsah snímky, je nemožné zachytiť obe zemegule naraz na jeden film z akéhokoľvek uhlu, hlavne ak medzi nimi uprostred je silný zdroj svetla, analogický Slnku, s priemerom 109 metrov! Preto s ohľadom na vzdialenosť, relatívne veľkosti a jasnosť Slnka, rovnako ako berúc do úvahy fakt, že veda je zameraná iným smerom, nie je vôbec prekvapujúce, že Protizem zostala stále nepostrehnutá.”
“Táto kompozícia jasne ukazuje, že na obežnej dráhe Zeme (tretia od Slnka) sa pohybujú DVE planéty: Zem a druhé teleso. Slnko hľadí na Zem, ktorej veľkosť (hmota) je menšia ako veľkosť druhej planéty za Slnkom. Nachádza sa diametrálne oproti nám, za Slnkom, takže ju nemôžeme vidieť! Egypťania evidentne hľadali spôsob ako zachovať túto informáciu získanú od bohov Neferu na večné časy.”
"Všetky tieto legendy zdieľajú spoločnú tému – ľudstvo, ktoré je zmietnuté z povrchu s výnimkou jedného človeka a jeho rodiny, ktorí prežili. My na Západe vo všeobecnosti poznáme meno toho, kto prežil, ako Noaha, ale pre Aztékov to bol Nene, zatiaľ čo na Blízkom Východe to bol Atra-Hasis, Utnapištim alebo Ziusudra."
Poloha Rajskej záhrady a Babylonskej veže mätie teológov a historikov už stovky ak nie tisíce rokov. Pre nedostatok informácií a kvôli neriešiteľnosti tejto hádanky sa mnohí rozhodli zaradiť Genezis (Kniha stvorenia) do oblasti mytológie a legiend. Inak povedané, nič také sa v skutočnosti nestalo a ani neexistovalo.
Ernst Muldašev, doktor medicíny, profesor, generálny riaditeľ Centra očnej a plastickej chirurgie v Ufe, chirurg vyššieho stupňa, čestný konzultant Luisvillskej univerzity (USA), člen Americkej akadémie oftalmológie, diplomovaný oftalmológ Mexika. Organizuje vedecké expedície do Himalájí, Tibetu, Egypta a ďalších krajín, ktoré významne prehĺbili chápanie problémov regeneratívnej chirurgie vrátane senzačných objavov filozofického a historického významu.
Partizánsky oddiel mal veľké bojové straty, preto bol nútený ustúpiť. Keďže dvaja boli ťažko ranení, miestny bača Slávek zaviedol skupinku do blízkej jaskyne. Pri vstupe do nej sa poverčivo prežehnával smerom dovnútra a varoval ich, aby ďalej do nej v žiadnom prípade nevstupovali. Sľúbil, že im donesie potraviny a lieky tak rýchlo, ako len bude môcť. V noci sa však rozpútala metelica a vedeli, že mu to môže trvať aj niekoľko dní. Keďže posledné tri dni takmer nič nejedli a pili len horúcu vodu z natopeného snehu, s pár kvapkami slivovice, autor denníka sa odvážne vybral na prieskum v nádeji, že v nej prespávajú nejaké zvieratá...
