V minulom storočí, no najmä v posledných dvoch desaťročiach, sa vo veľkom množstve článkov a publikácií – knižných i na internete – skúmala téma starobylého strateného kontinentu v oblasti severného pólu, legendárnej HYPERBOREY. Hádam najznámejšie verejnosti sú zmienky o severnom kontinente v prácach niektorých antických, hlavne gréckych geografov a historikov – aj v súvislosti s gréckou mytológiou.
Egyptologická literatúra je rozsiahla, utápa sa však v -izmoch: ›› skepticizme, ›› relativizme, ›› materializme, ›› prezentizme, ›› obskurantizme a ›› scientizme. Napriek tomu však niektoré teórie vo “vonkajších kruhoch” dávajú zmysel, vlastne dávajú väčší zmysel, než konvenčné teórie.
Ľudstvo tak zostarlo, že zabudlo na časy keď bolo ešte mladé a pôvod človeka je zahalený tajomstvom. Podľa konvenčných poznatkov bolo ľudstvo v minulosti primitívne a potom sa veci začali vyvíjať, pokiaľ sa ľudia nedostali zo štádia barbarstva a nestali sa múdrejšími a schopnejšími. Nový dôkaz však naznačuje niečo iné – že na úsvite svojej histórie bolo ľudstvo možno vedecky a technologicky oveľa ďalej, než by očakávali moderní ľudia.
Množstvo kritikov volá po nevyvrátiteľných dôkazoch. Akoby sa skrze ne dalo dotknúť legiend samotných. Znalí však vedia, že práve viera je na to ako stvorená. Áno, je to paradox, ale nijak záhadný. Stav vedomia vyplývajúci z viery nám totiž zjavne umožňuje vnímať Pravdu obsiahnutú v mýtoch omnoho lepšie, než apriori skepsa. Nastavenie „najprv mi predložte dôkazy a potom uverím“ vyzerá logicky, ale skrátka takto to nefunguje. Vieme o vlastných dejinách žalostne málo. A účinný liek oháňajúc sa kritickým myslením tvrdohlavo odmietame.
Nechajme nekonečné spory o tom, či smú byť mýty a legendy hodnovernými prameňmi a radšej poctivo analyzujme dostupné zdroje dávnoveku z hľadiska Pokroku. Môžu byť často kontroverzné a oficiálne neuznané materiály zdrojom ozajstného Poznania? ÁNO. Takže sa už nebudeme prieť, či Atlantída jestvovala alebo nie, ale skúsime si z jej príbehu vziať ponaučenie. PREČO ZANIKLA?
Skúmanie pyramíd, ktoré vídame v rôznych kútoch našej planéty naznačuje, že ich charakteristika sa zdá byť len útržkom kedysi jednotných poznatkov o stavaní pyramíd. V priebehu storočí a tisícročí sa tieto znalosti postupne vytratili. V dnešných časoch, kedy bezohľadné reštaurovanie zmazáva aj posledné zachované stopy, sa zbieranie zachovaných úlomkov a ich spájanie javí ako jediná šanca, posledný pokus čo i len čiastočne oživiť dávne vedomosti.
Plán expedície 2008 zahŕňal návštevu hlavných pyramídových komplexov v údolí Nílu a preskúmanie chrámových komplexov v meste Angkor Tom. Celá expedícia bola rozdelená do dvoch etáp:
Teraz sa naučíte niečo o materiáloch, použitých pri stavbe pyramíd. Táto znalosť je mimoriadne dôležitá a bez nej nie je možné postaviť pyramídu správne, iba menej efektívnu. Bez ohľadu na účel, pre ktorý boli pyramídy postavené, využívali sa pri ich stavbe len prírodné materiály. Výber materiálu bol daný ich vlastnosťami, vplyvom na ľudský organizmus a energetický systém.
“Keď sa bavíme o energii, životne aktívnom elemente stvorenia, z ktorého pochádza široká variabilita všetkých foriem života, teraz už na začiatku nového milénia sme schopní pochopiť, čo sa ukrýva za týmito slovami. Po stáročia zostávala táto starobylá vedomosť ľudstvu neprístupná, usadená späť v ignorancii ako za Aristotelových dôb.”
Jedným z dôvodov, prečo si ľudstvo dodnes neuvedomilo úroveň starobylých znalostí, je nesprávne čítanie hieroglyfov a piktografov. Najdôležitejšie aspekty vedomostí, prenášané kňazmi z generácie na generáciu, boli zaznamenané skôr prostredníctvom symbolov než slov. Piktograf môže obsahovať niekoľko úrovní informácií (významov). Samotné symboly obsahovali i zmysel celého učenia doktríny, zatiaľ čo vyjadrenie jedinej myšlienky niekedy zaberie celé zväzky kníh. Navyše verbálne záznamy prenechávajú priestor pre nesprávne interpretácie a manipulácie.
