Katastrofy

Prelomom morského dna v severnom Atlantiku a následným rozptylom vyvretej magmy sa vytvoril dutý priestor, čo spôsobilo, že ostrovný kontinent Atlantída klesol do hlbín; zároveň na jednej strane klesli a na druhej sa zdvihli pobrežné okraje kontinentov. Tým sa vlastne vysunula do výšky južná časť Južnej Ameriky. Atlantický oceán bol pred potopou užší. Magma, čo vystupovala z rozširujúcich sa trhlín morského dna, však spôsobila, že dno sa rozšírilo, a tým sa od seba odsunuli kontinenty. Podľa všetkého jeden alebo viac nárazov asteroidov počas potopy.

Kamenné uhlie vzniklo z rastlinných zložiek, kým ropa podľa platného vedeckého názoru pozostáva aj z organických častí, prevažne z tiel uhynutých zvierat a iných organických zvyškov. Ložiská ropy a uhlia nájdeme po celom svete, dokonca i v arktických oblastiach — na Aljaške a Špicbergoch. Náleziská ropy by podľa toho mali byť masovými hrobmi rôznych druhov zvierat. Ak zohľadníme obrovskú spotrebu tejto suroviny a rezervy prevyšujúce 100 miliárd ton, vychádza nám na jednej strane globálna príčina jej vzniku a na druhej strane obrovský počet odumretých organizmov.

Zaujímavá je výpoveď o tvorbe ľadovcov, pretože tieto v dôsledku podnebných výkyvov zrejme vznikali počas potopy, a nie pred ňou. Na severe Sibíri, v Indii, Mongolsku, Vietname, Austrálii, Južnej Amerike aj na Sumatre, všade sa v dávnych mýtoch spomínajú obrovské vlny, ktoré prevýšili i vysoké hory. Amerika je mimoriadne bohatá na ságy o potope. V mýtoch Indiánov kmeňa Navajo sa hovorí o vode, ktorá pripomínala horskú stenu bez štrbín či otvorov, i o potope, čo sa ako horský chrbát vypínala na celom horizonte.

Úrady už vylúčili ochorenia, vrátane neslávne známej „Colony Collapse Disorder“ (CCD), ako príčinu.
Britský Daily Mail uvádza, že až 12 miliónov včiel z približne 800 včelstiev vo všetkých oblastiach padalo mŕtvych k zemi zhruba v rovnakom čase okolo 26. septembra – a miestni včelári hovoria, že sú pravdepodobne na vine pesticídy.

Najhoršie je zatajovanie. Vtedy majú polopravdy a lži živnú pôdu bez hraníc. Ešte horšie je, keď ich niekto živí a ono to aj vynáša. Smutný príkladom je černobyľská havária v apríli 1986. V románe s názvom „Mária z Černobyľu“ ruský autor uvádza až 130 tisíc obetí tejto havárie a 800 tisíc ľudí vraj dodnes trpí nevyliečiteľnými chorobami. Fakt je, že z oblasti okamžite evakuovali 116 tisíc obyvateľov a do 600 tisíc ľudí pracovalo na likvidácii havárie. Ale zamieňať evakuovaných za mŕtvych a záchranárov za nevyliečiteľne chorých?

V úterý 26. února 2008 byla na Svalbardu (Špicberky) slavnostně uvedena do provozu archa rostlinných druhů. V objektu umístěném 300 metrů hluboko uvnitř hory bude za teploty minus 18 až minus 20 stupňů Celsia uskladněno až 4,5 milionu vzorků semen. Za vstupem chráněným pancéřovými vraty vede 120 metrů dlouhý tunel do tří komor o velikosti 27 x 10 metrů. Archa by měla přečkat všechny případné katastrofy, jako je jaderná válka nebo zemětřesení. Norský premiér Jens Stoltenberg prohlásil, že za stavu, kdy je Země ohrožena ztrátou biologické rozmanitosti a klimatickými změnami, jsou semena v tomto zařízení velmi důležitá. "Trezor je naše pojistka, plán B," řekl Stoltenberg. "Je to Noemova archa zajišťující biodiverzitu pro budoucí generace."

Stránky

Odoberať Katastrofy