Od dávnych dôb po modernú dobu experimentoval človek s rôznymi architektonickými prístupmi vzhľadom k príslušnému obdobiu, špecifickým funkciám a svojej vlastnej úrovni vedomia. V súčasnej dobe, napriek celkovému technologickému pokroku a nástrojom v našich rukách, zostáva stále veľa nezodpovedaných otázok v súvislosti s použitím a účelom starobylých chrámov a megalitických monumentov.
“Viac ako 1000 výpovedí svedčí o tom, že za posledných 200 rokov sa v Severnej Amerike na starodávnych pohrebných miestach našli viac než dvojmetrové kostry. Všetko je podrobne zdokumentované v novinových článkoch, hovorí sa o nich v mestských a okresných historkách, listoch, vedeckej tlači, denníkoch, fotkách a Smithsonianských etnologických správach. Tieto kostry sa našli na celom území s rôznymi anomáliami ako napr. dva rady zubov, sánky také veľké ako celá ľudská tvár, predĺžené lebky – toto všetko bolo zdokumentované prakticky v každom štáte.”
Ramzes II. umrel vo veku okolo 90 rokov. Počet jeho detí sa odhaduje na 100, ale niektorí výskumníci veria, že ich mohlo byť dokonca viac než 200. Hrobka KV5 bola pohrebným miestom minimálne 52 synov faraóna. Ich mená sú nám známe, ale je možné, že sa objavia v budúcnosti ďalšie. Výskumníci taktiež objavili kostrové pozostatky mladých žien, dcér faraóna. Avšak ich mená zostávajú doteraz neznáme.
Poklady Tutanchamona boli vždy známe ako najväčší objav v Egypte. Avšak v roku 1995 odhalilo Údolie kráľov ďalšie neskutočné tajomstvá – hrobku minimálne 52 synov Ramzesa II. Hrobka pod názvom KV5 je vzdialená len 70 metrov od hrobky Tutanchamona. O jej existencii sa vedelo už viac ako storočie, ale jej poloha bola nejasná. Prvou osobou, ktorá sa ju pokúsila nájsť, bol James Burton, ktorý prekopal oblasť už začiatkom 30-tych rokov 19. storočia. Howard Carter sa o to pokúsil tiež.
“Zistilo sa, že pri kreslení mapy nebola využitá pravidelná mierka. V porovnaní s aktuálnymi vzdialenosťami v oblasti Wadi Hammamat, ktorú mapa zobrazuje, bolo zistené, že sa mierka odchyľuje o 50 až 100 metrov za každý 1 cm na mape. Súčasťou mapy sú tiež texty, ktoré majú funkciu ako legenda v rámci moderných máp.”
Turínsky mapový papyrus je stará egyptská mapa, ktorá je všeobecne považovaná za najstaršiu topografickú a geologickú mapu starovekého sveta – existujú aj staršie mapy mimo Egypta, ale tie sú v porovnaní s Turínskym mapovým papyrusom neúplnejšie a abstraktnejšie.
Tím výskumníkov potvrdil objav dokazujúci, že kov na jednej z dýk, ktoré sa našli v hrobke Tutanchamona, rovnako ako množstvo iných cenných artefaktov starobylého Egypta, má nadpozemský pôvod, keďže boli vyrobené z meteoritov.
Irokézi, Tuscarorovia, Huróni, Omahovia, a mnoho ďalších severo-amerických indiánskych kmeňov spomína na veľkých ľudí, ktorí kedysi žili a pohybovali sa po teritóriách ich praotcov. Po celom území dnešného USA nachádzame stopy po týchto starovekých „obroch“.1
Po mesiacoch čakania, niekoľkých tlačových konferenciách a veľkých očakávaniach, stúpenci hľadania dvoch ďalších komôr v hrobke Tutanchamona dostali informácie, ktoré možno nechceli vedieť. Zdá sa, že veci sú na mŕtvom bode a môže to tak ostať na dobu neurčitú. “Tut-mánia“ alebo dokonca “Nefertiti-mánia“ boli tak blízko!
V roku 1973 švajčiarsky ‘autor dávnovekých astronautov’ Erich von Däniken, vydal svoju senzačnú knihu ‘Zlato bohov’, tvrdiac, že Juan Moricz, aristokratický podnikateľ argentínsko-maďarského pôvodu, objavil množstvo tunelov v jaskyniach Tayos v Ekvádore, ktoré obsahovali „Kovovú knižnicu“ s množstvom zlatých artefaktov, a že to boli tieto predmety, ktoré boli odovzdané Crespimu, tvoriac kontroverznú časť jeho zbierky. Navyše Däniken tvrdil, že artefakty boli vytvorené stratenou civilizáciou pomocou mimozemských bytostí. Otec Crespi a príbeh jeho artefaktov sa tak dočkali slávy.
