Přibližně 150 let po ustanovení egyptologie jako akademické oblasti se stále zdá, že mezi vědci neexistuje žádná shoda o funkci Velké (Chufuovy) pyramidy v Gíze. Přesto bylo navrženo několik různých hypotéz. Na začátku výzkumu pyramidy se objevila hypotéza hrobky, s obecnou vírou hlásající, že pyramida měla primární funkci jako místo odpočinku druhého vládce čtvrté dynastie – Chufua.
Starovekí Egypťania si vysoko cenili magické praktiky a používali ich na rôzne účely takmer vo všetkých aspektoch života. Ich svetonázor nebol obmedzený len na to, čo sa dialo na zemi, ale aj vo vzdialených a neznámych ríšach, ktoré obývali démoni a bohovia. Ale náboženská revolúcia kráľa Achnatona so sebou priniesla obrovský zmätok do myslí obyvateľov, ktorí boli od nepamäti zvyknutí uctievať viacero božstiev.
Tento seriál sa už venoval mnohým fenoménom moderného sveta, ktoré sa celkom nezhodujú s našou predstavou o starovekej histórii sveta. V tejto časti sa pozrieme na anomálie na lebkách a tajomnú rannú metalurgiu.
Archeológovia a historici objavili veľa zaujímavých nálezov, ktoré stále čakajú na logické vysvetlenie. Ak by sme našli odpovede, príbeh človeka by sa zrazu javil v úplne inom svetle. Ak budú nasledujúce fakty podložené dôkazmi, civilizácia by mohla byť oveľa staršia.
Úspechy modernej vedy sú fenomenálne. Ale súčasne s našimi vesmírnymi raketami, mrakodrapmi, zázračnými liekmi a jadrovými reaktormi máme tendenciu zmenšovať význam vedeckých výsledkov staroveku. A to je chyba.
Takže ak sa Rajská záhrada nachádzala v Amarne, čo potom s Adamom a Evou? Samozrejme na začiatok treba uviesť, že Adam bol prvý muž a Eva prvá žena. Ale to bol aj faraón Achnaton a kráľovná Nefertiti.
Počas chvíľky pokoja som v tieni Údolného chrámu skúmal mapu Gízy nasnímanú zhora a uvažoval som o tom, že každá pyramída vyzerala ako mikrokozmos, a ako satelitné pyramídy, ploty, chrámy a ďalšie konštrukcie navzájom určujú jedna druhú. Keď som sa na pyramídy pozrel spoločne, vnímal som poradie faktorov, ktoré z nich robili samostatnú formu architektonického vyjadrenia.
Smaragdové dosky sú jednou z najväčších záhad archeológie. Možno ich pokladať za skrytú stránku egyptskej mytológie, plnú príhod, v ktorých sa legendy stretávajú s históriou.
Učenci pokladajú Smaragdové dosky za legendu súvisiacu s božstvami starovekého Egypta. Táto legenda vraj odhaľuje záhady starovekých spoločností, ktoré prežili veľkú potopu. Dosky sú známe ako zašifrované Hermetické nápisy, ktoré údajne obsahujú tajomstvá alchýmie a základy Hermetickej tradície.
“Praktiky vnútornej deformácie lebky boli rozšírené po celom svete. Podľa súčasných predpokladov sa tento zvyk objavil nezávisle v rôznych oblastiach sveta, začínajúc v neskorej paleolitickej dobe, ale možno i skôr. V Panónskej panve sa predĺžené lebky datujú do neskorej doby železnej, známej v oblasti ako húnsko-germánska doba, pričom je ich možné odpozorovať u všetkých národov Panónskej panvy rovnako – Sarmati, Alani, Góti, Depidi a Húni. Dodnes sa v Panónskej panve našlo viac než 200 predĺžených lebiek.”
Pokiaľ nebudú nájdené, odkryté a zrekonštruované dokumenty z dávnych vekov, ostávajú nám len posvätné texty, klasické písomnosti a mýty o minulosti. Môžeme dokumenty, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii považovať za dôveryhodný materiál na rekonštrukciu obrazu minulosti?
