Píšeme

Množstvo kritikov volá po nevyvrátiteľných dôkazoch. Akoby sa skrze ne dalo dotknúť legiend samotných. Znalí však vedia, že práve viera je na to ako stvorená. Áno, je to paradox, ale nijak záhadný. Stav vedomia vyplývajúci z viery nám totiž zjavne umožňuje vnímať Pravdu obsiahnutú v mýtoch omnoho lepšie, než apriori skepsa. Nastavenie „najprv mi predložte dôkazy a potom uverím“ vyzerá logicky, ale skrátka takto to nefunguje. Vieme o vlastných dejinách žalostne málo. A účinný liek oháňajúc sa kritickým myslením tvrdohlavo odmietame.

Otázka č. 20: Viem, čo sa deje. Vidím jasne veci, ktoré iní prehliadajú. Niečo riešia, ale ja viem, kde je ozajstný problém. Niekedy mám chuť kričať: Ale veď je to celé o niečom inom!

Skvelý podnet, ďakujem. Pokušenie miešať sa do záležitostí iných je veľké. Obzvlášť u ľudí, ktorí sú citlivejší a vedia sa na celú vec pozrieť z odstupu. To, že im to nejde tak dobre pri vlastných problémoch snáď ani nemusím spomínať. U druhých vieme hneď a celkom presne, čo treba robiť, aby sa to celé pohlo k lepšiemu. A tu je tá Pasca s veľkým P. Rozhliadame sa vôkol a chceme konať dobro. A niekedy akoby nám niekto dával určité situácie rovno pred oči. A vidíme tiež, ako zúčastnení „ničomu nerozumejú“, „úplne zbytočne sa hádajú a trápia“. Otázka znie, dáva nám to právo „božsky“ zasahovať do životov iných ľudí?

Nechajme nekonečné spory o tom, či smú byť mýty a legendy hodnovernými prameňmi a radšej poctivo analyzujme dostupné zdroje dávnoveku z hľadiska Pokroku. Môžu byť často kontroverzné a oficiálne neuznané materiály zdrojom ozajstného Poznania? ÁNO. Takže sa už nebudeme prieť, či Atlantída jestvovala alebo nie, ale skúsime si z jej príbehu vziať ponaučenie. PREČO ZANIKLA?

Otázka č. 18: Všetko robím podľa príručiek. Kontrolujem to viackrát denne. Afirmácie, vizualizácie, prosby, ďakovania a tak stále dokola. A NIČ! Som z toho niekedy na prášky a inokedy ma ide rozhodiť. Vesmír ma asi vôbec nepočúva, nič sa nemení...

Ahoj, nebude problém práve v tom, že „robíš všetko správne“? Čo tak trochu si oddýchnuť od motivačných poučiek a viac si užívať Život? Asi viem, kde si, mávam to občas aj ja. Volá sa to KŔČ. Snaha konať správne je taká silná, že nám nielenže zväzuje ruky, úplne nás paralyzuje, kriví našu tvár a výsledkom je vnútorná bolesť a všetko len nie progres želaným smerom. A ešte je tu jeden častý úkaz. Dajte vedieť, komu sa to aspoň raz nestalo.

Atlantída je ešte stále považovaná, v lepšom prípade, za tému vhodnú iba ak na romantické fantazírovanie o veciach medzi nebom a zemou. Hm, história je tak komplikovaná. Súvislosti nám priam zázračne unikajú a nové objavy nás konfrontujú s omylnosťou tých, čo tu boli pred nami. V podstate s každou novou generáciou vedcov prichádzajú hypotézy nové a neraz úplne opačné. Metodika je prepracovaná takmer ad absurdum a lámeme si hlavu, ako spracovať obrovské pakety dát. Málokoho však trápi, či tie kvantá informácií naozaj smerujú k pochopeniu Podstaty.

Otázka č. 15: Známi si zo mňa uťahujú, že som šibnutá ezoterička. Nepovedia mi to presne týmito slovami, ale dá sa to vycítiť. A samozrejme majú asi tak milión dôvodov, prečo treba byť „normálny“...

To je taká, povedal by som, klasika. Nevyťahujú aj fóry typu: „V Nebi sa aj tak jedia len biele jogurty“? Tlak okolia je prirodzený. Ste zrejme iná, ako väčšina ľudí. Viem, dnes má spirituálne reči už kdekto, ale pokiaľ sa nájde jedinec s ozajstným záujmom o aktívne Dobro, okolie mu to dá spoľahlivo vyžrať:)

Otázka č. 11: Niektorí ľudia vystupujú ako zasvätenci dávnych mystérií. Čo si o tom myslíš?

Skutoční Zasvätenci si odovzdávali znalosti, aby sa línia nepretrhla a poznanie sa zachovalo. Výber bol mimoriadne prísny a rozhodne nestačilo mať veľký záujem. Dotyčný musel spĺňať i náročné morálne kritériá. A musel vedieť mlčať. Dnešní „zasvätenci“ vedia v prvom rade dobre rozprávať. Tu je malý návod ako sa stať skutočne „známym zasvätencom“:

S istou formou darwinizmu sa môžeme stretnúť i v egyptológii. Je to hlboko zakorenená viera v model “čím novšie, tým lepšie”. Má to svoju logiku. Najprv sme boli opicami, potom lovcami-zberačmi a nakoniec sme si budovali okázalé hrobky zvané pyramídy. Teda ešte predtým, než vznikla filozofia aspoň trošku k svetu (to akože grécka). Tento názorový horor je zavedenou vedeckou klasikou a ktokoľvek tvrdí niečo iné, je šarlatán.

Otázka č. 6: Chcem začať niečo robiť s telom. Ale aj s duchom, takže posilka ma neláka, môžeš mi prosím ťa poradiť?

Jasné. Myslím, že na to ideš dobre. Ohúriť babu vyrysovaným telom – na tom nie je nič zlé, ale čas beží. Ono pri tom funení v posilňovni môžeš zistiť, že roky ubehli, máš biceps, ktorý budí rešpekt, ale to je asi tak všetko. Absolútny súhlas, keď už cvičiť, nech je v tom aj Duch. A pre tých, čo spirituálne reči nemusia, to poviem inak – nech to má pre Bytosť hlavne energetický a harmonizačný prínos. To je totiž základ životnej pohody a dobrej kondície. Fyzickej i duševnej. Napadá vás veľa možností z dnešnej pestrej ponuky? Asi vás sklamem...

Prajem vám pekný deň milí čitatelia, je tu opäť pokračovanie seriálu Na vlastných nohách. Postaviť sa na vlastné nohy vyžaduje nielen úsilie, ale aj zrelosť, pripravenosť a najmä odvahu. Častokrát nevyhnutnosť. Ja som sa osamostatnil od svojich rodičov keď som mal 17 a pol roka. Nebolo to ľahké, ba práve naopak, ale bolo to nevyhnutné. Nechcem teraz opisovať, čo bolo dôvodom prečo som odišiel z domu, len chcem podotknúť, že aby sa človek stal samostatným, niekedy ho k tomu doženie situácia. Nevyhovujúci stav.

Stránky

Odoberať Píšeme