Alan Dolog: NAŠE DEJINY ÚPLNE INAK 6

Jordanes to napísal presne

Okrem Priscovej výpovede sa pri objasňovaní deja v prvej polovici prvého tisícročia opierame o Jordanesove dielo Getika. O Jordanesovi sa dočítate väčšinou neisté veci, ja som si vybral to, čo píše česká vikipédia (Slovenská o ňom nepíše nič):

„Jordanes († 552 po) byl nejspíše gótský historik. O jeho životě je známo velmi málo, byl sekretář (notarius) v římské provincii, někdy bývá uváděn jako, což se nepodařilo doložit. Ovládal a nejspíše také... Napsal dvě díla, Romana věnující se dějinám Říma a známější De origine actibusque Getarum (), které jako jedno z mála zachycuje počátky... Getica původně měla být pouhý výtah z obsáhlé dnes neznámé gótské historie, ale nakonec byla vypracována i z jiných zdrojů a v některých ohledech přesáhla rámec pouhého výtahu. Jordanes ji napsal v... Právě z vyjádření v jeho díle se usuzuje, že byl ostrogótského původu, ale není vyloučen ani jiný původ.“

R. 2012 vyšiel preklad oboch Jordanesových diel v Čechách pod názvom Gótske dějiny/Římske dějiny. Česi akoby si nevedeli vybrať. Celé ľudstvo vie, že Jordanesovo dielo sa volalo Getica, ale oni vydajú jeho dielo ako Gótske dejiny. Všimnite si aj zmienku o jeho pôvode: „nejspíše byl gótsky historik“. Pritom dielo sa volá Getica. Stačí vymeniť jedno písmeno, aby to dalo iný zmysel. Stačí napísať „nejspíše byl gótsky historik“, aby bolo podsunuté, že bol Gót, nie Get. Tieto zámerné deformácie si treba v českých článkoch a knihách všímať. Podobne posledná veta „Právě z vyjádření v jeho díle se usuzuje, že byl ostrogótského původu, ale není vyloučen ani jiný původ.“ Samozrejme Germánsky. Len nie Slovanský, preboha, mohol by byť akože Slovák. A Slováci proste neboli, lebo Slováci podľa Čechov vznikli ako české nárečie toť nedávno. Ironizujem. Deformátormi našich dejín sú nielen Maďari, Nemci, ale najmä Česi.

Geti žili vo federácii s Gótmi, ovládali vzájomne svoje jazyky, ale Geti (Gepidi) boli veľmi pravdepodobne Slovania a Góti Germáni. Jordanes to celkom jasne odlišuje a definuje. Nechápem, prečo by sme to mali ignorovať. Samozrejme teda, že vo svojom diele popisoval vlastne udalosti Getov i Gótov a ich koexistenciu s Hunmi už ako Gepidov. Podľa toho, ako píše o Wulfilovi, ariánskom, vraj gótskom biskupovi, ktorý preložil bibliu do gótštiny, môžeme odhadnúť, že mal blízko k arianizmu a bol Get. Geti žili už za Burebistu v Transylvánii s Dákmi.

No a teraz sa pozrime do knihy Getica. Tentokrát o Gótoch Jordanes v kapitole LII píše, že ostrogótsky kráľ Thorismund z dynastie Amalovcov, ktorý so svojimi bojovníkmi tvoril spojenca Attilovi spadol vraj r. 349 z koňa a jeho krajinu si rozdelili synovia a Balambér (tiež Balomir, Balamir, Vladimír), Tiudimir a najmladší Vidimir. Valamír (Balamir, Balomir) sa usadil medzi riekami Scarninunga a Aqua nigra, Tiudimir pri Pelse (Balaton = pleso, aj Neziderské jazero sa volalo Pleso – Peiso) a Vidimir medzi nimi. Rieku Scarninungu poznám v kraji Hunedoara. Volá sa v preklade Striga. Ľahko mohla byť skomolená na Scarinungu, keď bola Striga. Striga preto, lebo tečie z Pohoria Retezat a na jar vie urobiť šou na rovine. Dnes sa táto rieka volá Strei. Po rumunsky to znamená Striga. V Transylvánii sa spravidla stretávame s tým, že obyvatelia povodí riek mali pomenovanie kmeňov podľa nich. Aj dnes sú tam priezviská Pruten, Murešan, Crišan, Olteu... Tí, čo bývali pri rieke Strige sa volali podľa nej – Jordanes ich zvečnil ako Skirov.

Druhá rieka, ktorá ohraničovala územie najstaršieho Vladimíra (Balomira) je spomenutá Aqua nigra – Čierna voda. Jedna je hneď vedľa Scarinungy, Strei. Je to rieka, ktorá sa aj dnes volá Čierna a tečie cez Hunedoaru je len 8 km vzdialená, tečie s ňou paralelne a tiež sa vlieva do Murešu. Pretože bratia si delili krajinu prepokladám, spravodlivo, musela to by iná Čierna rieka v delenej krajine. Jedna Čierna voda je pri Senci, druhá vytekala z Balatonu... do Dunaja... existuje celkom určite aj tretia.

Treba ale vedieť, že v rannom stredoveku nebolo (ani teraz nie je) nič konštantné. Tak, ako jeden človek mohol mať v detstve celkom iné meno, ako v dospelosti, aj rieky nemali jeden názov. A tak sa aj jedna z riek volá inak v prameni, inak v strede a inak v dolnom toku. Preto majú historici nájsť tú pravú, o ktorej sa píše v prameňoch. Takže, aby som nenapínal, ide o rieku Tisu, ktorá sa práve pod sútokom Tisy od Ukrajiny s Bodrogom a Laborcom mala meno Čierna, Aqua Nigra, či Čiernya. Je to tak preto, lebo tento úsek sa volá podľa Čiernej tisy, ktorá je jednou z riek, ktorá rieku Tisu vytvára na sútoku riek Čornya Tysa, Biela Tisa, Laborec a Latorysa. Po tom, ako skončila rieka Čierna, zaústila sa do nej rieka Križ, stala sa tichou, bola nazvaná Tichá, ale niekto napísal Tisia, Titsa a Maďar z toho urobil Tisu, latiník dávno pred tým Tiphesas.

Tak sa robili a robia názvy. Malo to praktický význam. Ak sa povedalo Čierna, každý síce vedel, že ide o Tisu, ale hlavne vedel, o ktorý úsek, ktorú krajinu vymedzuje. Ako sa má z toho nejaký študovaný historik vyznať, keď toto v skriptách nie je! Amatér, dobrovoľný historik číta všetko a o všetkom pochybuje. Najmä ak sa napíše, že pohrebnej hostine Attilovej sa hovorilo „strava“. To naozaj svedčí o tom, že to boli „Germáni“!

Mapa je prevzatá z tzv. Mollovej mapy. Ak bol úsek krajiny pre Vladimíra veľký od rieky Strigy po Čiernu rieku, potom si bratia rozdelili krajinu spravodlivo. Ale v tom prípade v čase delenia, či zápisu o delení krajiny sa nevolala dnešná rieka Čierna tečúca cez Hunedoaru Čiernou. O tejto rieke Čiernej píšem v druhom článku o Hunoch. Názov Čierna jej asi dala nejaká čierna udalosť...

Ešte dôležitá poznámka. Jordanes v kapitole LII píše o tom, že ostrogótsky kráľ Thorismund z dynastie Amalovcov, ktorý so svojimi bojovníkmi tvoril spojenca Attilovi spadol zvraj z koňa r.349 a jeho krajinu si rozdelili synovia a Balambér (tiež Balomir, Balamir, Vladimír), Tiudimir a najmladší Vidimir. Valamír (Balamir, Balamber) sa usadil medzi riekami Scarninunga a Aqua nigra, Tiudimir pri Pelse (Balaton = pleso, aj Neziderské jazero sa volalo Pleso – Peiso) a Vidimir medzi nimi. Rieku Scarninungu poznám. Volá sa v preklade Striga. Ľahko mohla byť skomolená na Scarinungu, keď bola Striga. Striga preto, lebo tečie z Pohoria Retezat a na jar vie urobiť šou na rovine. Dnes sa táto rieka volá Strei. Po rumunsky to znamená Striga. V tomto kraji mali
obyvatelia – kmene často názvy podľa riek. Tí, čo bývali pri rieke Strige sa volali podľa nej – Jordanes ich zvečnil ako Skirov. Dedina Balomir neďaleko mesta Hateg (Haceg, maď. Hátszeg – koniec dediny) v kraji Hunedoara nie je asi tam náhodou.

Druhá rieka, ktorá ohraničovala územie najstaršieho Vladimíra (Balomira) je Aqua nigra – Čierna voda. Jedna je hneď vedľa Scarinungy, Strei. Totiž rieka, ktorá sa aj dnes volá Čierna a tečie cez Hunedoaru je len 8 km vzdialená od rieky Strei, tečie s ňou paralelne a tiež sa vlieva do Murešu. Pretože bratia si delili veľkú krajinu predpokladám, spravodlivo, musela to byť iná Čierna rieka v delenej krajine. Jedna Čierna voda je pri Senci, druhá vytekala z Balatonu... existuje celkom určite aj tretia.

Treba ale vedieť, že v rannom stredoveku nebolo (ani teraz nie je) nič konštantné. Tak, ako jeden človek mohol mať v detstve celkom iné meno, ako v dospelosti, aj rieky nemali jeden názov. A tak sa aj jedna z riek volá inak v prameni, inak v strede a inak v dolnom toku. Preto majú historici nájsť tú pravú, o ktorej sa píše v prameňoch. Takže, aby som nenapínal, išlo o rieku Tisu, ktorá sa práve pod sútokom Tisy od Ukrajiny s Bodrogom a Laborcom mala meno Čierna, Aqua Nigra, či Čiernya. Po tom, ako skončila rieka Čierna, stala sa tichou, bola nazvaná Tichá, ale niekto napísal Tisia, Titsa a latiník z toho urobil Tiphesas.

Tak sa robia názvy. A aby sa z toho nejaký študovaný historik vyznal. On predsa číta len odbornú literatúru! Mapa je prevzatá z tzv. Mollove mapy. Ak bol úsek krajiny pre Vladimíra veľký od rieky Strigy po Čiernu rieku, potom si bratia rozdelili krajinu spravodlivo. Ale v tom prípade v čase delenia, či zápisu o delení krajiny sa nevolala dnešná rieka Čierna tečúca cez Hunedoaru Čiernou! O tejto rieke Čiernej píšem v druhom článku o Hunoch. Myslím, že asi viete, kde mal hranice Tiudimir – pri Plese. Pri Balatone, alebo až pri Neziderskom jazere. Obe sa volali Pleso, Pelso. Volala sa táto rieka Čierna vtedy Nedao? Ale to Nedao sme si asi vysvetlili...

Tento priestor o ploche cca 300 km² vymedzený údoliami rieky Mureš, Striga a Čierna bol vyhľadávaný mnohými kmeňmi, ktoré hľadali bezpečie na úrodnej rovine plnej riek, obkolesenej horami. Boli to Dákovia spolu s Getmi do r. 106, ktorí tu mali vybudovanú vladárovu kamennú pevnosť Blidaru, Sarmizegetusa Regia a niekoľko ďalších pevností. Po nich r. 106 sem prišli Rimania, ktorí zbúrali Blidaru, a vybudovali obrovskú a nádhernú pevnosť Sarmizegetusa. Rimania (vojsko) odišli v r. 271–282, kedy sem prišli Skýti – Vandali – Gepidi. Po nich sem vtrhli Ostrogóti, ktorí Sarmizegetusu cca r. 330 mohli zbúrať. Vtrhli sem aj Huni cca r. 370–375 a vytvorili so Slovanmi spoločnú existenciu, chodili spolu lúpiť.

Kraj Hunedoara je prírodnou skrýšou z možnosťou úniku viacerými smermi. Po smrti Attilu sa Huni vrátili k slovanským starousadlíkom ale Slovania sa spolčili so súkmeňovcami, aby Hunov pokorili. Doba nebola ďalej pokojná, pretože do krajiny pravdepodobne prichádzali lúpežní Avari. Avari nemajú určený presný pôvod, ale je možné aj to, že to boli oneskorení, navrátení Huni. (Môj názor.) Nie je isté, či Avari ovládli aj okolie Hunedoary.

Ale isté je, že od cca VI. storočia sa tu postupne upevňovala moc Slovanov napriek krátkemu vpádu Bulharov v IX. storočí a vyvrcholila ríšou, ktorú poznáme pod názvom Veľká Morava. Príchodom (návratom) Maďarov r. 904 aj táto ríša padla. Miesto ovládli Maďari, ale pred r. 1240 si tu urobili hlavný stan aj Tatári – dôkazom je obec Tartaria s nálezom tatárskeho písma v tejto oblasti. Od II. svetovej vojny patrí krajina Rumunsku, vládnu tu Rumuni – potomkovia Dákov a všetkých národov, ktoré sa tu vyskytovali. Huni tomuto miestu mohli hovoriť Veľká Dedina. Mala cca 300 km. Keď som predpokladal, že Huni po porážke na katalaundských poliach sa stiahli do podobnej, ba možno lepšej krajiny = skrýše, kde tiež vyvierala teplá voda zo zeme: tou krajinou je Turiec na Slovensku o úplne rovnakej rozlohe. Je taktiež chránená horami.

Moji oponenti ma zosmiešňovali preto, lebo tá krajina podľa nich v žiadnom prípade nestačila pojať „tak obrovské množstvo ľudí a zvierat“. Pritom ich početnosť bola po katalaundských poliach hlboko znížená! Ak im stačilo 300 km² „Veľkej dediny“, potom sme na rovnakej ploche. A ešte sa k nim zmestili aj Priscovi „Skýti“, čiže Gepidi, a Vandali. Tak koľkože bolo Hunov? 30 000, či až 50 000? Huni boli homogénni, alebo to bola zmes etník?

Zaujímavá poznámka Priscova je, že Skýti ovládali jazyk Hunov, ale aj gótsky jazyk. Jordanes dokonca píše, že Skýti, Gepidi a Vandali boli s Gótmi bratia. Čo tým asi naznačuje?

Možno ale z toho všetkého sa nám núka vysvetlenie, prečo Rumuni. Odkiaľ sa vzali? V údoliach vládli Slovania a v horách bol národ, ktorý postupne zídúc do dolín vytlačil Slovanov, resp. asimiloval sa s nimi a dnes sa tu hovorí rečou neslovanskou, rečou, ktorá je ale zmesou minimálne štyroch jazykov?

Našli ste v tomto článku odpovede na viacero otázok? Ste prekvapení? Aj ja som bol.

-pokračovanie-

Alan Dolog