Exkurzy do hlbokej histórie Zeme sú výletmi, na ktorých sa tisícročia mihajú ako krajina za oknom uháňajúceho vlaku. Väčšinou sa na to zabúda, ale pri posudzovaní reálnosti legiend je to dôležitý prvok. Aj tak často spomínaná Potopa prebiehala v niekoľkých fázach. Reálne bolo dosť času na prípravu pre všetkých ochotných načúvať hlasu múdrych. Kňazi Atlantídy o blížiacej sa katastrofe vedeli a svoj ľud včas varovali...
Existujú údaje, ktoré budeme skúmať podrobnejšie, o mnohých zmenách zemského povrchu (niektoré sa potopili, zdvihli a znovu potopili) od najskorších spomínaných období (pred miliónmi rokov) až do dnešnej doby. Sú tu náznaky pohybov v dobe asi 50 000 p.n.l. Ďalšie pohyby sa uskutočnili okolo roku 28 000 p.n.l., kedy sa kontinent rozpadol na množstvo ostrovov a konečný zánik Ostrova nastal asi v roku 10 000 p.n.l. Myslíme si, že toto posledné, definitívne zničenie Atlantídy mienil Platón. Každé ničivé obdobie trvalo mesiace a roky. Určite nie niekoľko dní. V každom prípade boli obyvatelia dopredu varovaní, takže sa sťahovali do Európy, Ázie alebo Ameriky.
Okrem mohutných vĺn osídlení smerujúcich do Ameriky a Afriky sú dnes viditeľné znaky aj inde vo svete. Je pravdou, že taká koncentráciu hi-tech technológie prakticky bez pohyblivých častí, akú nachádzame v podobe egyptských a mayských pyramíd, nie je obvyklá, no stačí sa pozorne dívať okolo seba. Kulturologické hľadisko je tu opäť veľkou pomôckou. Už sa konečne prestaňme čudovať zdanlivo nelogickej odlišnosti jazyka, zvykov i výzoru Galov, Baskov a ďalších národov, ktorých predkovia prišli z Atlantídy. Dajme zbohom predstavám. že vyspelá civilizácia musí zanechať niečo v štýle „káblov a displayov“ a pohnime rozumom pri snahe dopátrať sa skutočného účelu Stonehenge a ďalších megalitických štruktúr rozsiatych po celej planéte.
V roku 1925, kedy bol poskytnutý tento výklad, sa tiež vedci domnievali, že človek je na Zemi len niekoľko tisíc rokov. Myšlienka, že by na zemeguli žil milióny rokov bola nielen neprijateľná, ale aj smiešna. Až posledné objavy posunuli vek ľudských dejín dozadu. Údaj z roku 1925 môže byť ešte dnes neprijateľný, ale už nie je taký smiešny.
New York Times 10. 8. 1958 v rubrike “Veda v prehľade” uverejnili článok “Objav talianskej kostry predpokladá vyvinutejšieho predka”. Článok opisuje objav Dr. Johannesa Heurezelera z Bazilejského univerzity vo Švajčiarsku, ktorý našiel celú kostru v talianskej uhoľnej bani v hĺbke 500 m. Vek kostry bol určený bežnými ideologickými a antropologickými metódami na 10 miliónov rokov. Dr. Heurezeler vypočítava niektoré črty, ktoré ho viedli k záveru, že tento tvor bol človek, nie opica.
“Má krátku tvár, nemá opičí nos, nemá ´opičiu medzeru´ – typický priestor medzi rezákmi a tesákmi u opíc, predné zuby sú v dolnej čeľusti zasadené rovno, zatiaľ čo predné zuby opice trčia dopredu, bočné zuby sú menšie ako tesáky opice, brada je vpredu zaguľatená, nie špicatá. Nosné dierky ustupujú a nie sú ploché ako u opíc, tri dolné stoličky sú ľudské, otvor pre nerv vedený dolnou čeľusťou je tiež typický pre človeka.”
Blízko skameneného humanoida boli pozoruhodne dobre zachované zvyšky predchodcov dnešných zvierat a rastlín, o ktorých vieme, že sú 10 miliónov rokov staré...
►O “pasci možných prelomových objavov”
sa dozvedáme od geologičky Virginie Steen-McIntyre (VIDEO):
Objav Dr. Heurezelera nebol náhodný. V roku 1872 francúzsky paleontológ našiel v uhoľnej štôlni v Toskánsku zvyšky skameneného humanoida. Boli označené ako vyhynutý druh opíc. V roku 1933 sa Dr. Heuzeler týmito zvyškami začal zaoberať a po preštudovaní čeľustnej kosti sa utvrdil v názore, že označenie ľudoop, resp. opica je zlé. Po 23 rokoch štúdia, v roku 1956, uverejnil Dr. Heurezeler svoje výsledky na zasadnutí Wenner-Grenovej nadácie pre antropologický výskum. Dr. Heurezelera podporil aj Dr. Helmut De Terra z Univerzity Columbia.
S podporou zmienenej nadácie pracovala pod vedením Dr. Heurezelera a De Terry skupina vedcov a za 28 mesiacov systematického prieskumu našla humanoidnú kostru. Jej záver znie: “Keby mal človek spoločného predka, nebol to ani opočlovek, ani ľudoop. Bol to tvor bez ľudskej aj bez opičej charakteristiky žijúci v ranom štádiu vývoja cicavcov možno už pred 100 miliónmi rokov.” Tvrdí, že “nikto nemá predstavu, ako tento prvotný ´kus hmoty,´ z ktorého sa vyvinul aj človek aj ľudoop, vyzeral. Vieme len, že to nebol ani ľudoop, ani človek. Problém je, čo máme hľadať. Nebude to neexistujúci ´chýbajúci článok,´ ale prvotný ´kus hmoty,´ z ktorého vyšiel počiatočný človek a počiatočný ľudoop. Každý pokračoval vlastnou cestou vývoja.”
Dlhú dobu boli za najstaršie považované ľudské zvyšky jávskeho a pekingského človeka. Ich vek sa odhadovalo na 300-500 000 rokov. Ale už pred Heurezelerovým objavom, v roku 1948, opísal Miami Herald objav Roberta Brooma. Ten tvorila skamenená dolná čeľusť opočloveka, obra. Našiel ho blízko Johannesburgu v Afrike. V roku 1949 Life o tomto objave uverejnil článok s obrázkami a spomenul aj nález skamenených zvyškov trpaslíka. Hovorí sa v ňom aj o práci Dr. L. S. B. Leakeya v Afrike. Leakey v objavoch pokračoval.
V roku 1960 Cleveland Plain Dealer uverejnil článok o objavení “sinantropa,” najstaršieho človeka – jeho vek: 600 000 rokov. Leakey skúmal Olduvai Gorge v Tanganike v Afrike.
V roku 1963 vykopal kosti rôznych druhov starovekých ľudí, ktorých považoval za výrazne starších ako 600 000 rokov staré zvyšky sinantropa.
Určenie veku rádioaktívnou metódou potvrdilo Leakeyho predpoklad a určilo vek nových úlomkov “homo habilis” na 1 850 000 rokov. Na konferencii “Vznik človeka,” ktorá sa konala v roku 1965 na univerzite v Chicagu, predniesol svoje objavy a oznámil aj objav tretieho, človeku podobného tvora – pitekantropa. Spoločne so zvyškami kostí opísal Leakey aj nájdené primitívne nástroje.
Ďalšie novinový článok uverejnil dodatočné podrobnosti a popísal aj nový postup určovania veku pomocou draslíka a argónu. Ten určil vek kostných zvyškov na 1 750 000 rokov. Ešte novšia novinová správa vo Virginian Pilot (Norfol, štát Virgínia) 15. 1. 1967 opísala Leakeyho objavy kostí tvora pomenovaného Kenyapithecus africanus, ktorého vek sa odhadoval na 14-20 miliónov rokov. Článok sa zmieňuje o ďalších objavoch harvardských paleontológov. O objave lakťovej kosti, ktorej vek sa odhaduje na 2,3 až 3,3 miliónov rokov.
V januári 1967 Scientific Research v článku “Budapeštianska lebka” opisuje objav zvyšku lebky západne od Budapešti učinený Lászlom Vertesom, archeológom Maďarského národného múzea. O lebke tvrdí, že má 500 000 rokov a že patrila Homo sapiens – členovi našej rodiny.
►Stopy vedú k “spoločnému dizajnérovi” opice a človeka (VIDEO):
Oficiálna veda o svojich styčných dogmách nerada diskutuje a s laikmi už tobôž nie – navrhujem, aby sme to rešpektovali. Tento článok si nekladie za úlohu vyvolať apriori ohnivú debatu. Len chce upozorniť na jeden natoľko zjavný fakt, že ho zväčša veľmi úspešne prehliadame. A to, že zrejme jediným známym spojovacím článkom skutočne dokazujúcim vývoj človeka z opice je výhradne Darwinova teória samotná!
A že napriek veľkej nepopularite vo vedeckých kruhoch, jedným z chýbajúcich ohniviek logiky kontinuity vývoja civilizácií Zeme je práve ►Atlantída!
›› Výskyt civilizácií v pradávnych dobách...
Nabudúce sa pozrieme na niektoré kľúčové omyly, ktoré kolujú o nadväzujúcej kultúre starovekého Egypta. Nielen v tradičných, ale i v alternatívnych kruhoch a v súvislostiach...
Lanoo
Citácie sú z knihy Edgara Cayceho “Tajemství Atlantidy” (1999)
S láskavým dovolením vydavateľstva Eko-konzult
Otázky Lanoovi môžete posielať na: miesta.net@gmail.com
Súvisiace:
Seriál: Darwinizmus ne kreacionizmus ne tak teda co?
http://www.miesta.net/rubrika/rubriky/serial-darwinizmus-ne-kreacionizmu...Paleoantropológia
http://www.miesta.net/paleoantropologiaPôvod ľudstva
http://www.miesta.net/rubrika/rubriky/povod-ludstva
