"Kedysi dávno," Platón začína v epose Kritias, "si bohovia rozdelili Zem." Každý vzal územie a osídlil ho ľuďmi, ich miešancami a deťmi. Bohovia sa postarali o ľudstvo, ako sa pastieri starajú o svoje stáda, poznamenáva, pomocou mentálnej telepatie viedli a presvedčovali smrteľné bytosti o ich starostlivosti.
Poseidonov podiel na božskej pozemskej koristi bola Atlantída a on sa usadil v jednej časti s deťmi, ktoré mu porodila smrteľná žena. V strede ostrova, v blízkosti mora, na najkrajšej pláni, bol kopec. Tu žil jeden z pôvodných obyvateľov krajiny Evenor a jeho manželka Leukippe. Mali jediné dieťa, dcéru Kleito. Bola na vydaj, keď jej rodičia zomreli, Poseidona priťahovala a mal s ňou pohlavný styk. On opevnil kopec kde žil, uzavretím ho v sústredných kruhoch na mori i na pevnine, čím zneprístupnil miesto iným ľuďom. Centrálny ostrov vybavil božskou okázalosťou.
Poseidon splodil päť párov mužských dvojčiat, priviedol ich a rozdelil ostrov Atlantídy na desať častí, ktoré medzi nich rozdal. Jeho najstarší syn, Atlas, dostal matkinu časť ostrova. V strede bola svätyňa Poseidona a Kleito, obklopená zlatým múrom, do ktorej bol vstup zakázaný.
Platón nám hovorí o božskom prvku v prirodzenosti hybridných detí, ktoré prežili Atlantídu. Oni udržali určitú veľkosť mysle a užívanie vysokej životnej úrovne a života v bezúhonnosti.
Ale potom, božský prvok v nich sa oslabil častým miešaním so smrteľníkmi a ich ľudské vlastnosti začali prevládať. Prestali byť schopní užívať svoju prosperitu s mierou, hovorí Platón. Degenerované kmene začali prahnúť po moci a mali nespútané ambície.
Boh bohov Zeus, ktorého oko môže také veci vidieť, dozvedel sa o úbohom stave tohto obdivuhodného parku. Rozhodol sa potrestať ich a obmedziť ich na objednávku disciplínou. Preto zvolal všetkých bohov do svojho najslávnejšieho príbytku, ktorý stojí v strede vesmíru a vzhliada na celé oblasti zmien, a keď sa zhromaždili, takto ich oslovil.
Tu sa Platónov dialóg preruší. Z tohto stručného prehľadu sme sa dozvedeli, že bohovia prišli na Zem, krížili sa s ľuďmi, vytvorili novú rasu hybridných Boho-ľudí, a vybudovali pre nich v centre Atlantídy ochranný kryt. Po týchto pretekoch o dosiahnutie vysokého stupňa civilizácie začali degenerovať kvôli riedeniu „božskej podstaty“.
Zeus, žijúci v centre vesmíru, ničí Atlantídu.
Túto "božskú podstatu" som skúmal vo svojej knihe Orákulum Iluminátov. To bolo tiež hlavným predmetom gnostického textu známeho ako Hypostáza Archónov alebo Realita Vladárov. Stručne povedané, gnostici verili, že ľudia majú božskú časticu, ktorá je dychtivo vyhľadávaná triedou bytostí nazývanou Archóni alebo vladári.
Máme ju. Oni nie. Chcú ju.
Magické meno "Atlantída", budem sa škriepiť, odkazuje na viac než len na kúsok zmiznutej pôdy (most) medzi Európou a Amerikou, alebo globálne kráľovstvo, ktoré môže čoskoro nastať. Je to naša neustála túžba, neskrotný ideál, slovo symbol, ktoré vyvoláva vízie starej slávy – božský element, ktorý bol stratený.
Atlantída má byť vedúcim mýtom ľudskej civilizácie. Je to mýtický veľký vták Phoenix – obetovaný a znovuzrodený – znova a znova. Ako psychologický anjel alebo démon odsunutý do najhlbších zákutí podvedomia, ktorý bude opäť rásť.
Otázkou je kedy.
Ako vyplýva z ich používania hviezdnej symboliky, ich náboženského umenia, iniciácie staroveku, poznania precesie rovnodennosti, merania časového systému, ktorý rozdeľuje 26000–ročný "Veľký rok" do 12-tich astrologických "Nových vekov" s asi 2150 rokmi, oni predpovedali, že by ľudstvo mohlo urobiť skok na vyššiu priečku na zlatej špirále evolúcie počas veku Rýb, ktorý sa začal v čase Ježiša, a ďalší v druhom tisícročí nášho letopočtu na počiatku veku Vodnára.
Čas všetko ukáže...
- pokračovanie -
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
William Henry
Zdroj: http://www.bibliotecapleyades.net/stargate/stargate08.htm
Preklad: Ninive
Korektúry: Sokol
Súvisiace:
