V Mayských proroctvách, Veľbohoch, Tutanchamónových proroctvách a Stratenom hrobe Boha Virakoču som popísal znalosti egyptských, mayských i peruánskych vládcov, ktoré dosahovali tak vysokú úroveň, že sa k nim moderné ľudstvo až teraz začína približovať. Vštepovali ľudu, že Slnko ovplyvňuje úrodnosť pôdy, určuje charakter osobnosti (solárna astrológia) i to, že zmeny polarizácie slnečného magnetizmu spôsobujú na zemeguli cyklicky sa opakujúce katastrofy, ktoré postupne mažú z dejín civilizáciu za civilizáciou. Títo veľbohovia učili, že duša je večná, nepomíňajúca sa a že tie čisté mieria ku hviezdam, zatiaľ čo ostatných čaká znovuzrodenie na Zemi. Vedenie ukryli v cenných, trvalých veciach, aby tí, ktorí v ich dobe zlyhali, mali na budúce väčšiu nádej na spásu.
Posolstvo ukryté v typoch tvárí terakotových bojovníkov naznačuje, že pozorným skúmaním vojakov sa je možné dopracovať k poznatkom o Slnku a odhaliť duchovnú stránku života.
Skôr, než sa pustíme do odhaľovania skrytého posolstva, musíme sa najprv zoznámiť so spôsobom, akým Slnko ovplyvňuje život na Zemi. (Spôsob akým ďalšie civilizácie vtelili poznanie do pokladov nájdete štúdiom civilizácií Egypťanov, Mayov a Peruáncov v rozsiahlych dodatkoch knihy z ktorej čerpáme v tomto článku, časť nájdete i na tejto adrese, pozn. red.)
Načerpáme z nich znalosti, ktoré nám umožnia vydať sa na objavnú cestu, na konci ktorej snáď nájdeme vysvetlenie, prečo Prvý cisár, Čchin Š´Chuang-ti nechal vyrobiť a následne pochovať vyše 8000 terakotových bojovníkov v životnej veľkosti, z ktorých každý váži vyše pol tony, pod pole neďaleko dnešného Si-anu. Je skutočne oným vysvetlením to, čomu archeológovia chcú aby sme uverili? Máme sa uspokojiť s tým, že terakotová armáda mala chrániť miesto jeho posledného odpočinku? Každý, kto sa nad tým zamyslí, nutne zapochybuje. Veď sa tí vojaci nemôžu hýbať! Koniec koncov sú z pálenej hliny. Alebo sa jednalo o vrtoch všemocného cisára? O jeho zbožné prianie ochrániť hrobku pred nájazdmi vykrádačov a zlodejov? Ak áno, tak prečo svoju hlinenú armádu ukryl tak dôkladne, že ju nikto vyše 2000 rokov nenašiel? Zo skutočnosti, že hrobka Prvého cisára (aspoň pokiaľ je nám známe) nikdy nebola vylúpená, je možné usudzovať, že „ochrana pred lupičmi“ pravdepodobne nikdy nebola hlavným dôvodom existencie terakotového vojska. Prečo teda vynakladať toľko úsilia a zamestnávať vyše 700.000 robotníkov viac než desať rokov, aby vyrobili a pochovali hlinených bojovníkov, terakotovú armádu, ktorá ničomu neslúži?
Očividne budeme musieť kopať omnoho hlbšie, aby sme našli odpovede na tieto otázky, a to nielen na poliach okolo Si-anu, ale i v spôsobe života, myslení a dejinách starovekej Číny.
Veľká čínska pyramída
Š´ Chuang-tiova hlinená mohyla v tvare pyramídy sa nachádza 35 km východne od Si-anu pri mestečku Lin-tchung na úpätí hory Li, južne od rieky Wej a severne od Li-šanu. Dvíha sa do výšky 76 m. Je teda nižšia než Chufevova pyramída v Gíze (meria 147 m), ale obvodom, ktorý má 1250 m, je najväčšia známa na zemeguli. Obklopujú ju dva obvodové múry, ktoré zároveň vydeľujú Vnútorné mesto a Vonkajšie mesto. Každý z múrov má štyri brány. Pyramída sama je orientovaná čelom k Polárke, nebeskej obdobe pozemského cisára, ktorý ostáva nehybne v strede, zatiaľ čo ostatní krúžia okolo neho.
Výstavba mauzólea pod pyramídou začala rok potom, čo sa Š´ Chuang-ti (259-210 pr. Kr.) stal cisárom (okolo roku 221 pr. Kr.). Na budovaní miesta posledného odpočinku Prvého cisára sa teda muselo podieľať okolo 700.000 robotníkov necelých 11 rokov.
V roku 1977 boli severozápadne od pyramídy objavené pozostatky paláca a o tri roky neskôr sa archeológom vo výkope medzi mestskými hradbami, 20 m západne od pyramídy v blízkosti menšej jamy s kostrou koňa, sa podarilo nájsť dva záprahy bronzových koní s vozmi. V roku 1979 archeológovia narazili na 31 menších jám vo vzdialenosti zhruba 150 m západne od pyramídy. Pomenovali ich „zoo“, pretože obsahovali kostry vzácnych vtákov a zvierat. V blízkosti objavili plytké hroby 11 zajatcov (so spútanými členkami a zápästiami). Na juhovýchode našli „cisárske stajne“. Celkove sa v 81 jamách skrývali pozostatky kostier koní s terakotovými stajníkmi.
Mauzóleum v pyramíde ale stále čaká na preskúmanie. Existuje však popis pôvodných architektonických plánov, ktorý okolo roku 110 pr. Kr. zaznamenal S´-ma Čchien. Jeho popis teda pochádza zhruba z doby, kedy bola hrobka zapečatená. W. Burton (v The Records of the Historian of Siam Qian, Zápiskoch historika S´-ma Čchiena, New York, 1958) píše, že strop mauzólea je vykladaný perlami a drahými kameňmi, aby pripomínal hviezdnu oblohu a uvádza, že celý podzemný palácový komplex bol vystavaný ako miniatúrny model ríše, ktorému nechýbali pohoria a údolia a dokonca ani rieky a jazerá z ortuti. Plamene lámp živených veľrybím tukom nasvecovali mihotavé hviezdy na strope a odrážali sa dole v trblietavých jazierkach ortuti.
Uprostred jazierka sa nachádzala sada sarkofágov s telom cisára, ktoré (v súlade so zvyklosťami rovnako ako ostatných členov panovníckeho rodu) najpravdepodobnejšie obliekli do rúcha z večného nefritu podobne ako princa Liou Šenga a princeznú Tchou Wan. Konkubíny, ktoré cisárovi nedali syna, doprevádzali Š´Chuanga na jeho poslednej ceste. Ich telá ležali vedľa sarkofágov.
Mauzóleum plné pokladov chránili pred nezvanými návštevníkmi dômyselne nastražené pasci. Na votrelcov sa zniesla spŕška šípov s bronzovými hrotmi, ktoré vylietavali zo strategicky rozmiestnených kuší. Skryté jamy a samočinne sa zavierajúce dvere mali takisto odrádzať nevítaných hostí. Robotníci, ktorí dokončovali stavbu, zostali chytení v pasci za dvojitými vrátami uzavierajúcimi hrobku, aby nevyzradili tajomstvo bezpečnostných prvkov.
Podzemné objekty (koridory) s armádou terakotových bojovníkov v životnej veľkosti sa nachádzajú zhruba 1,5 km východne od hradby vonkajšieho mesta. Celkove štyri koridory číslované chronologicky podľa poradia, v ktorom boli objavené, ukrývajú vyše 8000 vojakov a bojových vozov.
Maurice Cotterell
(krátené, pozn. red.)
- pokračovanie -
Z anglického originálu „The Terracotta Warriors“, vydalo nakladateľstvo BB/art s.r.o. v spolupráci s nakladateľstvom Jiří Buchal – BB/art, 2004
Preložil Jan Kostřava
Preklad z češtiny: Ptah
exkluzívne.miesta
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
