Inteligencia má mnoho podôb, no nemusí byť neuchopiteľná. Jedna z definícií inteligencie hovorí, že je to schopnosť nájsť chaos v poriadku a poriadok v chaose. Ak je to pravda, potom ňou nepochybne oplývali vedci Isabelle Stengersová a Ilya Prigogine, autori knihy Poriadok z chaosu (1984). Iná, podobne hmlistá definícia tvrdí, že inteligencia je umenie vyhmatnúť z mnohých smerov vývoja ten hlavný. V tom prípade by sme mohli pripomenúť futuristické vízie Alvina Tofflera, autora knihy Tretia vlna. Tento azda najznámejší svetový futurológ, ktorý pred tridsiatimi rokmi veľmi presne predpovedal nástup informatizácie spoločnosti. Zvláštnou formou inteligencie je schopnosť robiť dobre IQ testy. Mnohí vedci ich však už považujú len za pomocné meradlo, ktoré nevypovedá o skutočnej inteligencii. Tá sa väčšinou prejavuje inak. Lenže ako?
Inteligencia podľa Gardnera
Howard Gardner je harvardský profesor psychológie, autor množstva odborných publikácií a populárnych kníh. Pred štvrťstoročím navrhol najzaujímavejší a azda aj najkritizovanejší koncept inteligencie v klasickej knihe Frames of Mind (česky vydal túto 400-stranovú knihu Portál v roku 1999 s názvom Dimenze myšlení). Gardner v nej tvrdil, že u človeka možno rozlíšiť niekoľko druhov inteligencií, pričom každá je čímsi svojská.
Napríklad logicko-matematická inteligencia môže zabezpečiť úspech v mnohých vedeckých odboroch, najmä vo fyzike a v matematike. Ľuďom ako Newton, Einstein, Bohr či Heisenberg priniesla okrem úspechu aj celoživotnú zábavu. Gardner cituje fyzika I. I. Rabiho, ktorý o vlastnostiach veľkých vedcov hovoril: „Pravú a nefalšovanú hlbokú zvedavosť majú v sebe malé deti. Fyzik je vlastne večne malým chlapcom, Petrom Panom ľudského rodu."
Ľudia s vysokou jazykovou inteligenciou majú talent na čítanie a písanie, sú dobrí v rozprávaní a zapamätávaní si príbehov. Uplatnia sa v literatúre, médiách, politike.
Kasparov a Copland
Ľudia s priestorovou inteligenciou bývajú vynikajúci umelci, maliari, dizajnéri, šachisti. Príkladom z posledného obdobia je bývalý majster sveta Garry Kasparov. Iný inteligentný šachista José Roul Capablanca (1888 - 1942) síce vyhlásil, že na šach inteligenciu nepotrebujete, no on ho považoval najmä za zaujímavú hru, nie za spôsob prezentácie svojej inteligencie v štýle Kasparova.
Bol preň prirodzený takisto ako jedlo alebo spánok, alebo ako hudba pre skladateľa Aarona Coplanda: „Skladateľ sa zrejme narodil preto, aby skladal hudbu, nemá teda dôvod vidieť v svojej činnosti nejakú zvláštnu prednosť." Podľa Gardnera je hudobná inteligencia, ktorá prináša cit pre rytmus, muziku a vnímanie sluchom, ďalším špecifickým druhom, a Copland (1900 - 1990) jej výrazným moderným predstaviteľom.
Ľudia s pohybovou inteligenciou sa zas najlepšie učia trénovaním a vynikajú v tanci alebo športoch. Práve teraz niet lepšieho príkladu ako jamajský šprintér Usain Bolt, ktorý ohromil športový svet na olympiáde v Pekingu suverénnymi víťazstvami na krátkych tratiach a nenapodobniteľným spôsobom pohybu.
Inteligencia medziľudských vzťahov sa často nazýva aj emočná či sociálna a mnohí sa domnievajú, že je pre život najdôležitejšia. Ľudia s touto inteligenciou obyčajne bývajú extroverti, citliví na pocity a nálady iných ľudí, vedia ich interpretovať a reagovať na ne. Ľahko komunikujú a vciťujú sa do pocitov iných. Bývajú vodcami, alebo naopak, ich nasledovníkmi, najlepšie sa učia v spolupráci s inými ľuďmi a radi o veciach diskutujú.
Kant a Darwin
Ľudia obdarení inteligenciou sebapoznania, čo je opäť Gardnerov termín, bývajú introverti a radi pracujú osamote, snažia sa vyznať vo vlastných emóciách a motiváciách. Inklinujú k filozofii, vede a písaniu a tiež k perfekcionizmu. Typickým príkladom bol francúzsky spisovateľ Michel de Montaigne (1553 - 1559) alebo nemecký filozof Immanuel Kant (1724 - 1804).
Jadrom naturalistickej inteligencie, o ktorú Gardner svoju koncepciu neskôr rozšíril, je priblíženie sa ľudí k prírode. Naturalisti bývajú dobrí v rozpoznávaní prírodných druhov, radi ich zbierajú a analyzujú. Ľudí s touto inteligenciou - prírodovedcov, ochranárov, záhradníkov, farmárov - si cenili v počiatkoch modernej civilizácie (Charles Darwin). No pomaly, ale isto prichádzajú opäť do módy. Spoločnosť od nich očakáva, že vyriešia problémy, ktoré prerástli globalizovanej spoločnosti cez hlavu.
Prečo dojčiť deti
Gardner sa už zaradil medzi klasikov výskumu inteligencie. K ďalším zaujímavým menám patrí Michael Kramer z americkej McGillovej univerzity, ktorý teraz výrazne prispel do diskusie o mechanizme inteligencie. Ide o genetickú záležitosť alebo je to vec výchovy a pôsobenia okolia? Najväčšia doteraz uskutočnená štúdia Kramerovho tímu naznačuje druhú možnosť.
Kramer skúmal skupinu 14-tisíc novorodencov. Štúdia trvala šesť a pol roka a uskutočnila sa v 31 nemocniciach a klinikách v Bielorusku. Podľa autorov poskytuje silný dôkaz, že dojčenie podporuje rast inteligencie detí.
Polovica mamičiek dojčila svoje deti podľa zvyklostí, bez špeciálneho zásahu doktorov. Druhá rešpektovala odporúčania dojčiť svoje deti čo najdlhšie a výlučne svojím mliekom. Poznávacie schopnosti detí vyhodnotili pomocou dvoch druhov testov, ktoré pripravili pediatri a detskí učitelia. Testovali sa schopnosti v čítaní, písaní, matematike a iných oblastiach. Urobili ich výrazne lepšie deti, ktoré mamičky dojčili dlhšie a nepretržite.
„Vplyv dojčenia na vývoj mozgu a inteligencie bol veľmi aktuálny a široko diskutovaný problém," povedal Kramer. „Teraz konečne môžeme vyvodiť príčinnú súvislosť medzi dojčením a inteligenciou." Takže ak ste nastávajúca mamička a nechcete svojmu dieťaťu zobrať hneď v kolíske šancu stať sa Mozartom alebo Einsteinom, viete, čo máte robiť. Výsledky štúdie zverejnil časopis Archives of General Psychiatry.
Trénovať, trénovať
Doteraz sa mnohí vedci domnievali, že pamäť s inteligenciou súvisí len málo. Psychológovia z Michiganskej univerzity zistili, že cviky, ktoré zlepšujú pamäť, zároveň zvyšujú aj inteligenciu. Mozog sa teda v ich chápaní javí ako inteligentný sval, ktorý treba trénovať.
Susanne Jaeggiová a Martin Buschkuehl najprv otestovali inteligenciu žiakov. Po 12, 17 a 19 dňoch tréningu pamäti ich testovali znovu. Čím dlhšie trénovali, tým lepšie výsledky dosahovali; rozdiely oproti netrénovaným boli výrazné. Podľa vedcov cvičenie posilnilo rozhodovacie procesy v mozgu, ktoré sa uplatňujú pri riešení problémov. Tento záver tiež nepodporil predstavy, že pri inteligencii rozhoduje dedičnosť. Štúdiu publikoval časopis Proceedings of the National Academy of Sciences.
Výsledky z Massachusettského technického inštitútu, ktoré zverejnil časopis Faseb, poskytujú dôkazy, že inteligencii - zatiaľ iba myšej - môže prospieť úprava jedálnička. Určité živiny totiž zvyšujú počet synapsií (nervových spojení) v mozgu, čím zlepšujú poznávacie schopnosti.
Vedci kŕmili hlodavce kombináciami látok potrebných pri vývine mozgových membrán. Obsahovali najmä cholín, ktorý je vo vajíčkach, uridín monofosfát (z repy) a kyselinu DHA, ktorá je v rybacom tuku. Kontrolná skupina hlodavcov túto stravu nedostávala. O niekoľko týždňov ich poznávacie schopnosti otestovali. Hlodavce so špeciálnou stravou výrazne lepšie zvládli orientáciu v bludisku.
„Aj ľudský mozog by mal reagovať na stravu podobne ako zvierací," povedal Richard Wurtman, šéf experimentu.
Alexander Ač
Zdroj: Národný Inštitút Francois Marie Voltaire
