Kritici, ktorí v súčasnosti kritizujú Olympijské hry zato, že sú príliš komerčné, skorumpované a zaplavené množstvom profesionálnych športovcov, často tvrdia, že moderné hry pošpinili ideály starovekých Grékov, ktorí súťažili v pôvodných Olympijských hrách v období medzi rokmi 776 PNL až 393 NL. Ideálom starovekých Olympiád malo byť stretnutie amatérskych športovcov, súťažiacich výhradne iba v mene mieru a dobrých športových výkonov, bohužiaľ je to len ďalší diel z gréckej mytológie. Ak preskúmame päť mylných predstáv o starovekých Olympijských hrách, objavíme v nich niektoré prekvapivé podobnosti s naším súčasným športovým festivalom.
K následné úvaze o homeopatii mne inspiroval objev rakouského občana Johanna Grandlera. Zaujaly mne jeho poznatky o revitalizované vodě, zejména o jeho aktivační jednotce, ve které protékající voda mění své vlastnosti. V průběhu výzkumu, který popisuji na 
Neskorá doba kamenná mala možno v Afrike skorší začiatok než sa pôvodne predpokladalo – snáď už o 20 000 rokov skôr. Nové analýzy artefaktov z jaskyne v Južnej Afrike odhaľujú, že jej pravekí obyvatelia vyrábali vyrezávané kostené nástroje, používali pigmenty, zhotovovali korálky a poznali jed už pred 44 000 rokmi. Tieto druhy artefaktov boli pôvodne prisudzované kultúre San, o ktorej sa predpokladalo, že sa objavila približne pred 20 000 rokmi.
HERMES TRISMEGISTOS, "trikrát najväčší Hermes." Meno, ktoré dali Gréci egyptskému Bohu Thothovi alebo Tehutimu, bohu múdrosti, učenia, a literatúry. O Thothovi sa zmieňujú Egyptské písma ako o "dvakrát veľmi veľkom" a dokonca v niektorých ľudových alebo populárnych rukopisoch ako o "päťkrát veľmi veľkom" - asi v treťom storočí pred Kristom. Jemu bolo pripisované ako "pisárovi bohov" autorstvo všetkých svätých kníh, ktoré boli Grékmi nazvané ako "Hermetické".
Približne pred 1800 rokmi, v čase, keď bola Čína rozpadnutá na tri navzájom súperiace kráľovstvá, bol tento neznámy bojovník uložený na odpočinok. Pochovaný je v hrobke s klenutými stropmi spoločne so svojou ženou. V dobe svojej smrti mohol mať približne 45 rokov. Ich telesné pozostatky sa našli vo vnútri dvoch drevených rakiev, ktoré však boli úplne zničené hnilobou.
Medzinárodná konferencia o pyramídach v Bosne, ktorá sa konala v roku 2011. Druhá z troch častí...
Po ještě větším zhuštění těl lidí podobných přízrakům se objevili raní Lemuřané se vzrůstem okolo 20 metrů, kteří byli čtyřrucí a měli dva obličeje. Dvě ruce vpředu obhospodařovaly dvě oči, které viděly ve fyzickém světě a dvě ruce vzadu oko, které vidělo ve světě jemném. Raní Lemuřané už nemohli procházet skrze stěny, ale s pomocí čtyř rukou mohli provádět aktivní činy ve fyzickém světě.
Ako deti vyrastajúce v malom mestečku Seldovia na Aljaške sme poznali meno každej lode v prístave. Kto bol ich vlastníkom a koľko libier krabov kráľovských doviezli do mesta za posledný rok, rok predtým a ešte rok dozadu. Vedeli sme, kedy bola postavená každá loď, kto ju postavil, aká je jej plavebná rýchlosť, aký typ motora mala, plus motor, ktorý nahrádzala. Poznali sme priemer hriadeľa, pomer prevodu na pomalý chod, sklon lodnej vrtule, jej priemer a dokázali sme vypočítať rýchlosť trupu bez použitia ceruzky a papiera.
V poslednej časti našej minisérie o záhadných objavoch sa budeme venovať objavu pochádzajúcemu nie z minulosti, ale z doby pomerne nedávnej. Rozsiahle plochy svetových morí a oceánov sú aj v súčasnosti posledným poriadne nepreskúmaným miestom našej planéty. V hlbinách tohto fantastického sveta sa ukrýva pred nami ešte veľa záhadných javov, ktoré čakajú na svoje objavenie a rozuzlenie. Jedným z takýchto tajomstiev oceánu je aj jav nazývaný „Bloop“.
Bagdadská batéria, niekedy uvádzaná aj ako Partská batéria, je súhrnné označenie pre niekoľko artefaktov vytvorených v Mezopotámií v období Partskej dynastie alebo počas éry Sásanovcov (v prvých storočiach NL), ktoré boli pravdepodobne objavené v roku 1936 v obci Khuyut Rabbou'a neďaleko Bagdadu (Irak). Tieto artefakty vzbudili väčšiu pozornosť, keď ich v múzejných zbierkach v roku 1938 objavil Wilhelm König, nemecký riaditeľ Národného múzea v Iraku. V roku 1940 König vydal dokument, v ktorom špekuloval nad možnosťou, že nájdené artefakty sa možno používali ako galvanické články na pokovovanie strieborných objektov zlatom.