Oficiálna egyptológia so vzrušením hovorí o akejsi posadnutosti starovekých Egypťanov smrťou a záležitosťami s ňou spojenou. Nedoceňuje skutočný rozmer dekadencie staroegyptskej civilizácie a už tradične informuje o vývoji úplne ignorujúc obrovský prepad oproti predynastickým časom, po ktorom sa o “pokroku” vlastne ani nedá hovoriť. Dynastické obdobia nám podávajú správy už len o veľmi matnom odlesku pradávnej duchovnej veľkosti Egypta. A teraz kacírska otázka: Aký bol pôvodný účel mumifikácie?
Jubilejný desiaty ročník sa uskutočnil 23.-25. júna 2017. Aj tento rok v spolupráci s Vami Zaježovania pripravili veľa workshopov, program pre deti a rodiny, prednášky i diskusie.
Naše dobrodružstvo so štúdiom starých máp začalo v lete roku 1977, keď Charles Hapgood odpovedal na článok, ktorý sme napísali a v ktorom sme naznačili svoje presvedčenie, že Antarktída je miestom, kde sa kedysi nachádzala Atlantída.* Došli sme k záveru, že Hapgoodova teória posuvu zemskej kôry je chýbajúcim článkom, ktorý by mohol pomôcť odhaliť tajomstvo tohto strateného ostrovného kontinentu. Charles nám odpovedal:
Legendy o odchode z Ostrovov si často protirečia. Hovorí sa, že na Bielom Favorskom ostrove sa konala veľká slávnosť. Zhromaždili sa na nej všetci božskí vladykovia vrátane cára Jarilu – Červené Slnko. Náhle sa zdvihol obrovský víchor a na čiernohrivom tátošovi pricválal z juhu Čierny Idol. Zmrazil Biele moria a z Alatyrského ostrova ukradol zlatých býkov boha Slnka. Tieto býky odviedol ďaleko na juh a kvôli tomu začala na Severe zima, nastali dosiaľ nevídané treskúce mrazy. Božskí vladykovia a nimi vedené rody Severanov začali Čierneho Idola prenasledovať smerom na juh. Preplavili sa cez Biele moria, ktoré začali mrznúť a putovali od severu cez kúzelnú krajinu zvanú Biarmia až k pohoriu neskôr zvanom Svatohory a Kolgory, dnešnému Uralu. A potom, od Kolgoria, osídlili postupne takmer celý Veľký kontinent.
Jedného chladného zimného dňa v roku 1929 sa riaditeľ tureckého Národného múzea Halil Edhem hrbil nad svojou samotárskou úlohou klasifikácie dokumentov. Pritiahol si bližšie mapu zakreslenú na srnčej koži. Keď Halil listinu celkom roztvoril (jej rozmery boli 60 x 90 cm), bol prekvapený, aká veľká časť Nového sveta bola na tejto mape z roku 1513 zakreslená...
Ozajstné dejiny
ALTERNATÍVNY I OFICIÁLNY POHĽAD NA HISTÓRIU, ARCHEOLÓGIU A BÁDANIE
Bude sa meniť paradigma?
Nasledujúci text je z knihy Mariana Kapolku “Poslanie Strážcov Alatyru – II. časť” s názvom “Hrdinská doba Severu.” Kniha, žánrovo medzi príbehom a traktátom, je napísaná na motívy mýtov a legiend Praslovanov, hlavne s využitím textov tzv. Velesovej knihy a niektorých védických, perzsko-iránskych posvätných kníh a mýtov ako Avesty a Šáhnáme – Knihy Kráľov. Táto časť sa špeciálne zaoberá severskou pravlasťou Árijcov a Slovanov – Hyperborey.
Obrovská brána blčí tajomnými symbolmi. Pred ňou švihajú chvostmi dve neopísateľné beštie. Už len pohľad na ne berie každej bytosti tohto sveta aj zvyšky odvahy, ktorá jej po strastiplnej púti ostala. Bojovať i prosiť je márne. Treba mať Kľúúúč. Aká je odmena, keď ho človek pozná a ako to dopadne, keď sa mýli? Adept vyslovuje magickú formulu a obrazy sa menia. Vstúp, Pripravený!
20. júna 2017 sa v Turčianskej Štiavničke Pod Duninom pri modle uskutočnila Oslava Letného Slnovratu...
“Mnohé ústne tradície ako tieto boli podložené miestnymi geologickými dôkazmi, ktoré definujú tri prírodné katastrofy, ktoré zničili Lemúriu pred viac ako 3000 rokmi p.n.l., okolo roku 2100 p.n.l. a v roku 1628 p.n.l. Zatopený les pri Wellingtone v Hutt Valley na Novom Zélande, datovaný do obdobia približne 3100 p.n.l. zodpovedá podobnému zatopenému lesu z tohto obdobia, ktoré sa nachádza v západnej Európe. Potápači zistili významnú „nedávno“ zatopenú plošinu pri pláži pozdĺž západného pobrežia Austrálie v hĺbke tri až štyri metre pod hladinou mora, ktorá bola tiež predbežne datovaná do obdobia spred približne 5000 rokov.”
