Stopy DNA: Ako sa dostala pšenica do Veľkej Británie

COVENTRY | Z výskumu 8000 rokov starých stôp po osídlení usúdila skupina výskumníkov, že pôvodní obyvatelia Veľkej Británie nakupovali pšenicu. Obilie sa týmto spôsobom vyskytlo na ostrove už oveľa skôr než ho začali ľudia pestovať. Vedci pracujúci s Robinom Allabym z University of Warwick v Coventry (Veľká Británia) našli v jednej oblasti pôdy pred ostrovom Isle of Wight na anglickom južnom pobreží genóm pšenice, ale žiaden peľ z obilia.


V morskom dne v blízkosti britského Isle of Wight objavili paleontológovia veľké množstvo genómu pšenice - ale iba stopy zŕn, bez peľu. Domnievajú sa, že pšenica sa dostala na ostrov z pevniny.


Objav genómu pšenice

Paleontológovia na základe súčasných poznatkov predpokladajú, že pšenica sa začala na britských ostrovoch pestovať až pred 6000 rokmi. Napriek tomu boli nájdené výrazné stopy DNA pšenice v podzemnom segmente takmer jedenásť metrov pod morskou hladinou blízko Isle of Wight, píšu Allaby a jeho kolegovia v odbornom magazíne "Science".

Oblasť bola zaplavená morom pred cca. 8000 rokmi. V jednom komentári zo "Science" opisuje Greger Larson z University of Oxford, prečo sa zem v Bouldnerovom útese tak dobre zachovala: "Rašelinisko na starom zemskom povrchu efektívne obmedzilo a zabránilo pôdnym vrstvám, že by sa morské sedimenty mohli dole vyčerpať a to dokonca ani keď stúpla morská hladina.


Paleontológovia predpokladali, že pšenica bola vysadená na Britských ostrovoch pred 6000 rokmi.
Avšak, našli sa stopy DNA pšenice, ktorá bola zatopená morom pred cca 8000 rokmi

Kanál La Manche nestál v ceste

V analyzovanom vrtnom jadre objavili vedci stopy DNA trávy, byliniek a stromov, vrátane dubov, topolí, jelší a jabloňov. Obsiahnutý bol ale aj genóm orechových škrupiniek, psov a dobytka, čo naznačuje ľudské osídlenie. V mladších pôdnych vrstvách vrtného jadra zistili Allaby a jeho kolegovia veľké množstvo DNA pšenice. Vďaka podrobnému preskúmaniu vedci vylúčili, že sa jedná o domáce trávy, ktoré sú príbuzné pšenici. Analýza peľu priniesla dôkazy na rôzne kvitnúce rastliny, no však nie na pšenicu.

"Pre nedostatok priamych dôkazov sa preto domnievame, že táto pšenica reprezentuje potravu, ktorá bola dovezená skôr z európskej pevniny než pestovaná na mieste", píše Allaby a jeho tím. Vedci zdôrazňujú, že kanál La Manche vtedy obchodu nestál v ceste. Pred 8000 rokmi existovali od územia dnešného Francúzska, až po dnešné Holandsko krajinné mosty. Výskumníci sa opierajú o predchádzajúce výskumy na báze analýz sedimentov.

Allaby a jeho kolegovia vidia ich nálezy ako náznak toho, že lovci a zberatelia na britskom ostrove boli v úzkom kontakte s obyvateľstvom, ktoré už podporovalo poľnohospodárstvo a obchod. "Ak sa budú konať ďalšie analýzy tohto druhu na vhodných archeologických náleziskách, budeme môcť začať hodnotiť procesy pre šírenie mnohých rastlinných a živočíšnych druhov (vykonaných ľuďmi alebo iným spôsobom)", píše Larson - komentátor magazínu "Science".


nik/dpa

Zdroj: http://www.spiegel.de/wissenschaft/mensch/weizen-gelangte-durch-handel-n...

Preklad: RK preklady

exkluzívne.miesta


Súvisiace:

Archeológia
http://www.miesta.net/rubrika/archeologia


Autori

Sekcie

Rubriky

DNA

Štítky

Počet zobrazení

3376