Robertsonova porota
V júli 1952, po nahromadení niekoľkých stoviek pozorovaní UFO, sa odohrala séria radarových detekcií so súčasným očitým pozorovaním blízko Národného letiska vo Washingtone. Tieto pozorovania prinútili CIA aby založila porotu vedcov vedených doktorom H. P. Robertsonom, fyzikom Kalifornského Inštitútu Technológií. Porota sa skladala z rôznych fyzikov, meteorológov, inžinierov a astronómov. Robertsonova porota sa prvýkrát zišla 14. januára 1953.
Ruppelt, Hynek a ďalší predviedli najlepšie dôkazy, vrátane videozáznamu z Blue Book. Potom čo strávili iba 12 hodín prechádzaním záznamov zo šiestich rokov, prehlásili, že väčšina UFO má prozaické vysvetlenie a že všetko sa dá vysvetliť počas ďalšieho vyšetrovania, ktoré ale podľa nich nemá zmysel.
V ich záverečnej správe zdôraznili, že množstvo druhoradých správ preťažuje spravodajské kanály, čo prináša riziko, že môže dôjsť k prehliadnutiu možného ohrozenia štátu. Odporučili preto americkému letectvu aby zľahčilo fenomén UFO a začalo kampaň na zmiernenie záujmu verejnosti. Navrhovali zľahčenie v médiách, vrátane Spoločnosti Walta Disneya a použitie psychológov, astronómov a celebrít, aby fenomén zosmiešnili a priniesli prozaické vysvetlenia. Ďalej odporučili sledovanie civilných UFO skupín, pretože „by mohli mať potenciálne veľký vplyv na verejnú mienku… Zjavná nezodpovednosť a podvratné ciele takýchto skupín musia byť vzaté na vedomie.“
Veľa ufológov verí, že Robertsonova porota odporúčala ovládanie verejného názoru programom oficiálnej propagandy a špehovania. Tiež verí, že tieto odporúčania ovplyvnili spôsob vyšetrovania UFO až do dnes. Existujú dôkazy, že odporúčania poroty boli vykonávané najmenej dve desaťročia od vydania ich záveru.
V decembri 1953 nariadenie 146 pre armádu USA zakázalo vojenským osobám hovoriť o tajných správach o UFO s nepovolanými osobami. Za porušenie hrozilo až dvojročné väzenie alebo pokuta až 10 000 $.
Následky Robertsonovej poroty
Ruppelt vo svojej knihe popisuje, že Robertsonova porota spôsobila demoralizáciu pracovníkov projektu Blue Book a obmedzila ich vyšetrovacie právomoci. Hneď po odporúčaniach Robertsonovej poroty vstúpilo do platnosti nariadenie armády 200 – 2, ktoré zakazovalo publikovať prípady o UFO, ktoré ešte neboli vyriešené a naopak, tie nevyriešené utajiť.
V ten istý mesiac začali vyšetrovacie právomoci prechádzať na novovytvorenú 4602. Leteckú výzvednú eskadru (AISS) leteckej obrany. AISS bola poverená vyšetrením iba najdôležitejších prípadov UFO, ktoré sa zároveň dotýkali národnej bezpečnosti. Tieto prípady boli projektu Blue Book odobrané a v projekte tak zostali iba triviálne pozorovania.
Generál Nathan Twining, ktorý začal Projekt Znamenie v roku 1947, sa stal veliteľom personálu letectva. V auguste 1954 mal viac kodifikovať zodpovednosť AISS vydaním regulácie 200 – 2. UFO definoval ako „akýkoľvek objekt vo vzduchu, ktorý svojím výkonom, aerodynamickými vlastnosťami alebo nezvyklými prvkami nezodpovedá súčasne známym typom lietadiel alebo rakiet, alebo taký objekt, ktorý sa nedá popísať ako známy“. Vyšetrovanie UFO sa nieslo v duchu národnej bezpečnosti a odhalenia „technických aspektov“. Regulácia 200 – 2 opäť uviedla, že Blue Book môže preberať prípady UFO z médií iba ak sú identifikovateľné. Keď boli neidentifikovateľné, médiám sa malo iba povedať, že situácia sa vyšetruje. Blue Book mal tiež za úlohu znížiť počet nevysvetlených prípadov.
Toto všetko prebiehalo v utajení. Pre verejnosť Blue Book stále oficiálne vyšetrovala, ale v skutočnosti to bola falošná organizácia, ktorá vykonávala len drobné vyšetrovania a stala sa takmer výhradne verejným prvkom s nariadením UFO zľahčovať. Napríklad v roku 1956 bol počet nevysvetlených prípadov 0,4 %, pričom niekoľko rokov predtým ich bolo 20 až 30 %.
Frustrovaný Ruppelt požiadal o preloženie. V čase jeho odchodu v roku 1953 boli v projekte iba dvaja ľudia a on, pričom na začiatku ich bolo viac ako 10. Tí čo ho nasledovali vo vedení projektu boli buď apatickí, alebo vyložene nepriateľskí k téme UFO. Alebo boli obmedzení nedostatočným financovaním a oficiálnej podpory.
Obdobie kapitána Ruppelta je považované za vrchol verejného vyšetrovania UFO, kedy bolo vyšetrovanie vedené vážne a malo podporu na vysokých miestach. Po ňom sa projekt Blue Book dostal do nového „Obdobia temna“, z ktorého sa už nikdy nedostal. Ale Ruppelt sám neskôr prijal pohľad projektu Blue Book, že na UFO nič nie je, dokonca UFO nazval „Mýtom vesmírneho veku“.
Kapitán Hardin
V marci 1954 bol do čela projektu Blue Book postavený kapitán Charles Hardin. Napriek tomu väčšinu vyšetrovaní UFO robila AISS a Hardin nenamietal. Ruppelt napísal, že Hardin „si myslí, že každý kto sa zaujíma o UFO je blázon. Nudilo ho to.“
V roku 1955 sa letectvo rozhodlo, že cieľom Blue Book je minimalizovať počet nevysvetlených pozorovaní. Koncom roku 1956 sa počet nevysvetlených pozorovaní pohyboval okolo 1 %.
Kapitán Gregory
Kapitán George T. Gregory prevzal vedenie projektu v roku 1956. Gregory viedol Blue Book v ešte väčšej anti-UFO atmosfére ako Charles Hardin. AISS bolo zrušené a vyšetrovaním bola poverená 1066. eskadra letectva.
V skutočnosti prebiehalo malé alebo žiadne vyšetrovanie UFO; nariadenie 200 – 2 hovorilo, aby bol počet nevysvetlených pozorovaní čo najmenší.
Jedným zo spôsobov ako George T. Gregory znížil počet nevysvetlených UFO bolo prosté premenovanie. „Možné“ sa stalo „pravdepodobným“ a pravdepodobné sa stalo istým. Touto logikou sa možná kométa stala pravdepodobnou kométou, zatiaľ čo pravdepodobná kométa sa stala proste kométou. Podobne, ak svedok vypovedal o objekte v tvare balóna, tak bol objekt zapísaný ako balón bez ďalšieho popisu. Tieto postupy sa pri ďalších vyšetrovaniach stali klasickými.
Major Friend
Major Friend viedol projekt od roku 1958. Snažil sa zvrátiť smer, ktorým sa Blue Book vydal po roku 1954. Jeho snaha o vylepšenie údajov a katalógov bola ale podkopaná nedostatkom financovania a pomoci.
Posilnený Friendovou snahou Hynek zorganizoval niekoľko stretnutí medzi ľuďmi z Blue Book a ATIC. Hynek navrhol, že niektoré staršie pozorovania UFO by mali byť prehodnotené s predstieranou snahou urobiť z nevysvetlených prípadov vysvetlené. Hynekove plány nevyšli.
Počas Friendovej éry ATIC zvažoval prevzatie dohľadu nad Blue Book inou leteckou agentúrou, ale ani letecký výskum, ani informačná kancelária letectva nemala záujem.
V roku 1960 prebehlo v Kongrese vypočúvanie ohľadom UFO. Civilná výskumná skupina NICAP verejne obvinila Blue Book, že utajuje dôkazy o UFO a taktiež sa jej podarilo získať niekoľko spojencov v Kongrese. Blue Book bola prešetrená Kongresom a CIA. Kritici naznačovali, že Blue Book nie je vedeckou štúdiou. Výsledkom bolo rozšírenie personálu projektu a zvýšenie ich rozpočtu. To kritikov dočasne utíšilo. Kým bol Friend v roku 1963 z projektu preložený inam, už si sám myslel, že by bolo lepšie projekt rozpustiť aj napriek protestom verejnosti.
UFO, Passaic, New Jersey; Zdroj: Wikipédia
-pokračovanie-
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Pozn. red. Od začiatku 50-tych rokov sa vedú viacmenej zmysluplné debaty o tom, či je existencia UFO na Zemi skutočnosťou, alebo len produktom ľudí obdarených prílišnou fantáziou. Rozhodli sme sa na celú problematiku pozrieť podrobnejšie. Viac už čoskoro..
Súvisiace:
Spisy projektu Blue Book z USA zdarma on-line
https://www.miesta.net/clanok/spisy-projektu-blue-book-z-usa-zdarma-on-lineUfologové slaví. USA zveřejnily tisíce tajných záznamů o UFO
https://www.miesta.net/clanok/ufologove-slavi-usa-zverejnily-tisice-tajn...Project Blue Book
https://www.miesta.net/rubrika/project-blue-book
