Dobrý večer všetkým, zdá sa, že už sa vyčerpali všetky duchovné témy, nenájde sa však predsa len ešte niečo na sklade? Keď rozmýšľam nad nejakou naozaj horúcou témou, tak je ňou podľa mňa už od nepamäti, hoc účelovo prehliadaná, ľudská žiadostivosť. V najrôznejších podobách a neustálych premenách, vždy pripravená zapôsobiť tam, kde sa to zdá byť až priveľmi idylické. Ušitá na mieru viac či menej tichého objednávateľa. Vždy "ako na zavolanie" tam, kde to "smrdí čistotou"? Možno to na pohľad nie je vôbec zjavné, no ponúka priam neuveriteľné možnosti ovládania a niet sa preto čo diviť, že sa jej znova a znova a tak rady chytajú sily temna. Nie ste duchovne založený? Nevadí. To nie je nutné. Ovládaný môžete byť bez ohľadu na to, či ste ateista alebo okultista.
A máločo skrývame dômyselnejšie než nezvládnuté pudy. Je znakom kultivovanosti držať ich na uzde, a keď je to potrebné, hoc aj zadupať kdesi hlboko, "kde o nich už nevieme". No a ono to občas vyjde na povrch, niekedy priam vyrazí a niekto skutočne exploduje! To sú tie "nevysvetliteľné" prípady náhleho šialenstva inak slušných a sporiadaných ľudí. Naozaj "slušných a sporiadaných"? Sú skrátka veci, voči ktorým je dosť ťažké sa ubrániť a navyše - neučia nás to v škole zároveň s gramatikou a počtami. Dva a dva sú štyri - dať príležitosť pokušeniu rovná sa vyrobiť si problém. Ale kto by už dnes nechcel v tomto slzavom údolí aspoň na chvíľu stratiť hlavu?
Keby šlo o hlavu, s trochou čierneho humoru sa dá povedať, že by to nebolo to najhoršie. Hrá sa tu však priamo o Bank! Či už si to sme ochotní pripustiť, alebo nie. V hre je naša Duša. Nič viac, a nič menej.
Sú veci kdesi hlboko v nás, s ktorými si nevieme rady. Nie sme v tom rozhodne namočení sami, no z dôvodu akéhosi podivného druhu "morálky" - sme čistí. Áno, nikto nemá žiadny problém, ešte tak maximálne si povzdychnúť: "...keby tak bol na svete mier..." Tak kto potom neustále zlyháva? Alebo je problém, že všetky tie mordy ducha sa dejú skryte a každý zúčastnený sa rád zaradí do užšieho kruhu mlčanlivosti? "Svedomie je ten tichý hlas kdesi v nás, ktorý nám hovorí, že sa niekto díva", hovorí klasik. Áno, VŽDY sa niekto díva!
Každý ľudský tvor je obdarený darom nanajvýš vzácnym naprieč ríšami Stvoriteľa - slobodnou voľbou. Každý si teda robí "čo chce". Jednoduchá matematika, však? Je to však vždy VAŠA voľba? Ste si tým istí?!
Dnes už nie sú tajomstvom vedecké dôkazy moci ovplyvňovania javov či osôb psychickými silami a sugescia bez zveličovania vyhráva v súťaži o najpopulárnejší spôsob ovplyvňovania. Ale kto koho chce ovplyvniť? Nechajme bokom reklamné kampane, ono sa zas až tak veľa nestane, keď si kúpite olej, ktorý mal vo svojom monoposte aj Michael Schumacher. Ako je to však s vážnejšími voľbami?
Podľa istého nie veľmi zverejňovaného výskumu až neuveriteľných 80% všetkých myšlienok "chytáme" z okolia. Je to skutočne na zamyslenie - osemdesiat percent! Do akej miery sa dá povedať, ktorá myšlienka "vznikla naozaj v mojej hlave a je teda moja", a do akej miery sme ovplyvňovaní svojim okolím i podprahovo a telepaticky? Nie, nebudem tu rozvádzať všetky dôsledky, zaujímavé na tom všetkom je podľa mňa práve "autorstvo" myšlienok. Očividne "cudzie" myšlienky považujeme za svoje a mali by sme asi v prvom slede za blázna niekoho, kto by nám tvrdil opak. Ešte stále ste si istí? A čo by ste povedali na niekoho cielenú a koncentrovanú snahu meniť Vaše smerovanie. Rozoznali by ste, kde končia vlastné myšlienky a kde už Vám niekto cudzí vkladá "slová do úst"?
Samovraždy, brutálne vraždy, bitky, či výbuchy hnevu, ktoré vedia zrúcať i „poriadne pekný dom“ - to všetko nie je náhoda. Ktosi je rád, keď sa zamotávame do vlastných chýb a neustále hrčkáme väčší a väčší chuchvalec, až kým Svetlo akoby nemizne kdesi ďaleko, preďaleko vo výšinách...
"Niekedy stačí jediné slovo. Slovo, ktoré Vás vynesie na svojich krídlach do výšin alebo zhodí do toho najhlbšieho pekla," hovorí Konstantin v pozoruhodnom rovnomennom filme. Poznáte ten pocit, keď vám do jedného ucha akoby šepkal niekto čosi povznášajúce a nasledovania hodné a do toho druhého zas niečo tak pragmaticky lahodné a ukájajúce? Stačí malé pošepnutie, niekedy ani to nie. "Sme pre nich len bábky, s ktorými sa hrajú. Skrátka kedysi dávno sa Boh a Satan stavili o to, kto vyhrá," - opäť parafrázujem scénu z filmu. Už ľudová múdrosť hovorí o "anjelovi, ktorý sedí na jednom pleci a čertovi na tom druhom". A tak ako všetky ľudové múdrosti - sa nemýli. Sú to predsa "Vaše" myšlienky - šikovné že? Veľmi šikovné, pretože takto je to prakticky bez sťažností. A kde niet sťažnosti, nie je obvinenie. A nie je ani vyšetrovanie atď atď. Ale ako je možné, že Boh takéto podlé zavádzanie dopustí?
Kto aspoň trochu pozná egyptskú kultúru, nebude prekvapený keď vyhlásim, že všetko je naozaj z Boha, nič nie je, čo by nebolo jeho výtvorom. "Preboha, aj zlo?!", akiste logicky vyplynie zhrozená otázka. Odpoveďou je - VÝVOJ! Všetci poznáme príbeh o vysilujúcom boji larvy premenenej v motýľa a urputne sa snažiaceho dostať sa zo zámotku, ktorý už nepotrebuje. Všetci vieme, čo by sa stalo, keby sme jej "pomohli". Zasiahli by sme tak do procesu, ktorý je nutný pre zdravý vývoj a prírodovedec by akiste podotkol, že keby sme zámotok rozrezali, nepretlačila by sa z tela do krídel motýľa tekutina potrebná na správne "fungovanie" krídel. Jedného dňa necháme svoj zámotok kdesi na zemi a poletíme k Slnku, no dovtedy nás čaká tvrdý boj! Nie preto, že nám chce niekto zle, ale pretože bez boja jednoducho nerozvinieme tie správne vlastnosti a schopnosti potrebné pre let možno až kdesi ku hviezdam...
Nik nevymyslel lepší systém, než ten ktorý je pre nás Zákonom. Obdarení slobodnou vôľou a schopnosťou overovania si vedomostí pretavených v skúsenosti, môžeme stúpať po nekonečnej špirále evolúcie Svetlu v ústrety! A ako sa učíme? Prosto občas sa popálime a občas nás život pohladí a my zisťujeme pravú príčinu a sme každým dňom skúsenejší. Áno, popálime - teda ten čertík na pleci nám svojim spôsobom pomáha. Nesmie sa to však preháňať. Skrátka keď je pôsobenie protikladných síl v priveľkej nerovnováhe a začne prevažovať jednostranný vplyv, je zle nedobre - časom sa to vypomstí a my sa nestačíme diviť – a skrátka - aj veľa medu škodí. "Rovnováha je už dávno porušená, a ty sa tu hráš na Švajčiarsko! Zatiaľ čo vonku umierajú ľudia!!," volá John Konstantin na papá Midnighta v jeho "bare neutrality". Umierajú ľudia?! Áno - duchovne!!!
Blížime sa ku koncu Kalijugy a tak možno niekto namietne, že sa niet čomu čudovať. Áno, Kalijuga je najmenej duchovným cyklom a my spejeme k jeho finále. A naozaj sa "nemáme za čo hanbiť" - siahodlhé nekončiace spory, porno, biznis čiernej mágie, ohavné činy, ktorých znova a znova vybuchujúce ohniská nazývame bojom za demokraciu! Ale - počuli ste už niekedy príslovie "ako si ustelieš, tak budeš spať"?
Určite nie som sám, kto sa pýta "čo je osud" a "čo je slobodná vôľa". Alebo: "Kde osud končí a začína sa sloboda voľby?" "Osud končí práve tam, kde začína slobodná voľba," povedal by možno filozof. Mne sa ale aj tak viac páči to známe ľudové "ako si ustelieš, tak budeš spať". Všetky ozajstné náuky a učenia varujú pred žiadostivosťou - ako je to teda? Radšej túžme. Ale sakramentsky zvažujme po čom. Ono sa totiž veľmi ľahko môže stať, že to dostaneme. Jedného dňa určite. Či už sa nám to bude potom páčiť alebo nie - čakajú nás naše vlastné naplnené priania! Starobylá Škola mystérií Hórovho oka tvrdí, že neexistujú zlé veci samé o sebe. Sú len nesprávnym spôsobom použité sily. Budeme teda hrdými bytosťami v správnom čase a na správnom mieste? Máme doslova more možností - ba možno nekonečné množstvo. Ale v konečnom dôsledku je to, myslím, stále iba o jednom.
Buďto sa necháme zotročovať skrze bludičky moci, štvanice ambícií, peňazí a sexu, či v ich kombináciách s pýchou a slabosťou - a necháme sa vláčiť vteleniami plnými urputného boja o striedanie utrpenia a okamihov šťastia, alebo...? Alebo si počkáme na náš posledný trik. Na posledný zúfalý pokus pokriviť volanie našej vlastnej Duše. To svetelné volanie, z ktorého sme vlastne celí utkaní. Zladíme nakoniec krok so Životom s veľkým Ž, čo poviete?;)
Golden Wing
exkluzívne.miesta
