Obe pohlavia – muži aj ženy – majú v sebe zafixované nejaké stereotypy o ideálnych partneroch. Síce sa mierne líšia, ale v zásade sú tieto požiadavky na ideálnu ženu a ideálneho muža veľmi podobné. Vo vzťahu so svojou polovičkou máme tendenciu merať kvalitu týchto vlastností a porovnávať ich s inými. V celom subjektívnom kontexte tak zrazu môžeme nadobudnúť dojem, že naša polovička nie je pre nás primerane kvalitná a snažíme sa ju zameniť za lepšiu. Krachol tak nejeden perspektívny vzťah. Koniec koncov, celý akt balenia u väčšiny ľudí znamená práve snahu nafúknuť jednotlivé kvality a tak na seba pripútať niekoho minimálne rovného.
Týmto článkom by som chcel demonštrovať ako sa s väčším šťastím dá z partnera vyťažiť polovica želaných vlastností. Dôvod? Jednoduchý. Želané vlastnosti sú totižto často vo vzájomnom protiklade. Nemám na mysli fyzickú stránku ako krása tváre, či proporcie tela. Ale len osobnostný potenciál a behaviorálne prejavy.
Aby som bol džentlmen, začnem ženami. Čo muži očakávajú od žien? Okrem toho, aby nás zahŕňali láskou, tak by mali byť hravé, optimistické, usmievavé, neflirtujúce s inými, úspešné, našou živou ozdobou, aby patrili len nám... Ďalej by mali byť starostlivými matkami, šikovnými kuchárkami. Radi by sme to mali všetko, že? Prečo to ale pri jednej žene naraz nejde, si hneď vysvetlíme:
• Pokiaľ sa žena správa hravo, akosi dievčensky, je to takmer identické s tendenciou flirtovať s inými, čo sa nám už ale nepáči.
• Ženy majú tendenciu zo seba rovnomerne vydávať pozitívne aj negatívne emócie. Pokiaľ sú usmievavé na svoje okolie a vyžarujú optimizmus, v súkromí voči svojmu partnerovi sú často mrzuté, neraz až nadmerne plačú. Taktiež, ak sú tiché pri väčších skupinách, v súkromí majú tendenciu nadmerne rečniť.
• Ak žena pôsobí pre svoje okolie ako ozdoba, môžeme byť na ňu síce hrdí (a naše ego stúpa), ale zároveň sa jej neustále dostávajú ponuky zo strany iných, čo sa nám prirodzene nepáči, lebo náš „majetok“ je ohrozený. Taktiež, ak napr. nosí vyhrnuté tričko, aby upútavala svojím pupkom, v chladnejších mesiacoch, môže si tým privolať neplodnosť. Muži ale predsa chcú budúce starostlivé matky, nie neplodné nány.
• V súčasnej dobe má málokto vysnívanú takú ženu, ktorá je „matkou na plný úväzok“, čo v živote nepracovala... Dnes niečo také je mnohými vnímané ako asociálnosť. Muži chcú ženy úspešné vo svojej profesii, v neustálom kariérnom raste. Je logické, že sa to vylučuje s materstvom, resp. s kvalitnou výchovou dieťaťa, nehovoriac o deťoch.
• Každý uvíta chutné pokrmy. Ženy, ktoré ich dokážu vykúzliť, majú veľké plus. Ako sa hovorí: láska ide cez žalúdok. Väčšinou dobré kuchárky majú ale sklony k tučnote a obezite. To sa ale väčšine mužov, samozrejme, nepáči. To isté platí aj pre dobrých kuchárov – mužov.
• Zaujímavý je aj fenomén inteligencie. Niekto chce hlúpu ženu, aby ju ľahšie ovládal. Na druhej strane sa pri takej môže nudiť, keďže hĺbkou komunikácie sú takíto partneri nekompatibilní. Väčšinou však muži požadujú ženy minimálne podobne inteligentné. Nielen preto, aby si s nimi mali čo partnersky povedať, ale najmä preto, aby tak zabezpečili adekvátne kvalitné potomstvo.
U očakávaní žien sú tieto ambivalencie azda ešte silnejšie. Pre ženy sú ideálni muži, ktorí sú inteligentní, silní, hrdinskí, zodpovední... disponujú spoločenským vplyvom a autoritou, veľa zarábajú, ale zároveň ženu poslúchajú a venujú sa jej dostatok času. Rozoberme si tieto požiadavky podobným spôsobom:
• Buď sa muži venujú budovaniu svojho tela, alebo budovaniu duchovna: kognitívnej bázy a pod. Dá sa teoreticky hovoriť o akomsi zlatom strede, ale to je ako zmrzačiť ťažného koňa, aby bol rovnako silný ako závodný, alebo zmrzačiť závodného, aby bol rovnako rýchly ako ťažný. Jednoducho, vzhľadom na energiu a čas sa nedá pracovať aj na budovaní svalovej hmoty, aj na zvyšovaní duchovna. Preto sa aj u „namakancov“ predpokladá nižší intelekt. A oprávnene.
• Ďalšou rozporuplnosťou je, že väčšinu žien dokážu ohúriť akísi hrdinskí muži – skrátka jedinci so sklonmi k problémom, spoločensky nekonvenční, s prejavmi rebélie a pod. Pre ženy je z dlhodobejšej perspektívy však oveľa dôležitejšie, aby bol muž najmä zodpovedný – vedel stabilne zabezpečiť rodinu, a nie aby nasadzoval svoj „život“, resp. slobodu a tým zabezpečenie rodiny ohrozoval. Preto mnohí politicky nekorektní aktivisti, najmä z radov nacionalistov ako aj neonacistov, majú navonok promiskuitné správanie – ľahko ohúria „protisystémovou rebéliou“, ale po krátkom čase si partnerka uvedomí, že pre dlhší vzťah chce zodpovednosť, resp. stabilitu a láska ide do krachu.
• Pre ženy je tiež dôležité, aby ich muži disponovali prirodzenou aj umelou autoritou. Dochádza tak k prenášaniu prestíže a žena tým statusovo rastie. Zároveň však najmä v dobách nárastu feministických tendencií ženy chcú, aby svojich mužov ovládali a tí ich poslúchali. S autoritou sa ale spája dominancia. Ženy tak nemôžu mať nikdy oboje – aj vodcov aj poskokov – sú z toho vo veľkých rozpakoch.
• So zabezpečením rodiny sa spája najmä dostatočne vysoký finančný príjem. Takže je želanie žien, aby muži zarábali čo najviac. Zároveň ale ženy požadujú, aby sa im ich muži venovali – aby mali čas počúvať ich problémy, objímať ich, obšťastňovať ich komplimentmi a pod. Kedy? Keď čas sú peniaze. Lepšie povedané: zarábanie chce čas, veľa času.
Najmä mladým sa po prečítaní môže zdať, že ich vzťahu sa takéto zjednodušovanie netýka, že ich polovička má aj naraz niekoľko ambivalentných atribútov vo vysokej kvalite. Takéto nazeranie je skôr vecou akéhosi počiatočného zamilovaného ošiaľu. A práve takým ľuďom hrozí zaskočenie z uvedomenia si reality, krach vzťahu a životná dráha neustálej nespokojnosti. Niektorí jedinci majú také požiadavky na partnera a nedostatok sebareflexie a sebapoznania, že ostávajú osamotení a ochudobnení o vzťah plný lásky, ba aj o akýkoľvek vzťah.
Ak sa nad vyššie uvedenými rozporuplnosťami hlbšie zamyslíme, ľahko si uvedomíme, ako sú niektoré dobové tendencie zodpovedné za jav, ktorému hovoríme „rozpad klasickej rodiny“. Propagačné budovanie neprirodzeného kultu krásy, nárast feministických požiadaviek, ekonomizmus – dôraz na pracovnú kariéru sú len zlomkom takýchto tendencií. Výsledkom sú nestabilné vzťahy, ako aj nemožnosť ich vzniku, úbytok natality – populačná kríza, rozvrátené manželstvá – deti skĺzavajúce k sociálnej patológii... a mnoho a mnoho ďalšieho zla. Voľba partnera by preto mala spočívať vo vytýčení zdravých priorít a na tie sa pri výbere svojej polovičky zamerať.
Richard Mierny
Zdroj: BEO.sk
