Cestujúc po diaľnici Varna-Sofia, otvára sa úžasný pohľad: na oboch stranách cesty sa nachádzajú početné zvislé stĺpy - kamenné valce, ktoré tvoria celý „kamenný les“ na ploche do 60 km2. 6-7 metrové stĺpy s priemerom do 1,5 m, niekedy aj viac, sú usporiadané do skupín a na niektorých miestach tvoria priame rady.
Povrch stĺpov je posiaty pozdĺžnymi drážkami, vďaka ktorým vyzerajú ako dórske stĺpy. To sú stopy deštruktívneho účinku procesov zvetrávania. Stĺpy Dikilitaš a vrstvy, ktoré sú s nimi priamo spojené, obsahujú zvyšky fosílnych zvierat, čo vedcom umožnilo určiť geologický vek týchto pozoruhodných formácií do eocénu.
Aké prírodné sily by mohli vytvoriť „kamenný les“? Túto otázku položili vedci z rôznych krajín.
Keby sme hovorili o jednoduchých, alebo malých obeliskovitých štruktúrach, mohli by sme na vysvetlenie ich výskytu spomenúť faktory deštrukcie: existujú „eolskí svedkovia“ - stĺpy, ktoré sa týčia nad viac-menej rovnou oblasťou a vznikli vďaka veternej erózii.
Za iných podmienok, pôsobením morského príboja, vznikajú podobné stĺpy pri pobreží. Niektorí vedci pripisovali vznik Dikilitaš práve týmto faktorom. Následne však vedci tieto hypotézy zamietli ako neudržateľné.
V skutočnosti nie je možné vysvetliť pôvod mnohých valcovitých stĺpov rozptýlených po rozľahlej ploche v podobe „lesa“.
Vraj stĺpy Dikilitaš vznikli ako vápencové konkrécie vo vrstvách sypkého pieskovca. Prečo ale majú formu dlhých vzpriamených valcov?
Podľa inej hypotézy sú stĺpy „kamenného lesa“ podobné stalaktitom a vznikli v dôsledku presakovania vápencových mált do piesočnatej hmoty. To, čo je možné vo prostredí jaskýň, však nie je možné v hornine, kde unikajúca voda nemôže prúdiť striktne vertikálne po mnoho metrov.
Nakoniec niektorí vedci uverili, že stĺpy Dikilitaš vznikli ako koraly. Ani v starých vrstvách morí sa však nikdy nenašiel žiadny koral, ktorý by staval vysoké stĺpy, ktoré sú aspoň trochu podobné tým v Dikilitaš.
Stĺpy Dikilitaš sú očividne konkréciami, či skôr inkrustáciami.
Ich vznik v tak veľkom počte a na tak obrovskom území, bol spojený s “trsmi” nejakých veľkých, vertikálne orientovaných rastlín, okolo ktorých sa stĺpy vytvorili. Aké to boli rastliny môže ukázať len ďalší výskum.
Je známe, že medzi hnedými riasami existujú obrovské formy, ktoré tvoria celé podmorské lesy, a niektoré z týchto rias majú rovné kmene. Je však celkom možné, že Dikilitaš vznikol z “trsov” podobných moderným mangrovníkom, ktoré sú dnes rozšírené v trópoch.
Je pozoruhodné, že podobný jav v miniatúrnom vydaní, sa vyskytuje na severnom pobreží Tarchankutského polostrova, na západnom Kryme, kde sú početné zvislé dutiny v jednej vrstve vápenca, čo spôsobuje zvláštny „stĺpcovitý“ charakter tejto vrstvy; v niektorých z týchto dutín sa našli tenké vápencové trubice s hrúbkou 3-4 mm.
V pieskoch vrchného miocénu neďaleko Gramady v severozápadnom Bulharsku, sa takisto nachádzajú útvary podobné Dikilitaš: početné vertikálne stojace valcovité stĺpy z hustého vápenca, tiež sú duté. Ich výška je 60-110 cm, priemer 40-60 cm.
Jav, ktorý sa tak majestátne prejavuje v “kamennom lese” pri Varne, pozorujeme v menšom meradle i na iných miestach. Zjavne to vzniklo všade, kde boli priaznivé geologické a biologické podmienky.
Foto: Diego Delso, delso.photo, License CC-BY-SA
Zdroj: https://vk.com/wall-76071995_68549
Súvisiace:
Bulharsko
https://miesta.net/rubrika/bulharsko
